Preskočiť na obsah
  |  

Maroko: Zemetrasenie neprežilo vyše dvetisíc ľudí. Ďalších 1 400 je v kritickom stave

Mŕtvych, ktorých si vyžiadalo piatkové zemetrasenie v Maroku, je už vyše dvetisíc. Zranených je približne rovnaký počet, pričom mnohí z nich utrpeli kritické zranenia. V noci na nedeľu to oznámilo tamojšie ministerstvo vnútra.

Potvrdených je najmenej 2 012 mŕtvych a 2 059 zranených vrátane 1 404 osôb v kritickom stave, uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Z tohto počtu bolo 1 293 mŕtvych zaznamenaných v provincii al-Hauz, ktorá bola epicentrom zemetrasenia, a 452 v provincii Tárúdánt, teda v dvoch najhoršie postihnutých oblastiach.

Úrady sa stále mobilizujú, aby zintenzívnili záchranné a pátracie operácie, a evakuovali zranených.

Rodiny sedia pred svojimi zničenými domami po zemetrasení v dedine Moulay Ibrahim. Foto: TASR/AP

Zemetrasenie s magnitúdou 6,8 udrelo v piatok neskoro večer v horskej oblasti vzdialenej 72 kilometrov juhozápadne od turistického mesta Marrákeš, uviedla Geologická služba Spojených štátov (USGS). Po najsmrteľnejšom zemetrasení v Maroku za uplynulé desaťročia vyhlásili úrady trojdňový štátny smútok.

Silné otrasy pocítili aj pobrežné mestá Rabat, Casablanca a as-Sawíra. Zemetrasenie spôsobilo rozsiahle škody a vystrašení obyvatelia aj turisti uprostred noci utekali do bezpečia.

"Bolo rozhodnuté držať tri dni štátny smútok a vyvesiť štátne vlajky na pol žrde na všetkých verejných budovách," uvádza sa vo vyhlásení kráľovského paláca. Stalo sa tak po krízovom zasadnutí marockých predstaviteľov pod vedením kráľa Muhammada VI.

"Panovník tiež vyjadril úprimné poďakovanie Marockého kráľovstva všetkým bratským a priateľským krajinám, ktoré prejavili solidaritu s marockým ľudom, ako aj tým, ktorí mu chcú poskytnúť pomoc za týchto mimoriadnych okolností," dodal palác vo vyhlásení.

Kráľ tiež vydal pokyny na podporu národných krvných bánk a na zabezpečenie pitnej vody, potravín, stanov a prikrývok v postihnutých oblastiach. V nedeľu po poludňajších modlitbách sa vo všetkých mešitách v krajine bude konať "modlitba za neprítomných", ktorou si obyvateľstvo uctí pamiatku obetí.

(tasr)

  |  

Holandsko: Polícia zadržala 2 400 klimatických demonštrantov, blokovali diaľnicu

Holandská polícia v sobotu dočasne zadržala približne 2 400 ľudí na klimatickej demonštrácii v Haagu po tom, ako aktivisti zablokovali diaľnicu.

Polícia uviedla, že medzi zadržanými na zhromaždení, ktoré zorganizovala klimatická akčná skupina Extinction Rebellion, bolo veľa maloletých. Diaľnica A12 bola zablokovaná na poludnie. Trasa sa nachádza neďaleko parlamentnej a vládnej štvrte.

Polícia ďalej informovala, že na vytlačenie priaznivcov Extinction Rebellion z cesty použila vodné delá. Aktivisti predtým dostali od úradov povolenie na demonštráciu s tým, že ju usporiadajú pred neďalekou hlavnou železničnou stanicou.

Aj po tom, ako polícia použila vodné delá, však protestujúci zostali na diaľnici a následne ich stovky policajtov odviezli autobusmi na štadión v Haagu. Neskôr boli prepustení. Podľa polície išlo už o ôsmy prípad zablokovania diaľnice A12.

Protestujúci proti klimatickým zmenám pokračovali nerušene v iných častiach mesta. Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutiu) tvrdí, že chce blokovať diaľnicu každý deň, kým vláda nezruší všetky dotácie pre fosílne palivá, ako je uhlie, ropa a plyn.

Skupina obviňuje vládu z nedodržania sľubu, že skončí s daňovými úľavami a inými formami dotácií pre leteckú a lodnú dopravu, s výrobou elektrickej energie z fosílnych palív a s ťažbou ropy.

Šéfka haagskej polície Karin Krukkertová obvinila organizátorov demonštrácie z vyprovokovania zatýkania s cieľom upútať na seba pozornosť. To podľa nej bráni polícii v plnení jej ďalších povinností, ako sú napríklad zásahy v núdzových situáciách alebo objasňovanie trestných činov.

(tasr)

  |  

Nový ukrajinský minister obrany Umerov žiada od partnerov viac ťažkých zbraní

Novo vymenovaný ukrajinský minister obrany Rustem Umerov vyzval partnerov Kyjeva, aby zvýšili dodávky ťažkých zbraní pre Ukrajinu, uprostred dlhej a náročnej protiofenzívy proti ruským okupačným silám.

"Sme vďační za všetku poskytnutú podporu. Potrebujeme však viac ťažkých zbraní. Potrebujeme ich dnes. Potrebujeme ich teraz," vyhlásil Umerov v embargovanom prejave zverejnenom v sobotu.        

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na tej istej konferencii povedal, že pomalé dodávky zbraní bránia protiofenzíve jeho jednotiek. Kyjevské sily sú od júna zapojené do vyčerpávajúceho protiútoku s cieľom získať späť územia, ktoré Rusko obsadilo na severovýchode a juhu krajiny.

"Ukrajinskí bojovníci dnes obetujú svoje životy za základné hodnoty demokracie a slobody. Potrebujú podporu od vás, milí partneri, a touto podporou sú zbrane," povedal Umerov.

Umerov bol vymenovaný tento týždeň po tom, ako Zelenskyj vyzval na "nové prístupy" na ukrajinskom ministerstve obrany. Vymenovanie 41-ročného Umerova predstavuje pre Ukrajinu významnú zmenu po viac ako roku a pol od ruskej invázie a nasleduje po korupčných škandáloch v tomto silovom rezorte.

Ukrajina začala protiofenzívu po tom, ako si vytvorila zásoby západných zbraní, ale dosiahla iba obmedzené úspechy, pretože jej jednotky narazili na silne opevnené ruské obranné línie.

Koncom augusta Ukrajina vyhlásila strategické víťazstvo, keď dobyla dedinu Robotyne na juhu, čo podľa Kyjeva otvorí cestu pre sily, ktoré sa budú môcť posunúť hlbšie k Moskvou anektovanému Krymskému polostrovu.

(tasr)

  |  

Západní spojenci začali veľké námorné cvičenie v Baltskom mori

Západní spojenci začali v sobotu v Baltskom mori rozsiahle cvičenie, ktoré sa koná uprostred narastajúceho napätia vo vzťahoch s Ruskom v súvislosti s jeho vojenskou agresiou na Ukrajine.

Na manévroch s názvom "Severné pobrežie 23" pod vedením Nemecka sa zúčastňuje približne 3 200 vojakov zo 14 krajín, uviedli nemecké námorné sily vo vyhlásení. Do cvičenia sa zapojí 30 lodí, približne 19 lietadiel, ako aj ponorky a rôzne vyloďovacie jednotky.

"Ruská agresívna vojna proti Ukrajine radikálne zmenila bezpečnostnú situáciu v Baltskom mori. Takéto cvičenia vysielajú jasný signál, že NATO je pripravené brániť každý centimeter spojeneckého územia," povedal hovorca NATO Dylan White.

Medzi ďalšie zúčastnené krajiny patria Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Švédsko, Taliansko a USA.

Je to po prvýkrát, čo bolo nemecké vojnové loďstvo poverené "plánovaním a uskutočnením manévrov takéhoto rozsahu", uviedol vedúci cvičenia kontraadmirál Stephan Haisch.

Sériu cvičení "Severné pobrežie" začalo nemecké námorníctvo realizovať v roku 2007. Zodpovednosť za cvičenie každoročne striedavo nesú Dánsko, Fínsko, Nemecko a Švédsko.

Podľa nemeckého námorníctva sa tento rok po prvýkrát "v rámci obrany Aliancie nacvičuje realistický scenár". Cvičenie sa uskutoční pri pobreží a na území Lotyšska a Estónska.

Rusko taktiež pravidelne organizuje v Baltskom mori námorné cvičenia, ktoré sú často reakciou na cvičenia NATO v tejto oblasti. Naposledy tu cvičilo začiatkom augusta.

Ruské námorníctvo zohralo kľúčovú úlohu pri útoku Moskvy na Ukrajinu, keď túto Západom podporovanú krajinu ostreľovalo raketami s plochou dráhou letu odpaľovanými z lodí a ponoriek.

(tasr)

  |  

Cesta zo Sládkovičova na Senec je pre nehodu uzavretá

BRATISLAVA – Cesta I/62 zo Sládkovičova na Senec je úplne uzavretá. Dôvodom je nehoda osobného auta a kamiónu. Tá pre vodiča auta skončila tragicky. Na sociálnej sieti o tom informovala trnavská polícia. Apeluje na vodičov, aby si dávali na ceste pozor.

„Podľa prvotných informácií z miesta nehody vodič osobného auta prešiel z nezistených príčin do protismeru, kde sa čelne zrazil s kamiónom," spresnila.

Na miesto vyslali policajného vyšetrovateľa s výjazdom. Tí majú zadokumentovať nehodu a preveriť jej presné príčiny a okolnosti. „Zároveň sme požiadali policajtov z bratislavského kraja o súčinnosti pri regulovaní dopravy a odkláňaní vodičov na obchádzkovú trasu," dodala polícia.

(tasr)

  |  

Zlatého leva na festivale v Benátkach získal film Chudiatko gréckeho režiséra Lanthimosa

Zlatého leva, hlavnú cenu 80. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Benátkach, získal film Chudiatko (Poor Things) gréckeho režiséra Jorgosa Lanthimosa. Oznámila to v sobotu večer porota, informuje TASR na základe správ agentúr DPA, AFP a ANSA.

Ocenená snímka je feministickou variáciou príbehu o Frankensteinovi s americkou herečkou Emmou Stoneovou v hlavnej úlohe. Ďalšie roly obsadili Willem Dafoe a Mark Ruffalo. Režisér Lanthimos (50) je známy filmami ako Favoritka, Homár či Zabitie posvätného jeleňa.

Za najlepšiu herečku vyhlásili tento rok Američanku Cailee Spaenyovú za úlohu v životopisnom filme Priscilla o manželke Elvisa Presleyho. Najlepším hercom je podľa poroty Američan Peter Sarsgaard ako muž trpiaci demenciou v snímke Memory.

Veľkú cenu poroty, druhú najvýznamnejšiu trofej benátskeho festivalu, si odniesol japonský režisér Rjúsuke Hamaguči za svoj film Aku wa sonzai šinai (Zlo neexistuje).

Strieborného leva za najlepšiu réžiu dostal taliansky tvorca Matteo Garrone za drámu Io capitano (Ja kapitán) o dvoch mladých mužoch zo Senegalu, ktorí zažijú hrôzy pri snahe utiecť z africkej krajiny do Talianska. Jeden z protagonistov, Seydou Sarr (21), získal cenu Marcella Mastroianniho pre vychádzajúcu hereckú hviezdu.

Osobitná cena poroty putovala poľskej režisérke Agnieszke Hollandovej za film Hranica o útrapách sýrskych a afrických migrantov na poľsko-bieloruskej hranici, ktorý kritizovala poľská pravicová vláda.

Medzinárodný filmový festival v talianskych Benátkach je najstarším podujatím svojho druhu na svete a popri festivale vo francúzskom Cannes a nemeckom Berlinale sa považuje za jeden z troch najvýznamnejších.

Jubilejný ročník sa konal od 30. augusta a o Zlatého leva pre najlepší film sa uchádzalo 23 diel. O oceneniach rozhodla medzinárodná porota, ktorej predsedom bol americký režisér Damien Chazelle.

(tasr)