Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Smrť Clarka Olofssona: Muž, ktorý inšpiroval Štokholmský syndróm

Clark Olofsson, jeden z najznámejších švédskych zločincov a hlavná postava lúpeže v štokholmskej Kreditbanken v roku 1973, zomrel vo veku 78 rokov po dlhej chorobe. 

Olofsson, ktorý strávil viac ako polovicu života vo väzení za lúpeže, pokus o vraždu či obchodovanie s drogami, sa stal symbolom fenoménu známeho ako Štokholmský syndróm – psychologickej reakcie, pri ktorej rukojemníci prejavujú sympatie voči svojim únoscom.

Počas šesťdňového obliehania banky, ktoré viedol Jan-Erik Olsson, boli štyria zamestnanci držaní ako rukojemníci. Olsson požadoval, aby bol Olofsson, v tom čase vo väzení, privezený na miesto činu.

Počas krízy sa medzi rukojemníkmi a únoscami vytvorilo nečakané puto – niektorí rukojemníci, vrátane Kristin Enmarkovej, vyjadrovali dôveru únoscom a obavy z policajného zásahu. 

Po prepustení odmietli svedčiť proti únoscom a dokonca im pomáhali pri právnej obrane.

Pojem štokholmský syndróm neskôr zaviedol švédsky kriminológ Nils Bejerot.

Hoci fenomén nie je oficiálne uznanou psychiatrickou diagnózou, stal sa predmetom mnohých štúdií a diskusií o ľudskej psychike vo vyhranených situáciách.

(tasr, red)

Minúta  |  

Bývalých vyšetrovateľov NAKA opäť obvinili, spolupracovali aj s Čurillom

Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) obvinil dvoch bývalých príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).

Branislav Dunčko a Róbert Magula čelia podozreniam zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a z marenia spravodlivosti.

"Podľa získaných dôkazov vyšetrovateľom ÚIS si mali v roku 2019 na základe nepravdivých skutočností vyžiadať nasadenie informačno-technických prostriedkov (ITP), takzvaných odposluchov. Mali zaviesť sudcu z Krajského súdu Bratislava a uviesť nepodložené informácie a dôvody na nasadenie ITP. Na základe toho boli odposluchy aj reálne nasadené. Išlo o jeden z prípadov, ktorý sa týkal známej zločineckej skupiny zo západného Slovenska," spresnila hovorkyňa inšpekcie Andrea Dobiášová.

Dodala, že obvinení sa mali dopustiť trestných činov ako verejní činitelia počas pôsobenia na NAKA. Môže im hroziť trest odňatia slobody od troch do 12 rokov.

Obaja sú pritom dlhodobo mimo služby. Ich mená sa skloňujú v súvislosti s Jánom Čurillom a všetci traja sú spájaní s "vojnou v polícii". Vo februári im zrušili obvinenie z marenia spravodlivosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Merz varuje pred tvrdými clami USA, Brusel má konať do niekoľkých dní

Nemecký kancelár Friedrich Merz nalieha na EÚ, aby urýchlene uzavrela obchodnú dohodu so Spojenými štátmi. Obáva sa, že Brusel získa nevýhodnú dohodu, ktorá nahrá Donaldovi Trumpovi, uvádza portál Politico.

Merz kritizuje zložitú stratégiu Európskej komisie a apeluje na riešenie ciel, ktoré ohrozujú najmä nemecký export automobilov, ocele či farmaceutík. Od 9. júla hrozia 50-percentné clá, ak nedôjde k dohode.

Rokovania sú však komplikované. Washington ponúka len obmedzené úľavy, navyše tlačí na prijatie amerických predpisov v oblasti automobilov.

Berlín žiada individuálne výnimky pre svoje značky ako BMW či Mercedes, no Trump zatiaľ trvá na tvrdom postupe. Diplomati varujú, že jednostranná dohoda by vyvolala v EÚ vlnu kritiky.

Forwick z nemeckého ministerstva hovorí o potrebe predvídateľnosti – ak budú clá neustále kolísať, naruší to transatlantické obchodné vzťahy.

(politico, lup)

Minúta  |  

Trump chce zvýšiť platy vojakom, ušetriť má na lodiach a stíhačkách

Donald Trump predstavil návrh obranného rozpočtu na rok 2026 vo výške takmer 893 miliárd dolárov. Aj keď ide o podobnú sumu ako vlani, priority sa menia.

Trump chce zvýšiť platy vojakov o 3,8 percenta a investovať do pokročilej techniky, ako sú útočné drony či rakety. Na druhej strane však plánuje znížiť počet civilných zamestnancov námorníctva a nakúpiť menej lodí a stíhačiek F-35.

V rámci úspor chce vyradiť staršie a nákladné vybavenie. Z rozpočtu je vyňatý projekt protiraketovej obrany Golden Dome za 175 miliárd dolárov, ktorý má byť funkčný do roku 2029.

Biely dom tvrdí, že cieľom je odstrašiť Čínu v Indo-pacifiku a posilniť obranný priemysel. Americké ministerstvo obrany sa chce sústrediť najmä na nákup kľúčových zbraňových systémov a munície.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Klub 500: Slovensko musí využiť novú štátnu pomoc pre priemysel

Klub 500 víta rozhodnutie Európskej komisie o prijatí nového rámca štátnej pomoci pre priemysel, ktorý nahrádza doterajší krízový a prechodný rámec zavedený počas energetickej krízy v EÚ.

Tento nový rámec prichádza v čase, keď európsky priemysel čelí rastúcemu geopolitickému a byrokratickému tlaku.

Nové pravidlá umožnia energeticky náročným podnikom získať zľavu až 50 percent z veľkoobchodnej ceny elektriny, avšak len pre polovicu ročnej spotreby a pri minimálnej cene 50 eur za megawatthodinu.

Cieľom opatrení je podporiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, urýchliť jeho transformáciu smerom ku klimatickej neutralite a zabrániť odlevu výroby mimo EÚ. 

Nový rámec tiež zjednodušuje prístup k investíciám do ekologických projektov a umožňuje formy podpory ako priame granty, daňové výhody či dotované úvery.

Slovenské podniky, najmä energeticky náročné, čelia dlhodobo vyšším cenám elektriny než v okolitých krajinách, čo v kombinácii s rastúcimi daňami a regulačnými nákladmi vedie k strate investícií a pracovných miest.

Klub 500 preto vyzýva vládu SR, aby urýchlene prijala konkrétne schémy pomoci platné od 1. júla 2025 a využila všetky možnosti na ochranu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Lindtnerova cesta do Moskvy vyvoláva otázky. Blaha hovorí o formalitách

Poradca premiéra Roberta Fica (Smer) David Lindtner a podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha (Smer) navštívili v marci Moskvu na pozvanie, ktoré sprostredkoval ruský poslanec Leonid Sluckij. Ten má podľa Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK) prepojenie na ruské tajné služby.

"Podľa žiadosti o víza bol Lindtner do Moskvy pozvaný rokovať o projektoch prokremeľskej Ruskej mierovej nadácie, ktorá pre jeho cestu vraj zabezpečovala aj materiálnu podporu," píše ICJK.

Blaha však na sociálnej sieti podotkol, že Lindtner na žiadnom rokovaní nadácie nebol: "Bol celý čas so mnou, s výnimkou jedného strenutia, ktoré som absolvoval sám." Narážal na stretnutie so šéfom ruskej zahraničnej rozviedky SVR Sergejom Naryškinom.

Okrem toho priznal, že jeho Sluckij pozval z titulu poslanca, Lindtnera nie. "Predpokladám, že keďže [Lindtner, pozn. red] nie je poslanec, Sluckij ho nemohol pozývať z titulu predsedu parlamentného výboru, preto ho pozval z titulu nejakej nadácie, ktorú vedie," povedal Blaha s dôvetkom, že ide o "čistú formalitu".

Úrad vlády i rezort spravodlivosti podľa denníka SME tvrdia, že Lindtner do Moskvy necestoval pre plnenie žiadnych funkcií, a teda išlo o súkromnú cestu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.