Preskočiť na obsah
  |  

Lindtnerova cesta do Moskvy vyvoláva otázky. Blaha hovorí o formalitách

Poradca premiéra Roberta Fica (Smer) David Lindtner a podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha (Smer) navštívili v marci Moskvu na pozvanie, ktoré sprostredkoval ruský poslanec Leonid Sluckij. Ten má podľa Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK) prepojenie na ruské tajné služby.

"Podľa žiadosti o víza bol Lindtner do Moskvy pozvaný rokovať o projektoch prokremeľskej Ruskej mierovej nadácie, ktorá pre jeho cestu vraj zabezpečovala aj materiálnu podporu," píše ICJK.

Blaha však na sociálnej sieti podotkol, že Lindtner na žiadnom rokovaní nadácie nebol: "Bol celý čas so mnou, s výnimkou jedného strenutia, ktoré som absolvoval sám." Narážal na stretnutie so šéfom ruskej zahraničnej rozviedky SVR Sergejom Naryškinom.

Okrem toho priznal, že jeho Sluckij pozval z titulu poslanca, Lindtnera nie. "Predpokladám, že keďže [Lindtner, pozn. red] nie je poslanec, Sluckij ho nemohol pozývať z titulu predsedu parlamentného výboru, preto ho pozval z titulu nejakej nadácie, ktorú vedie," povedal Blaha s dôvetkom, že ide o "čistú formalitu".

Úrad vlády i rezort spravodlivosti podľa denníka SME tvrdia, že Lindtner do Moskvy necestoval pre plnenie žiadnych funkcií, a teda išlo o súkromnú cestu.

(max)

  |  

Fínsko a Holandsko tlačia na sankcie proti Rusku. Fico hrozí vetom

Pred štvrtkovým samitom Európskej rady v Bruseli vyzval fínsky premiér Petteri Orpo na potrebu získať podporu Maďarska a Slovenska pre nový, v poradí už 18. balík sankcií proti Rusku. Predseda holandskej vlády Dick Schoof vyjadril nádej, že opatrenia schvália aj napriek výhradám týchto krajín.

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) však varoval, že aktuálne opatrenia nepodporí, pokiaľ sa nevyriešia výhrady Bratislavy týkajúce sa dodávok zemného plynu po roku 2027. Tvrdí, že ide o vážny problém pre Slovensko, ktorý si vyžaduje osobitnú pozornosť.

Fico pred samitom rokoval s Ursulou von der Leyenovou a ocenil, že sa v návrhu objavuje zmienka o obavách SR, no označil ju za príliš všeobecnú.

Samit sa zároveň zaoberá aj plánom REPowerEU, ktorého cieľom je úplné ukončenie dovozu ruského plynu do roku 2028. Aj keď rozhodnutia samit neprinesie hneď, politická podpora návrhov je podľa portálu Politico kľúčová.

Slovensko a Maďarsko požadujú výnimky alebo finančnú pomoc. EK ich uisťuje, že je pripravená pomôcť krajinám, ktoré budú mať s prechodom na alternatívy najväčšie ťažkosti.

(tasr, lup)

  |  

Bundestag schválil rekordný balík 46 miliárd eur daňových úľav pre firmy

Bundestag, dolná komora nemeckého parlamentu, vo štvrtok schválil rozsiahly balík daňových úľav pre firmy v hodnote 46 miliárd eur.

Tento krok je reakciou na pretrvávajúcu stagnáciu nemeckej ekonomiky, ktorá zažila dva roky poklesu a hrozí jej, že v roku 2025 zaznamená tretí pokles za sebou – čo by bolo prvýkrát v povojnovej histórii krajiny. 

Balík, ktorý vláda označila za „investičný stimul“, má platiť od tohto roka do roka 2029 a jeho cieľom je podporiť investície, zvýšiť konkurencieschopnosť a oživiť rast najväčšej európskej ekonomiky.

Medzi hlavné opatrenia patrí zavedenie takzvaných superodpisov – firmy si budú môcť v rokoch 2025 až 2027 odpočítať 30 percent nákladov na nové stroje a zariadenia, pričom pri nákupe elektromobilov bude možné odpísať až 75 percent hodnoty. 

Zároveň je v pláne postupné znižovanie sadzby dane z príjmov právnických osôb o jeden percentuálny bod ročne od roku 2028 až na 10 percent v roku 2032.

Balík musí ešte schváliť horná komora Bundesrat, ktorá o ňom bude hlasovať 11. júla. Vláda sa v snahe získať podporu spolkových krajín zaviazala, že im vykompenzuje väčšinu výpadkov daňových príjmov, ktoré tieto opatrenia spôsobia. 

Analytici však upozorňujú, že samotné úľavy nebudú stačiť na zásadné oživenie ekonomiky bez ďalších štrukturálnych reforiem.

(tasr, red)

  |  

Minister ustúpil organizátorom táborov. Platnosť usmernenia posunul

Nové usmernenie hlavného slovenského hygienika, ktoré sa týka organizácie letných táborov, nadobudne účinnosť až od 1. októbra. O posune informoval minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas), čím uistil organizátorov, že tohtoročné tábory sa môžu uskutočniť bez obáv.

Minister reagoval na kritiku, ktorú voči novým pravidlám vzniesli napríklad slovenskí skauti. Tí upozornili, že usmernenie vydali prineskoro a jeho požiadavky nie je možné stihnúť splniť pred začiatkom sezóny.

Šaško priznal, že ho na tento problém upozornili pred dvomi týždňami, a aj keď ciele hlavnej hygieničky Tatiany Červeňovej považuje za legitímne, zdôraznil potrebu zohľadniť reálny časový rámec.

Úrad verejného zdravotníctva obhajoval nové usmernenie ako krok k zjednoteniu postupov regionálnych hygienikov pri posudzovaní rôznych foriem zotavovacích podujatí. Cieľom je podľa úradu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia detí.

Usmernenie s odkladom už poslali regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

(tasr, max)

  |  

Česko aj Slovensko proti ETS 2: nové povolenky by mohli zdražiť energie

Osemnásť členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska žiada úpravu pripravovaného systému emisných povoleniek ETS 2.

Skupina sa v stredu rozšírila o Portugalsko a Grécko, čo pred samitom EÚ v Bruseli potvrdil český premiér Petr Fiala.

Nový systém ETS 2 má rozšíriť obchodovanie s emisnými povolenkami aj na cestnú dopravu a vykurovanie budov, pričom podľa plánov začne platiť od roku 2027. 

Odborníci upozorňujú, že systém môže výrazne zvýšiť náklady domácností na energie a palivá, čo by sa mohlo na Slovensku dotknúť státisícov domácností.

Slovenská vláda preto podporuje odklad účinnosti ETS 2 minimálne na rok 2028 a žiada zastropovanie ceny povoleniek, aby sa zabránilo prudkému rastu cien energií pre obyvateľov.

Český premiér Fiala zopakoval, že jeho vláda nový systém povoleniek odmieta, keďže by viedol k ďalšiemu zdražovaniu pohonných hmôt a bývania.

Podobné postoje zastáva aj Slovensko, ktoré upozorňuje na riziko chudoby a tlak na životné náklady najzraniteľnejších skupín. 

Návrh revízie ETS 2 počíta so zastropovaním ceny povoleniek na 45 eur za tonu oxidu uhličitého a s ďalšími úpravami. Samit EÚ v Bruseli sa bude venovať aj obrane, bezpečnosti, migrácii a podpore Ukrajiny. 

Slovensko na rokovaniach presadzuje, aby klimatická politika neohrozila konkurencieschopnosť a sociálnu stabilitu krajiny.

(echo24, red)

  |  

Košický policajt, ktorý zabil bezdomovca, súhlasí s trestom. Odvolanie stiahol

Rozsudok nad bývalým policajtom Marekom Árvaiom, ktorý brutálne zbil muža bez domova a spôsobil mu smrť, nadobudol právoplatnosť.

Odsúdený sa predtým voči vynesenému rozhodnutiu odvolal, teraz však otočil a odvolanie stiahol. Košický súd mu vymeral osem rokov väzenia.

Bezdomovec Ľubomír sa vlani v novembri pokúsil ukradnúť fľašu alkoholu v obchode. Zadržala ho SBS služba, ktorá privolala policajnú hliadku. Starší z policajtov Árvai muža viackrát udrel päsťou do hlavy. Použil aj špeciálne rukavice.

Po prevoze na policajnú stanicu Ľubomír skolaboval a nasledujúci deň zomrel v nemocnici. Policajti sa neskôr vrátili na miesto incidentu a snažili sa neúspešne presvedčiť pracovníkov SBS, aby vymazali kamerové záznamy.

Mladší zo zasahujúcich policajtov Oliver Ignác si už vyše mesiaca odpykáva podmienečný trest v skúšobnej lehote. Sudkyňa mu vymerala dva roky a osem mesiacov väzenia s podmienečným odkladom na tri roky.

Obaja bývalí policajti pred súdom priznali vinu, označili svoje konanie za skratové a vyjadrili ľútosť i sústrasť rodine obete.

(tasr, max)