Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska únia výrazne obmedzí dovoz ukrajinskej pšenice a cukru

Európska únia od júla 2025 zníži dovoz ukrajinskej pšenice a cukru o 70 až 80 percent oproti ostatným trom rokom.

Nové ročné kvóty stanovujú dovoz pšenice na 1,3 milióna ton (oproti 4,5 – 6,5 mil. ton v predchádzajúcich sezónach) a cukru na 100-tisíc ton (oproti viac ako 400-tisíc tonám v ostatných rokoch).

EÚ tak reaguje na protesty európskych farmárov, ktorí sa sťažovali na lacnú ukrajinskú konkurenciu a tlak na ceny.

Brusel argumentuje, že opatrenia majú ochrániť európsky trh, no zároveň ponechať Ukrajine možnosť exportu v čase vojny.

Ukrajinské farmárske združenia označili nové kvóty za „krok späť“ a očakávajú, že ukrajinská produkcia sa presmeruje do Ázie a Afriky.

Pre jačmeň a hydinu boli kvóty mierne zvýšené, ale stále sú pod úrovňou rekordných dovozov z rokov 2022–2024.

Nová dohoda umožňuje členským štátom EÚ prijať ďalšie ochranné opatrenia, ak by importy destabilizovali ich trh.

(reuters, red)

Minúta  |  

Macron a Starmer budú predsedať samitu o Ukrajine, riešiť sa má obrana

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer budú 10. júla predsedať spoločnému samitu o obrane Ukrajiny.

Stretnutie sa uskutoční formou videokonferencie z britského vojenského veliteľstva Northwood, pričom sa k nemu pripoja aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nemecký kancelár Friedrich Merz a talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Hlavnými témami budú posilnenie bojových kapacít Ukrajiny, prípadné nasadenie „zabezpečovacích síl“ po prímerí a zvýšenie diplomatického tlaku na Rusko.

Macron a Starmer vedú tzv. „koalíciu ochotných“, ktorá vznikla s cieľom zabezpečiť Ukrajine podporu aj po skončení aktívnych bojov.

Samit prichádza v čase, keď Spojené štáty oznámili obmedzenie dodávok niektorých zbraní Ukrajine.

Americký prezident Donald Trump telefonoval s Vladimirom Putinom, no nedošlo k žiadnemu prelomu v mierových rokovaniach.

Zelenskyj sa pred samitom zúčastní aj na samostatnej konferencii v Ríme.

(tasr, red)

Minúta  |  

Opozícia kritizuje oslavy na Devíne: drahé, uzavreté a stranícke

Hnutie Slovensko ostro kritizovalo sobotné cyrilo-metodské oslavy na Devíne, ktoré podľa nich prerástli do straníckej šou organizovanej ministerstvom obrany.

Osláv sa nezúčastní ani KDH.

Poslanci Gábor Grendel (NOVA) a Roman Mikulec (Hnutie Slovensko) upozornili na „neprimerané výdavky“ vo výške 750 000 eur – čo je výrazne viac než vlaňajší rozpočet podujatia.

Hrad Devín má byť navyše z veľkej časti pre verejnosť uzavretý, čo opoziční poslanci označili za „papalášsku žúrku“.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) reagoval, že podujatie je rozsiahlejšie než minulý rok a jeho náklady sú rozdelené medzi viaceré subjekty.

Matovičovo hnutie zároveň vyjadrilo obavy o budúcnosť cirkevného školstva – kritizuje návrhy ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas), ktoré môžu podľa nich znevýhodniť cirkevné a súkromné školy.

Navrhovaná úprava príspevkov by mohla tieto školy prinútiť zvyšovať poplatky, čo by ohrozilo aj prístup detí zo sociálne slabších pomerov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trafostanice v Prahe opäť v prevádzke, dodávky elektriny sa obnovujú

Všetky trafostanice zásobujúce Prahu elektrinou sú po piatkovom masívnom výpadku opäť v prevádzke, potvrdila popoludní česká energetická spoločnosť ČEPS.

Výpadok zasiahol nielen pravý breh Prahy, ale aj Stredočeský, Ústecký, Liberecký a Královohradecký kraj.

Príčinou bola technická porucha – pád fázového vodiča na vedení V411, ktorý vyradil z prevádzky osem rozvodní prenosovej sústavy.

Polícia a Národný úrad pre kybernetickú bezpečnosť vylúčili kybernetický alebo teroristický útok.

Výpadok ochromil verejnú dopravu v Prahe – zastavilo sa metro na všetkých linkách, stáli električky i trolejbusy, problémy boli aj na železnici.

Hasiči vyslobodzovali ľudí uviaznutých vo výťahoch, niektoré nemocnice prešli na záložné zdroje, zdravotná starostlivosť však nebola obmedzená. 

Výpadok ovplyvnil aj prevádzku bankomatov a niektorých obchodov.

Premiér Petr Fiala označil situáciu za mimoriadnu a prioritou je podľa neho obnova dodávok a bezpečnosť občanov. 

Minister vnútra Vít Rakušan zvolal zasadnutie Ústredného krízového štábu, ktorý zhodnotí príčiny aj rozsah výpadku a koordinuje ďalšie kroky. 

Dodávky elektriny sa postupne obnovujú, väčšina Prahy by mala byť plne zásobená od 15. hodiny.

(tasr, red)

Minúta  |  

Silná explózia na čerpacej stanici v Ríme zranila desiatky ľudí

Najmenej 27 ľudí vrátane 10 policajtov a jedného hasiča utrpelo zranenia pri mohutnej explózii na čerpacej stanici v štvrti Prenestino na východnom okraji Ríma v piatok ráno.

Výbuch nastal krátko po ôsmej hodine miestneho času a bol počuť v celej metropole. Podľa talianskych úradov boli traja zranení hospitalizovaní s vážnymi popáleninami, dvaja z nich potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu.

Výbuch nastal na stanici, kde sa tankoval benzín, nafta aj LPG. Podľa miestnych médií explózii predchádzal únik plynu po tom, čo cisterna narazila do potrubia.

Požiar a následná explózia zničili čerpaciu stanicu a poškodili okolité budovy. Plamene sa rozšírili aj do neďalekého skladu, tlaková vlna rozbila okná v okolí.

Medzi zranenými je aj správca stanice a ďalší civilisti. Hasiči a záchranári boli na mieste už pred výbuchom, keďže boli privolaní k úniku plynu.

Všetky deti z neďalekého letného tábora boli včas evakuované a sú v poriadku.

Pápež Lev XIV. i premiérka Giorgia Meloniová vyjadrili solidaritu a sledujú situáciu.

Príčina incidentu sa vyšetruje.

(reuters, red)

Minúta  |  

Plán Nemecka na deportácie Afgancov do vlasti čelí kritike OSN

Úrad OSN pre ľudské práva v piatok ostro kritizoval plán Nemecka deportovať afganských kriminálnikov späť do Afganistanu.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt tento týždeň uviedol, že sa snaží o priame rokovania s hnutím Taliban, aby umožnil návrat odsúdených Afgancov do vlasti, hoci Nemecko Taliban neuznáva a nemá s Kábulom oficiálne diplomatické vzťahy. 

Berlín v auguste 2024 obnovil deportácie afganských občanov odsúdených za trestné činy, pričom prvý let prebehol s pomocou regionálnych partnerov.

Predstaviteľ Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) v Kábule tvrdí, že UNHCR stále neodporúča návraty do Afganistanu. „Inými slovami, nie sú tam podmienky, aby sa mohli utečenci vrátiť,“ povedal a vyzval štáty, aby násilne nevracali Afgancov do ich vlasti.

Nemecká vláda tvrdí, že deportuje len odsúdených kriminálnikov bez práva na pobyt, avšak ľudskoprávne organizácie ako Human Rights Watch tento postup kritizujú a varujú pred vytvorením nebezpečného precedensu. 

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.