Preskočiť na obsah
  |  

Nad Moskvou zostrelili šesť ukrajinských dronov, úlomky skúmajú experti

Ruské protivzdušné sily v nedeľu zostrelili šesť ukrajinských dronov smerujúcich na Moskvu, oznámil starosta Sergej Sobjanin.

Špecialisti aktuálne skúmajú zvyšky dronov, pričom nie sú hlásené žiadne obete ani škody. Dve bezpilotné lietadlá zostrelili aj pri Petrohrade, potvrdil guvernér Leningradskej oblasti.

Incidenty si vyžiadali dočasné uzatvorenie letísk v Moskve, Petrohrade a ďalších mestách, čo spôsobilo desiatky meškaní letov.

Ministerstvo obrany predtým uviedlo, že počas dňa bolo nad centrálnym Ruskom a pri hraniciach s Ukrajinou zlikvidovaných 39 dronov. V noci zostrelili 120 ďalších bezpilotných strojov, prevažne v pohraničných oblastiach.

(reuters, mja)

  |  

SIS: Mäkké ciele sú čoraz väčším rizikom, oslavy na Devíne boli bez incidentov

Tohtoročné oslavy sv. Cyrila a Metoda na Devíne sa uskutočnili pokojne a bez incidentov. Ako informovala SIS, zamerali sa na bezpečnostné opatrenia a elimináciu rizík už počas príprav.

Tento rok sa podujatie otvorilo verejnosti počas celého dňa, čo prinieslo vyššiu účasť. Riaditeľ SIS Pavol Gašpar ocenil spoluprácu bezpečnostných zložiek a upozornil, že miesta s vysokou koncentráciou ľudí sú čoraz častejšie cieľom útokov, čo potvrdzujú aj zahraničné prípady.

SIS zdôraznila, že takzvané mäkké ciele, ako kultúrne či športové podujatia, sú rizikové najmä z dôvodu ťažšieho odhaľovania páchateľov bez predchádzajúcej trestnej minulosti.

(tasr, mja)

  |  

Nemecko začína deportácie nebezpečných osôb zo Sýrie a Afganistanu

Nemecká vláda prijala rozhodnutie výrazne sprísniť azylovú politiku a umožniť deportácie osôb zo Sýrie a Afganistanu, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu alebo sa dopustili trestných činov.

Nemecké ministerstvo vnútra potvrdilo, že federálny úrad pre migráciu (BAMF) dostal pokyn konať voči nebezpečným jednotlivcom, ktorí zneužívajú systém ochrany.

Rozhodnutie prichádza po rokovaniach kancelára Friedricha Merza s predstaviteľmi sociálnych demokratov (SPD) a nadväzuje na podobné opatrenia v Rakúsku. Štatistiky ukazujú, že Sýrčania a Afganci sú nadpriemerne zastúpení medzi páchateľmi násilných a sexuálnych trestných činov, píše TagesSpiegel.

V Nemecku žije takmer milión Sýrčanov a viac ako 700-tisíc z nich využíva určitú formu ochrany. Úrady evidujú približne 800 dobrovoľných návratov, pričom ďalších 3 500 prípadov aktuálne preverujú.

Téma migrácie sa stáva kľúčovým politickým bodom pod rastúcim tlakom verejnosti, ktorá žiada ochranu bezpečnosti, kultúrnej identity a fungovania právneho štátu. Konzervatívne kruhy rozhodnutie vítajú ako nevyhnutný krok na ochranu verejného poriadku a elimináciu zneužívania azylového systému.

(mja)

  |  

Netanjahu chce v USA riešiť návrat rukojemníkov a hrozbu Hamasu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil pred cestou do Washingtonu, že jeho prioritou zostáva návrat izraelských rukojemníkov z Gazy a eliminácia hrozby zo strany Hamasu.

V pondelok sa má v USA stretnúť s prezidentom Donaldom Trumpom, pričom očakáva, že ich rozhovor pomôže posunúť rokovania vpred.

Izraelskí vyjednávači sa zároveň chystajú na rokovania o prímerí v Katare, pričom podľa Netanjahua majú jasné pokyny dosiahnuť dohodu v podmienkach, ktoré Izrael akceptuje.

Podľa izraelských úradov sa v rukách Hamasu stále nachádza vyše 100 rukojemníkov zadržiavaných od útokov v roku 2023.

(reuters, mja)

  |  

Musk v konflikte s Trumpom, hrozia straty pre Teslu a SpaceX

Elon Musk rozvíril politickú scénu v USA oznámením vzniku novej strany America Party, čím prehĺbil svoj konflikt s Donaldom Trumpom.

Musk tvrdí, že prezidentov daňovo-výdavkový balík môže krajinu priviesť k bankrotu. Trump reagoval tým, že plánuje obmedziť dotácie a štátne kontrakty pre Teslu a SpaceX, pričom kritizoval Muska za to, že prichádza o výhody pre elektromobily.

Investičná firma Azoria Partners okamžite pozastavila spustenie burzového fondu viazaného na akcie Tesly a vyzvala správnu radu Tesly, aby prehodnotila, či je Musk schopný plniť si svoje povinnosti ako generálny riaditeľ.

Minister financií Scott Bessent odkázal Muskovi, že by sa mal sústrediť na svoje firmy, nie na politiku.

(reuters, mja)

  |  

Ministerstvo chce obmedziť financovanie strán, rozdelia si 14,3 milióna

Politické strany si tento rok rozdelia takmer 14,3 milióna eur za výsledky parlamentných volieb z roku 2023. Financie získava jedna koalícia a osem strán, ktoré dosiahli aspoň tri percentá hlasov.

Najviac peňazí poputuje Smeru, Progresívnemu Slovensku a Hlasu. Príspevky sa vyplácajú počas celého volebného obdobia 2023 – 2027, celkovo pôjde o vyše 92 miliónov eur.

Ministerstvo vnútra však navrhuje sprísnenie podmienok – o peniaze by prišli strany, ktoré nezískajú minimálne päť percent.

Transparency International Slovensko kritizuje návrh ako hrozbu pre férovosť kampaní, keďže menším stranám môže sťažiť financovanie a zvýšiť závislosť od rizikových pôžičiek.

(tasr, mja)