Seriál Matúša Zajaca o najlepších svetových fotografoch dnes pokračuje portrétom umelca, ktorý fotografoval vieru v Boha.
Zobrazenie duchovna v kresťanskom svete, kde je emocionalita nerozlučne zapletená s racionalitou je veľká výzva. Prienik fotografa do duchovna nie je nič jednoduché. Spirituálny svet sa zvyčajne fotografoval cez symboliku a znaky či symboly v priestore. Autori skôr ako duchovno vyžarujúce z človeka vyhľadávali pôsobenie jasne zadefinovanej symboliky. Sakrálnej téme sa venovalo viacero významných autorov zvlášť vo východnej Európe. Treba spomenúť Antonína Kratochvíla, ktorý fotografoval púte v Poľsku, Josefa Koudelku či Markétu Luskačovú. Na Slovensku to bol najmä Tibor Huszár. Samozrejme, viacero iných svetových fotografov mapovalo svet viery v exotickom svete, napríklad rôznorodé rituály domorodých kmeňov. Spomeniem aspoň Cristinu Garcia Rodero v druhej polovici 20. storočia.
Dnes som vybral fotografa, ktorý nehľadal len kontrasty priestoru a kultúry, ale hlavne ho zaujímal človek. Či už postava, ktorá dokázala vierou zapôsobiť na ostatných, alebo z opačnej strany, keď viera pôsobila na človeka. Reč bude o fotografovi, ktorý sa narodil v Iráne, neskôr sa presťahoval do Paríža, ktorého každý obdivovateľ silných fotografických príbehov pozná pod menom ABBAS (1944 – 2018).
Tento charizmatický fotožurnalista sa snažil preniknúť do ľudskej emocionality veľmi citlivou optikou, pohyboval sa v rôznych kresťanských kútoch po celom svete. Jeho fotografie nie sú len dokumentáciou akéhosi pátosu vyvolaného prostredím, ale práve naopak, silným preniknutím prepájania duchovna a človeka vnímajúceho a rešpektujúceho tento veľmi zložitý svet založený na silnej emocionalite. Treba si uvedomiť, že veriaci vytvárajú komunitu, do ktorej sa treba citlivo prepracovať a získať si dôveru. To trvá nejaký čas. Modlitba je veľmi osobná, v istom zmysle neverejná a intímna, preto veriaci neradi púšťajú medzi seba cudzieho človeka a už vôbec nie s fotoaparátom v ruke. O to viac je predpokladom takejto fotky, že si fotograf musí veriacich získať. ABBAS nejde po povrchu, práve naopak odkrýva hlboké emócie prameniace z neopísateľnej odovzdanosti človeka svojej viere. Tento silne intímny svet nafotografuje len vyspelá umelecká osobnosť s obrovskou empatiou, ktorá sa dokáže stotožniť s daným prostredím a pochopiť aj význam a vážnosť toho, čo fotografuje.
Pre tento článok, ako ste mali možnosť už vidieť, som vybral úžasnú publikáciu od tohto fenomenálneho autora s názvom Faces of Christianity: A Photographic Journey (2000). V knihe nájdeme fotografie vytvorené počas celoživotnej kariéry, v ktorej sa ABBAS snažil o zmazanie hranice medzi fotožurnalistikou a umením. Jadro jeho práce sa zameriavalo na politické konflikty a náboženstvo a občas aj na chaotické prieniky medzi nimi. V knihe nájdeme príbehy z Jeruzalema, Egypta, Sudánu, Mali, Južnej Afriky, Írska, USA, Francúzska, Vatikánu, Španielska, Srbska, Ruska, Južnej Kórey, Filipín, Kuby, Mexika, Brazílie.
Nájdeme tam aj cestu pápeža Jána Pavla II. či osobný život benediktínov z kláštora. ABBAS na miestach fotografoval modlitby dotknuté smrťou, ale aj vášňou a radosťou. Vedel citlivo preniknúť do oboch podôb viery, tej radostnej aj smutnej. Fotografoval v krajinách a na miestach, ktorých počet uzavrel na dvadsaťdeväť. Faces of Christianity (v preklade Tváre alebo podoby kresťanstva) je o skúmaní náboženstva, jeho rituálnych a duchovných fenoménov.
Podľa ABBASa existujú dve fotografické metódy. Jedna píše svetlom a druhá kreslí svetlom. Každý z nás si nájde v tejto myšlienke to svoje, najmä ak vnímame pritom jeho fotky.
Patrí sa ešte povedať, že jeho zmysel pre náboženstvo podnietilo dianie v Iráne v rokoch 1987 až 1994. Ako sám povedal pre agentúru Magnum: „Nerobím len príbehy o tom, čo sa deje. Vytváram príbehy o svojom spôsobe, akým vidím, čo sa deje.“ Ďalej to doplnil: „Keď sa ma opýtajú, kto sú fotografi, ktorí ma ovplyvňujú, odpovedám, že Rembrandt, Picasso, Cézanne, Caravaggio, Velázquez.“
ABBAS vytvoril zbierku obrázkov, ktoré vypovedajú, čo znamená byť kresťanom na úsvite nového tisícročia. Tento projekt, samozrejme, pár teoretikov označilo za nedokončený, pretože im tam chýbalo Poľsko aj ďalšie krajiny vrátane nás, v ktorých je kresťanstvo dominantné a v knihe sa nenachádzajú. Kritizovať možno všetko, ale autor má právo svoje dielo rámcovať podľa seba. Plus si musíme uvedomiť náročnosť projektu, najmä čas strávený pri fotografovaní na konkrétnych miestach. ABBAS je právom označený za najvýraznejšieho tvorcu v tomto žánri, mal vzťah k náboženstvu a dokázal to citlivo až mysticky zobraziť.
Prezident agentúry Magnum Thomas Dworzak krátko po autorovej smrti povedal: „Nech sú tu pre neho bohovia a anjeli všetkých veľkých svetových náboženstiev, ktoré tak vášnivo fotografoval.“ V tej vete je pre nábožensky založeného človeka už niečo bezbožné, ale ukazuje, že si ho kolegovia nesmierne vážili. Faces of Christianity nám približuje obdobie a miesta, ktoré pomaly miznú, preto fotka slúži aj ako ich zachovanie pre ďalšie generácie.