Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Svetová banka podporí Irak, Sýriu a Libanon miliardou dolárov

Svetová banka schválila finančnú pomoc vo výške viac ako 1 miliardy dolárov pre Irak, Sýriu a Libanon. Najväčšiu časť z tejto sumy, 930 miliónov dolárov, získa Irak na zlepšenie železničnej infraštruktúry, podporu obchodu a diverzifikáciu ekonomiky.

Sýria, ktorá sa stále spamätáva z vojnových škôd, dostane 146 miliónov dolárov na obnovu dodávok elektriny.

Libanon získa 250 miliónov dolárov na najnutnejšie opravy poškodenej verejnej infraštruktúry po nedávnom konflikte medzi Hizballáhom a Izraelom.

Cieľom je podpora stability a rekonštrukcie v regióne, ktorý čelí dlhodobým vojnovým a hospodárskym krízam.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina v Afrike pomáha utečencom a cvičí mauritánsku armádu

Mauritánia sa stala súčasťou globálnej snahy Ukrajiny oslabiť vplyv Ruska v Afrike. Kyjev tu po invázii v roku 2022 otvoril nové veľvyslanectvo a poskytuje potravinovú pomoc utečencom z Mali, ktorí utekajú pred ruskou podporou vládnych síl.

Ukrajina tiež ponúkla výcvik mauritánskej armáde a buduje kontakty s tamojšou vládou. Moskva je na kontinente hlboko zakorenená – jej vojaci, žoldnieri a ťažobné firmy pôsobia najmä v oblasti Sahelu.

Kyjev sa preto snaží presvedčiť africké krajiny, že jeho boj proti Rusku je paralelou k ich boju s pozostatkami kolonializmu.

Ukrajina zároveň posilnila potravinovú diplomaciu – len tento rok exportovala do Afriky takmer 10 miliónov ton obilia. V tábore Mbera už pomáha tisícom utečencov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Štandard NATO je dnes horší než ukrajinský, tvrdí generál Jakovleff

Bývalý zástupca náčelníka štábu síl rýchlej reakcie NATO Michel Jakovleff tvrdí, že Ukrajina bude v budúcnosti zohrávať významnú úlohu v Aliancii aj v Európskej únii.

V rozhovore pre Ukrinform povedal, že ukrajinská armáda je dnes najsilnejšia a najskúsenejšia v Európe, hoci nie je členom Aliancie.

Jakovleff ocenil ukrajinskú schopnosť využívať moderné technológie ako drony, presné zameriavanie cieľov, logistiku a zdravotnícke zabezpečenie.

Podľa neho NATO z tejto spolupráce výrazne profituje. Zároveň priznal, že štandardy NATO v mnohých oblastiach zaostávajú za ukrajinskými, výnimkou sú len klasické manévre. Verí, že aj Spojené štáty si čoskoro uvedomia náskok Ukrajiny.

(mja)

Minúta  |  

Kresťanského politika chcú vylúčiť po proteste proti detskej drag akcii

Bavorské vedenie Kresťanskosociálnej únie (CSU) zvažuje vylúčenie dlhoročného člena Markusa Hammera po tom, čo vystúpil na proteste proti detskému podujatiu s drag queen.

Hoci protest organizovala strana AfD, Hammer zdôrazňuje, že sa zúčastnil ako jednotlivec a zástupca nespokojných členov CSU. Odmieta tiež, že by podporoval AfD, pričom jeho prejav mal byť výlučne obranou detí pred hypersexualizáciou a ideologickým ovplyvňovaním v školách.

CSU však vníma akúkoľvek účasť na akciách AfD ako neprijateľnú a podľa predsedníčky Katrin Staffler takéto kroky podkopávajú hodnoty strany, informuje European Conservative.

Prípad vyvolal rozruch medzi voličmi aj členmi, ktorí kritizujú tvrdosť reakcie CSU voči Hammerovi a zároveň ignorovanie samotného podujatia, ktoré vnímajú ako sporné.

(mja)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina chce kúpiť americké zbrane, Trump Patriot nevylúčil

Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump sa počas samitu NATO v Haagu rozprávali o možnosti kúpy amerických systémov protivzdušnej obrany na ochranu Ukrajiny.

Zelenskyj povedal, že Ukrajina je pripravená tieto systémy zakúpiť a podporiť americký zbrojársky priemysel. Diskutovali aj o spoločnej výrobe dronov.

Ukrajinský prezident Trumpa informoval o situácii na fronte, výmenách padlých vojakov a rokovaniach v Istanbule.

Zároveň vyzdvihol úspešnú americkú operáciu, ktorá oslabila iránsky jadrový program a výrobu dronov. Trump po stretnutí spresnil, že o prímerí sa nerozprávali, ale predaj systémov Patriot Ukrajine nevylúčil.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Putin nepocestuje na samit BRICS, dôvodom je medzinárodný zatykač

Ruský prezident Vladimir Putin sa ani tento rok osobne nezúčastní summitu BRICS, ktorý sa uskutoční v júli v brazílskom Riu de Janeiro.

Ako oznámil jeho poradca Jurij Ušakov, Putin sa k rokovaniam pripojí len online, dôvodom sú komplikácie spojené so zatykačom Medzinárodného trestného súdu (ICC).

ICC vydal zatykač na Putina pre podozrenia z nezákonnej deportácie ukrajinských detí počas vojny na Ukrajine. Brazília ako člen ICC by bola povinná Putina v prípade jeho príchodu zadržať.

Putin opakovane označuje BRICS za protiváhu západnej dominancie. Združenie má v súčasnosti 11 členov, vrátane Egypta, Saudskej Arábie či Iránu, hoci niektoré krajiny ešte formálne nevstúpili.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.