Preskočiť na obsah
  |  

Predsedníčka Európskeho parlamentu žiada väčšiu súdržnosť členských krajín EÚ pri riešení migrácie

Krajiny Európskej únie by mali preukázať väčšiu súdržnosť v reakcii na migračnú krízu a viesť dialóg s krajinami pôvodu migrantov. Uviedla to predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová počas utorňajšieho stretnutia s novinármi z tlačových agentúr združených v projekte Európska redakcia (ENR), ktorej súčasťou je aj TASR.

Metsolová pripomenula, že 3. októbra uplynie desať rokov od tragédie na ostrove Lampedusa, keď sa utopilo vyše 700 migrantov a Stredozemné more dostalo prezývku "najväčší cintorín na svete".

Šéfka europarlamentu vyjadrila nádej, že členské krajiny EÚ sa ešte v tomto roku dohodnú na všetkých aspektoch nového paktu pre azyl a migráciu.

"Vždy som kritizovala spôsob, akým interne pristupujeme k migrácii, odlišne od toho, ako sa pozeráme na vonkajšie aspekty migrácie. Sú do toho zapojení rôzni eurokomisári, s úplne odlišnou politikou. Dokonca aj v národných vládach sú niekedy zapojení rôzni ministri z rôznych strán. Nie sme súdržní. Preto by som chcela požiadať o konzistentnosť v spôsobe, akým jednáme so susednými krajinami," povedala Metsolová pred novinármi.

Zdôraznila, že Malta, jej rodná krajina, už dlho žiada, aby sa s vedením krajín v južnom susedstve Európy uskutočnili riadne diskusie o migrácii, najmú s krajinami pôvodu migrantov, aby bolo čo najmenej prípadov, že nasadajú na loď do Európy.

Európa aj tento rok čelí prílevu nelegálnych migrantov, pričom veľké množstvo z nich prichádza na často preťažených člnoch a loďkách zo severnej Afriky. Najmä počet príchodov do Talianska sa zvýšil, tento rok je zatiaľ zaregistrovaných vyše 133-tisíc migrantov v porovnaní s takmer 70-tisíc za rovnaké obdobie v roku 2022.

Metsolová podporila myšlienku "globálneho" riešenia migrácie a vyslovila sa za to, aby sa žiadosti o azyl mohli spracovávať mimo územia EÚ. Nie je podľa nej férové ak malé ostrovy a niektoré členské krajiny s pobrežnou strážou nestíhajúcou čeliť veľkému počtu migrantov majú pocit, že musia vlastnými silami riešiť túto situáciu. Aj preto musia členské krajiny riešiť migráciu v celku, neoddeľovať jej externú dimenziu od tej internej.

Šéfka europarlamentu v tejto súvislosti vníma aj snahy niektorých krajín z posledných dní opätovne zavádzať dočasné kontroly na vnútorných hraniciach EÚ.

"Inštinkt uzatvárať hranice je spôsobený tým, že ochrana vonkajších hraníc nefunguje dobre. Inými slovami, ak sa nám podarí zabezpečiť riadne kontroly a riadne procesy na vonkajšej hranici Únie, nebolo by potrebné zavádzať kontroly na vnútorných hraniciach," odkázala. A dodala, že netreba zabúdať na to, aké veľké ekonomické dopady majú dočasné kontroly na vnútorných hraniciach keď dochádza k napríklad k prerušeniu či meškaniu v dodávateľských reťazcoch.

Témou migrácie sa budú vo štvrtok v Bruseli zaoberať ministri vnútra EÚ - po tom, ako EP minulý týždeň dočasne prerušil rokovania o reforme azylovej politiky z dôvodu, že členské štáty ešte nesformulovali svoj postoj ku krízovým nariadeniam v oblasti migrácie.

(tasr)

  |  

Kabinet definitívne schválil dodávku silovej elektriny za zastropovanú cenu pre domácnosti

Vládny kabinet definitívne potvrdil dodávku elektriny so zastropovanou cenou silovej elektriny pre domácnosti v budúcom roku. Ministri schválili všeobecný hospodársky záujem o energetike. Na základe dávnejšie podpísaného memoranda a implementačnej zmluvy so Slovenskými elektrárňami a schváleného všeobecno-hospodárskeho záujmu, Slovenské elektrárne vyrobia a dodajú agentovi v budúcom roku zhruba šesť terawatthodín elektriny za cenu 61,2 eura za megawatthodinu.

Bez vyhlásenia všeobecno-hospodárskeho záujmu a zastropovania cien silovej elektriny by sa podľa odhadov ministerstva hospodárstva mohla cena silovej elektriny pre domácnosti vyšplhať až na 167 eur za megawatthodinu.

Slovenské elektrárne v budúcom roku vyrobia elektrinu vo svojich atómových elektrárňach a tú následne za spomínanú zastropovanú cenu dodajú agentovi, ktorým bude aj v budúcom roku štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Agent má okrem rozdelenia elektriny medzi jednotlivých dodávateľov elektriny, ktorí dodávajú elektrinu domácnostiam, zabezpečiť aj zachovanie súčasnej úrovne niektorých nákladov dodávateľov elektriny, ktoré vstupujú do maximálnej ceny za dodávku elektriny pre domácnosti.

Agent dodá všetkým oprávneným dodávateľom objem elektriny za cenu 61,2 eura za megawatthodinu zvýšenú o koeficient definovaný vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia dodávky elektriny, vo výške 10 percent. Výsledná cena za dodávku elektriny agentom pre oprávnených dodávateľov teda bude 67,33 eura za megawatthodinu.

(sita)

  |  

Výstavba parkovacích domov v Dúbravke a Petržalke začne budúci rok

BRATISLAVA – Parkovacie domy na Saratovskej a Wolkrovej ulici v Bratislave plánujú začať stavať v roku 2024. Ich dokončenie sa odhaduje o rok neskôr. Vyplýva to zo zverejneného zámeru, ktorý do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) predložilo hlavné mesto.

Oba návrhy počítajú s nahradením existujúceho parkoviska objektom parkovacieho domu a tým zvýšením kapacity počtu parkovacích miest pre okolitú bytovú zástavbu. Parkovací dom Saratovská sa plánuje ako dvojpodlažný so spodným podlažím sčasti zapusteným do terénu a má poskytnúť celkovo 196 parkovacích miest. Celkové náklady sú v predloženom zámere odhadované približne na 4,75 milióna eur.

Parkovací dom Wolkrova poskytne 147 parkovacích miest a jeho celková cena sa odhaduje na 3,5 milióna eur. „V súčasnosti je v lokalite nedostatočný počet parkovacích miest a vozidlá sú často zaparkované aj na neoznačených miestach. Realizáciou zámeru dôjde k uprataniu dopravy v širšom území," uviedlo hlavné mesto v zámere.

V septembri sa hlavné mesto vyjadrilo, že plánuje parkovací dom aj na Topoľčianskej ulici v Petržalke. „Cieľom P+R parkovacieho domu je znížiť objem individuálnej automobilovej dopravy smerujúcej do centra mesta a rezidenčných zón a zachytávať vodičov podľa možnosti na okraji územia Bratislavy," spresnilo mesto.

(tasr)

  |  

Ofenzíva v Karabachu si vyžiadala životy 192 vojakov, informuje Azerbajdžan

Azerbajdžan v stredu oznámil, že počas jeho minulotýždňovej pozemnej ofenzívy v Arménmi obývanom regióne Náhorný Karabach zahynulo 192 azerbajdžanských vojakov a stovky ďalších utrpeli zranenia, oznámilo ministerstvo zdravotníctva v Baku. TASR informuje podľa správ agentúr AFP a AP.

Blesková ofenzíva proti arménskym separatistom, označená Azerbajdžanom za „protiteroristickú operáciu", mala podľa Baku za cieľ „nastolenie ústavného poriadku" v Náhornom Karabachu. Azerbajdžan tak de facto získal kontrolu nad týmto sporným územím.

Podľa údajov rezortu zdravotníctva v Baku utrpelo počas týchto bojov zranenia viac než 500 azerbajdžanských vojakov.

Zdroje arménskych separatistov hovoria o 200 obetiach na životoch a najmenej 400 zranených.

Pozemná ofenzíva, po ktorej Azerbajdžan región obsadil, trvala jeden deň; separatisti následne zložili zbrane a súhlasili s prímerím. Štatút Karabachu však zostáva naďalej nejasný napriek tomu, že Azerbajdžan i arménski separatisti absolvovali dve kolá rokovaní, píše AP.

Oblasť Náhorného Karabachu je predmetom dlhodobých sporov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Medzinárodné spoločenstvo považuje oblasť za súčasť Azerbajdžanu; väčšinu obyvateľstva však tvorili miestni etnickí Arméni, ktorí ju aj doposiaľ fakticky kontrolovali.

V dôsledku azerbajdžanskej ofenzívy ušla z Karabachu už takmer štvrtina tamojšej populácie, informovala v stredu arménska vláda v Jerevane. Karabašskí utečenci masovo odchádzajú do susedného Arménska. Podľa Jerevanu už z Karabachu odišlo približne 28-tisíc ľudí – teda zhruba 23 percent celkovej populácie.

(tasr)

  |  

Podnikateľ vlastnil podozrivé pokladnice: Navštívila ho finančná správa

SABINOV – Colný úrad Prešov zabezpečil počas kontroly u jedného z podnikateľov v okrese Sabinov dve online registračné pokladnice. Ich technická expertíza má zistiť, či neporušujú zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

Stalo sa tak na základne niekoľkých kontrolných nákupov u podnikateľa s potravinami, ktoré vykonali príslušníci finančnej správy od 18. augusta do 2. septembra.

Ako informovala hovorkyňa Colného úradu v Prešove Katarína Bebčáková, z odovzdaných pokladničných dokladov boli niektoré bez povinných údajov, ako sú napríklad kód registračnej pokladnice, daňové identifikačné číslo, unikátny identifikátor dokladu, čitateľný QR kód a iné.

„Zároveň bolo v systéme e-kasa zistené, že tržby uvedené na týchto pokladničných dokladoch nie sú zaevidované. Tieto skutočnosti u príslušníkov finančnej správy vzbudili podozrenie, že môže ísť o registračné pokladnice, ktoré svojím spôsobom obchádzajú zákon,“ vysvetlila hovorkyňa.

Na základe týchto podozrení colný úrad podľa Bebčákovej vykonal u podnikateľa kontrolu, kde zabezpečil dve online registračné pokladnice používané na evidenciu tržieb. Pokladnice boli aktívne od roku 2019. Kontrolóri zistili, že prostredníctvom oboch zabezpečených online registračných pokladníc je možné nákup ukončiť tak, že vytlačený doklad nespĺňa zákonné náležitosti a takéto tržby nie sú vôbec zaevidované v systéme e-kasa.

„Colný úrad v uvedenom prípade začal voči podnikateľovi konanie. Zabezpečené pokladnice budú podrobené technickej expertíze, ktorú vykoná špecializované forenzné pracovisko finančnej správy,“ dodala hovorkyňa Colného úradu v Prešove.

(sita)

  |  

Užite si slnečné počasie, cez víkend sa to na Slovensku pokazí

Pekné počasie pokračuje. Na Slovensku bude dnes slnečno, ráno a predpoludním v nižších polohách miestami hmla alebo nízka oblačnosť.

Najvyššia denná teplota bude 23 až 28 °C, na severe ojedinele chladnejšie. Teplota na horách vo výške 1 500 metrov nad morom sa bude pohybovať okolo 16 °C.

Fúkať bude slabý, na juhozápade popoludní juhovýchodný vietor do rýchlosti 5 metrov za sekundu (20 km/h). Meteorológovia dnes žiadne zrážky nepredpokladajú.

V sobotu už meteorológovia očakávajú skôr zamračené počasie s prehánkami.

Na svojom webe o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

(tasr)