Preskočiť na obsah
  |  

Analytici zlepšili svoje prognózy: Slovenská ekonomika by mala v tomto roku vzrásť o 1,4 percenta

Slovenská ekonomika by mala v tomto roku vzrásť o 1,4 percenta. Vyplýva to zo septembrových makroekonomických predikcií analytikov vybraných bánk, ktoré každý mesiac zverejňuje Národná banka Slovenska (NBS). Mierne tak zlepšili svoje prognózy z augusta, kedy predpovedali rast na úrovni 1,3 percenta.

Analytici v septembri mierne navýšili aj očakávania týkajúce sa tohtoročnej inflácie. Priemerný harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) na tento rok prognózujú na úrovni 11,3 percenta. V auguste to bolo 11,2 percenta. Naopak, predikcia priemernej jadrovej inflácie klesla z 11,2 percenta na 11,1 percenta.

Mieru nezamestnanosti na Slovensku očakávajú analytici koncom roka na úrovni 6 percent. Zlepšili tak svoje predpovede, ktoré mali predtým niekoľko mesiacov na rovnakej hodnote 6,3 percenta. Už dlhšie nezmenili predikciu tohtoročného rastu nominálnych miezd, ktorá sa drží na úrovni 9,9 percenta. Zamestnanosť tento rok podľa nich porastie o 0,3 percenta, čo je tiež rovnaký odhad ako v auguste.

Predikcie na dané obdobie predstavujú priemer a rozpätie odhadov jednotlivých ukazovateľov od analytikov šiestich vybraných bánk pôsobiacich na Slovensku. Patria k nim Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka, Tatra banka, UniCredit Bank Slovakia, Československá obchodná banka a 365.bank. Údaje sú aktualizované mesačne, do 25 dní po skončení referenčného mesiaca.

(tasr)

  |  

Začína sa jubilejný ročník filmového festivalu Ekotopfilm

BRATISLAVA – V Bratislave a v Banskej Bystrici sa v pondelok začína Medzinárodný filmový festival Ekotopfilm – Envirofilm. Jubilejný 50. ročník prinesie svetové filmové premiéry, zahraničných hostí a krátky film vytvorený umelou inteligenciou. Festival potrvá do 29. septembra.

Do súťaže sa tento rok prihlásilo 1 691 filmov z celého sveta, Slovensko ponúklo päť snímok. „Tento rok sa prihlásili absolútne protipóly filmovej tvorby. Na jednej strane sú to autentické dokumenty, ktoré vznikali v divočine bez mobilného signálu, a na druhej strane je to napríklad film vytvorený umelou inteligenciou," hovorí programová riaditeľka festivalu Alena Janáči.

Podčiarkuje, že dielo tohto druhu premietne festival prvýkrát v jeho histórii. „Experimentálny film Breath Posledný nádych človeka na Zemi je o ľudskej bytosti, ktorá sa rozkladá a recykluje," priblížila Janáči.

Na návštevníkov festivalu čaká výber filmov v piatich kategóriách: Za poznaním prírody – prírodovedné a prírodopisné filmy, Úspešné príbehy, O čom treba hovoriť, Krátke filmy a kategória venovaná deťom. V programe figuruje niekoľko svetových premiér a vyše 40 slovenských premiér.

Organizátori zvlášť upozorňujú na zahraničný film Život na ostrove Mohéli od slovenského režiséra Martina Kováča. Dokument rozpráva o ľuďoch a ich spolužití s prírodou na komorskom ostrove Mohéli vo východnej Afrike.

Zo širokej programovej ponuky upozorňuje aj na „jeden z najočarujúcejších filmov, dielo Divoká Argentína – Krajina vody". „Divák uvidí nielen nádherné zábery prírody, ale aj dopad prírodných katastrof na tento raj na zemi. Uvidíme a uvedomíme si, ako všetko so všetkým súvisí," dodala programová riaditeľka festivalu.

Vstup na festival je voľný. Viac informácií získajú záujemcovia na ekotopfilm.sk a na sociálnych sieťach festivalu.

(tasr)

  |  

Napätie na Balkáne rastie. Kosovský premiér chce zatiahnuť Belehrad do vojny s NATO, vraví srbský prezident Vučič

Pri nedeľňajšej prestrelke medzi kosovskými policajnými zložkami a ozbrojeným komandom na severe Kosova pri obci Banjska zomreli štyria ľudia. Profesionálna ozbrojená skupina sa zabarikádovala v pravoslávnom kostole, kde sa zdržiavali kňazi a veriaci. Kosovská prezidentka Osmaniová pripísala incident teroristickému útoku.

Konflikty s ozbrojencami sa začali v nedeľu skoro ráno, keď policajná hliadka narazila na dve nákladné autá bez evidenčných čísel blokujúce most v dedine Banjska [albánsky Bajskë, pozn. red.]. Podľa kosovskej polície bol pri následnej prestrelke jeden policajt zabitý a ďalší utrpel zranenia.

Profesionálne vybavení ozbrojenci, ktorých bolo približne tridsať, následne vtrhli do areálu kláštora pravoslávnej cirkvi, kde ich kosovská polícia obliehala niekoľko hodín. V prestrelkách zahynuli traja ozbrojenci. Zatknutých bolo šesť osôb a zhabané veľké množstvo zbraní a ďalšieho vybavenia. Zadržaní čelia podozreniam z viacerých trestných činov vrátane terorizmu, oznámila kosovská špeciálna prokuratúra.

„Ide o útok na ústavný poriadok Kosova, prípravu teroristických aktov alebo trestných činov proti ústavnému poriadku a bezpečnosti Kosova, kontrolu alebo neoprávnenú držbu zbraní," uvádza sa v nedeľňajšom vyhlásení prokuratúry.

Podľa kosovských predstaviteľov sú spomínaní útočníci podporovaní Srbskom, ktoré však túto spojitosť s incidentom odmieta, informuje český denník Echo24.

Kosovská prezidentka Osmaniová totiž pripísala incident teroristickému útoku, za ktorý sú podľa jej slov zodpovední srbskí zločinci. Rovnaký názor zastáva aj Kurti.

Kosovský kancelár Blerim Vela označil na sociálnej sieti zločineckú skupinu slovami „srbskí zelení muži" a dodal, že sa Vučič uchýlil k bezprecedentnej agresii. [„Zelení muži" je označenie pre maskovaných ruských vojakov v zelených neoznačených uniformách, ktorí sa objavili so zbraňami a vybavením na Ukrajine v roku 2014 počas krymskej krízy, pozn. red.]

Srbský prezident Aleksandar Vučič vystúpil v nedeľu večer v televízii s prejavom, v ktorom odsúdil zabitie kosovského policajta a uviedol, že takéto činy nemožno ospravedlniť. Zodpovedného za incident označil kosovského premiéra Albina Kurtiho, ktorý podľa neho vyprovokoval kosovských Srbov. „Albin Kurti je jediným vinníkom, jediný, kto chce konflikty a vojnu," povedal prezident. „Nikto iný nechce konflikty a vojnu, jeho jediným želaním je zatiahnuť nás do vojny s NATO," vyhlásil Vučič.

Napätie na severe Kosova rastie niekoľko mesiacov. Situácia sa vyhrotila v máji, keď vláda v Prištine rozhodla o vymenovaní starostov z radov kosovských Albáncov v štyroch obciach so srbskou väčšinou. Pri následných nepokojoch bolo zranených viac ako 30 vojakov mierových síl NATO (KFOR).

(let, tasr)

  |  

Na rozvoj turistickej infraštruktúry ide 1,35 milióna eur

KOŠICE – Košický samosprávny kraj (KSK) spustil novú grantovú výzvu na podporu turistickej infraštruktúry na rok 2024. V rámci programu Terra Incognita sa žiadatelia môžu uchádzať spolu o 1,35 milióna eur.

Finančná podpora je zameraná najmä na projekty založené na princípoch ekoturizmu a zvyšujúce povedomie o environmentálnych a kultúrnych hodnotách. Informovali o tom v pondelok predseda KSK Rastislav Trnka a výkonná riaditeľka Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) Košice Región Turizmus (KRT) Lenka Vargová Jurková.

Aktuálna výzva smeruje do štyroch oblastí – ekoturimus, veľké rozvojové projekty, Európske dedičstvo s gotickými kostolíkmi na Gemeri a zážitky k ubytovacím zariadeniam. Žiadatelia sa môžu o dotáciu uchádzať elektronicky do 20. novembra.

Na oblasť ekoturizmu je vyčlenených spolu 300 000 eur. Podpora je určená na projekty spojené napríklad s rozvojom cykloturistiky, na skĺbenie športu, rekreácie a poznávania, budovanie technického zázemia pre kempy, výstavbu a značenie nordic walking tratí či landartové diela, ale aj na rozvoj filmového turizmu v Košickom kraji.

Na veľké investičné projekty je určených 800 000 eur. Ide o vytvorenie silnej turistickej atraktivity pre širokú verejnosť, ktorá podporí motiváciu navštíviť košický región. Ďalšia finančná podpora v sume 50 000 eur je nasmerovaná na zvýšenie prístupnosti gemerských gotických kostolíkov s titulom Európskeho dedičstva a na skvalitnenie návštevníckej infraštruktúry v ich okolí.

Novinkou je podpora nových zážitkov k existujúcim ubytovacím zariadeniam, a to aj formou dobrodružného ubytovania. Na túto oblasť prerozdelia 200 000 eur. „Naším cieľom je, aby zážitkom nebola iba cieľová destinácia, ale aj samotné ubytovanie, ktoré by v tejto dobe malo poskytnúť návštevníkovi viac ako len možnosť prenocovania,“ uviedol Trnka. Môže ísť napríklad o minigolf či adventure golf, tematické viacúrovňové ihriská a športoviská, netradičný wellness, zázemie na zachovanie remesiel, požičovne vodných plavidiel, ako aj jedinečné zážitkové ubytovanie.

„Aj napriek tomu, že je zadanie výzvy relatívne široké, upozorňujeme, že nové projekty musia prinášať so sebou nové zážitky a nemali by byť kópiami iných projektov,“ skonštatovala Vargová Jurková s tým, že potenciálnym žiadateľom odkazujú, aby sa inšpirovali zahraničím.

(tasr)

  |  

Lotyšsko začalo pátrať po stratenom drone, ktorý mohol pristáť na území Ruska

Lotyšské ministerstvo obrany začalo v pondelok pátrať po drone, ktorý sa stratil pri lotyšsko-ruských hraniciach. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Dron zmizol počas víkendového vojenského cvičenia a podľa lotyšskej armády existuje „veľká pravdepodobnosť", že dopadol na územie susedného Ruska. Podľa lotyšských úradov došlo zatiaľ z nezistených príčin k strate kontaktu so strojom.

Bezpilotné lietadlo malo výlučne monitorovaciu funkciu a nebolo vybavené žiadnymi zbraňami.

Lotyšský minister obrany Andris Spruds uviedol, že Riga v súlade s medzinárodnými normami o celom incidente informovala Moskvu.

Rusko by podľa Sprudsa mohlo predpokladané pristátie dronu na svojom území využiť na propagandistické účely, aj napriek tomu, že v súlade s medzinárodnými normami by ho malo vrátiť Lotyšsku.

(tasr)

  |  

Muž si z cudzieho pozemku urobil smetisko. Polícia ho obvinila

BRATISLAVA – Enviropolícia obvinila 43-ročného muža z obce Chorvátsky Grob v okrese Senec z úmyselného prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi. Muž sa mal zbavovať odpadu na cudzom pozemku. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody až na dva roky. Prezídium Policajného zboru o tom informovalo na sociálnej sieti.

„Mal priviezť svojím autom v júni a v júli tohto roku na cudzí pozemok vo Vajnoroch v Bratislave rôzny odpad a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi ho tam ponechať. Išlo o odpad ako nábytok, drevo a koberce v objeme jeden meter kubický a rôzne zvyšky zo stavebnej činnosti v objeme dve tony," priblížila polícia.

V tejto súvislosti preto upozornila, že akékoľvek zásahy do životného prostredia sú prísne regulované. „Takýmto konaním dochádza k ohrozovaniu a poškodzovaniu environmentálnych a ekonomických záujmov spoločnosti a v prípade ich porušenia sa vystavujú postihu za takéto konanie," dodala polícia.

(tasr)