Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump vyzval šéfa Fedu Powella na okamžitú rezignáciu

Americký prezident Donald Trump opätovne zaútočil na šéfa americkej centrálnej banky (Fed) Jeroma Powella a v zatiaľ najostrejšom prejave vyzval na jeho okamžitý odchod z vedenia.

„Pán Príliš neskoro by mal okamžite rezignovať,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Trump nominoval Powella na pozíciu šéfa centrálnej banky počas svojho prvého volebného obdobia a neskôr ho v tejto funkcii potvrdil Joe Biden.

Už počas prvého volebného obdobia Trump šéfa Fedu za jeho kroky kritizoval, pričom v súčasnosti je to za držanie úrokových sadzieb na vyššej úrovni.

Powellov súčasný mandát sa končí v máji budúceho roka a podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu USA ešte z roku 1935 nie je možné predstaviteľov centrálnej banky vyhodiť bez vážnej príčiny, ako je napríklad nezákonné konanie.

Trump tlačí na znižovanie úrokových sadzieb s cieľom podporiť rast ekonomiky. Powell v reakcii na tlaky však uviedol, že práve Trumpove clá predstavujú problém.

(tasr, red)

Minúta  |  

Dobrindt: Deportácie do Afganistanu aj Sýrie sú pre Nemecko nevyhnutné

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt oznámil zámer rokovať priamo s hnutím Taliban o deportáciách afganských kriminálnikov.

V rozhovore pre Focus uviedol, že súčasná prax sprostredkovaných kontaktov už nepostačuje a Nemecko by malo s Talibanom uzavrieť dohodu o repatriáciách.

Od nástupu Talibanu k moci v roku 2021 sa uskutočnila len jediná deportácia – 28 osôb v roku 2024 za pomoci Kataru.

Dobrindt upozornil aj na obmedzený pokrok v rokovaniach so Sýriou. Ministerka vnútra Nancy Faeserová iniciovala kontakt s novou vládou po páde režimu Bašára Asada.

Podľa ministra je neudržateľný aj počet utečencov – pôvodný cieľ 200-tisíc ročne bol prekročený, keď len za posledné dva roky evidujú 600-tisíc žiadostí o azyl a ďalších 1,2 milióna Ukrajincov.

V roku 2024 boli najpočetnejšími žiadateľmi Sýrčania (76 765) a Afganci (34 149).

(tasr, red)

Minúta  |  

Opäť zmena vo vedení. Slovenské literárne centrum povedie Jozef Ťažký

V priebehu dvoch mesiacov druhá zmena. Slovenskému literárnemu centru (SLC) dočasne šéfuje podľa denníka Sme Jozef Ťažký. Dosiaľ pracoval ako poradca pre manažment.

Na pozícii nahradil dočasne povereného riaditeľa Branislava Balogha. Ten v čele SLC stál od 23. mája do 30. júna, keď ho odvolali na vlastnú žiadosť.

Balogh predtým v ustanovizni pôsobil na oddelení zahraničných projektov ako manažér propagácie a šírenia slovenskej literatúry.

Do funkcie zasadol po tom, ako ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) odvolala dočasne povereného riaditeľa SLC Gustáva Murína.

Odvolaniu čelil po vystúpení na knižnom veľtrhu Svět knihy v Prahe. Tam počas diskusie označil feminizmus za totalitnú ideológiu a exprezidenta Václava Havla za bábku cudzích mocností, čo vyvolalo odpor v českej aj slovenskej kultúrnej obci.

Do konfliktu sa dostal aj s redaktorkou českého týždenníka Respekt a časť publika jeho výroky ostro kritizovala. V inštitúcii však Murín zostáva naďalej zamestnaný.

(max)

Minúta  |  

Požiar na Kréte si vyžiadal evakuáciu tisícky ľudí, vietor znemožňuje hasenie

Na gréckom ostrove Kréta vypukol ničivý požiar, ktorý si vynútil evakuáciu viac ako tisíc ľudí. Plamene sa rýchlo šírili z dôvodu silného vetra a zasiahli aj okolie mesta Ierapetra, kde spálili lesy a olivové háje.

Požiar sa dostal až k domom a hotelom, pričom viaceré z nich utrpeli škody – našťastie bez obetí na životoch. Do boja s ohňom bolo nasadených viac než 230 hasičov, desiatky strojov a vrtuľníky.

Obyvatelia aj turisti našli dočasné útočisko na štadióne, niektorí boli evakuovaní na lodiach. Vietor dosahoval až 9 stupňov Beaufortovej stupnice a opakovane rozfúkaval ohniská.

Podľa úradov býva júl najrizikovejším mesiacom pre vysoké teploty a vietor.

V Turecku navyše horí na tisícoch miest a horúčavy v Európe si vyžiadali najmenej osem životov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Našli uňho mŕtvu ženu, teraz českého rapera zatkli pre lúpež v Petržalke

Raper Dominik Vyšata, známy pod umeleckým menom Vercetti, čelí ďalším vážnym obvineniam. Polícia ho podľa portálu Noviny.sk zadržala v bratislavskej Petržalke pre podozrenie z lúpežného prepadnutia so zbraňou.

Polícia po 26-ročnom Vercettim vyhlásila pátranie a počas noci na štvrtok ho zadržali. Nachádzať sa má v policajnej cele.

Podľa citovaného portálu počas zadržania pri sebe prechovával aj omamné látky, ktoré už muži zákona odovzdali na expertízu.

Ide už o jeho druhý konflikt so zákonom v krátkom čase. V marci bol stredobodom kauzy spojenej s drogami.

V jeho bratislavskom štúdiu zomrela 25-ročná žena na predávkovanie. Rodina nebohej vyčíta obvinenému, že jej nezavolal včas záchranku.

Aj keď muž pôvodne čelil drogovým obvineniam, tých ho neskôr zbavili. Polícia ho však po čase znovu zatkla a prokurátor požiadal o väzbu. Tej súd vyhovel, na slobode sa však ocitol zhruba o mesiac.

(max)

Minúta  |  

Británia zakázala skupinu Palestine Action ako teroristickú organizáciu

Britskí poslanci v stredu schválili zaradenie propalestínskej skupiny Palestine Action na zoznam teroristických organizácií.

Návrh zákazu podporilo 382 poslancov, proti hlasovalo 26. Skupina je známa svojimi radikálnymi protestmi proti britským zbrojárskym firmám, ktoré podľa nej podporujú izraelskú vládu, vrátane poškodenia dvoch lietadiel RAF typu Airbus Voyager na základni Brize Norton.

Zakázanie Palestine Action znamená, že členstvo v skupine, jej podpora či verejné prejavy sympatií budú trestné, pričom hrozí až 14 rokov väzenia.

Zákaz sa má vo štvrtok posunúť do Snemovne lordov, kde sa očakáva jeho schválenie a následné nadobudnutie účinnosti.

Rozhodnutie vyvolalo kritiku zo strany ľudskoprávnych organizácií a expertov OSN, ktorí označujú zaradenie protestnej skupiny medzi teroristické organizácie za neprimerané a ohrozujúce slobodu prejavu.

Amnesty International varovala pred „bezprecedentným právnym zneužitím“ protiteroristických zákonov.

Palestine Action už podnikla právne kroky proti zákazu a plánuje ho napadnúť na súde.

Skupina naďalej pokračuje v protestoch, nedávno blokovala vstup do izraelskej vojenskej technologickej spoločnosti Elbit Systems v Bristole.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.