Na Liptove oživili Ukrižovanie
Maľba Ukrižovanie je veľkosťou viac než dvojmetrové zobrazenie tradičnej kresťanskej scény, ktorá sa v priebehu stáročí s menšími obmenami objavovala (a stále objavuje) na sakrálnych umeleckých dielach. Výjav bol namaľovaný olejovými farbami na ľanovom plátne umiestnenom na podráme v roku 1826 farárom z Hrboltovej menom Emericus Boboth.
Emericus Boboth pôsobil ako kňaz vo farnosti pri kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Hrboltovej v rokoch 1821 až 1834. Počas svojho pôsobenia nechal na mieste malého ranogotického kostolíka v Hrboltovej postaviť nový väčší kostol v rokoch 1827 až 1830. Ako sám reštaurátor vo svojej záverečnej správe udáva, pomerne dobre zvládnutá maliarska technika natíska potrebu hlbšieho spoznania osobnosti tvorcu a zároveň autora Ukrižovania. Konkrétnejšie cesty Emericusa Bobotha sú nám zatiaľ neznáme.
Už z reštaurátorského výskumu, ktorý predchádzal reštaurátorským zásahom, bolo zrejmé, že maľba je v havarijnom stave. Na jej ploche sa nachádzali trhliny, praskliny olejového náteru, straty plátna či nevhodne vykonaný sekundárny lakový náter, ktorý cez praskliny presiakol na pôvodné plátno. Okrem poškodení maľby bol v degradovanom stave nájdený aj podrám.
Zaujímavosťou bolo, že zadná strana plátna obsahovala päť ľanových záplat, ktoré podľa reštaurátora pravdepodobne neplnili žiadnu funkciu, pretože na ich mieste sa nenašlo ani poškodenie pôvodného plátna a ani náznaky premaľby. V roku 1957, keď Liptovské múzeum dielo získalo, nebolo možné určiť meno autora. Až odstránením jednej zo záplat sa ukázalo, že maľba obsahuje signatúru, na základe ktorej bolo autorstvo pripísané maliarovi menom Emericus Boboth.
Celý objavený názov bol písaný v latinčine a v doslovnom preklade znamená: Všetko pre väčšiu slávu Božiu namaľoval osobne Imrich Boboth farár hrboltovský roku pána 1826 (AD MAIOREM DEI OMNE GLORIAM PINXIT IN PERSONAM Emericus Boboth Parochus Hrboltoviensis Anno Dom. 1826).
Priebeh reštaurovania začal stabilizáciou opadávajúcich častí pôvodnej maľby, nasledovalo odstránenie záplat, tlakom a použitím vhodných chemických a organických látok boli zlepené opadávajúce kusy maľby, plátno bolo vyčistené, zbavené stmavnutého laku, prelakované, vyrovnané a upevnené na nový podrám. Ukrižovanie bolo následne privezené z ateliéru reštaurátora Jozefa Doricu do sídelnej budovy múzea v Ružomberku, kde bude v najbližších týždňoch vystavené ako súčasť stálej expozície sakrálneho umenia.
Reštaurátorské zásahy trvali od októbra 2020 do apríla 2023. Reštaurovanie sa realizovalo vďaka úspešnému projektu a následnému získaniu verejných zdrojov z Fondu na podporu umenia. Povinnú spoluúčasť k projektu poskytol Žilinský samosprávny kraj.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.