Preskočiť na obsah
  |  

V stredu sa začal proces s Kuffovcami. Všetci traja odmietajú vinu, ide podľa nich o diskreditáciu

Na pracovisku Okresného súdu Poprad v Kežmarku sa v stredu začalo súdne pojednávanie s Kuffovcami v kauze, ktorá súvisí s medializovanými informáciami o podvodoch s pôdou a útokmi na farmárov. Všetci traja obžalovaní pred súdom vyhlásili, že sú nevinní. Čelia obžalobe z prečinu nebezpečného vyhrážania formou spolupáchateľstva.

Na prvom pojednávaní mali okrem nich vypovedať aj poškodený Radoslav Ksiažek a svedkyňa Henrieta Bagoňová. Pre krátkosť času sa však napokon pred súd postavia až na ďalšom pojednávaní, ktoré sudca odročil na január.

Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR a podpredseda strany Život-NS Filip Kuffa spolu s bratom Gregorom Kuffom už skôr odmietli, že by sa niekto z ich rodiny bil s farmármi alebo sa niekomu vyhrážal. Okrem nich je obžalovaný aj ich otec Štefan Kuffa.

Prokurátorka v obžalobe uviedla, že trojica obžalovaných mala poškodeného fyzicky napadnúť a vyhrážať sa likvidáciou jemu i jeho blízkym, keď sa v autách stretli na priestranstve v blízkosti smetiska pri Kežmarku. K incidentu medzi nimi a Ksiažekom malo dôjsť v júli 2021.

Obžalobu Kuffovci považujú za neopodstatnenú, keďže je podľa nich založená na jedinom dôkaze. Z dokazovania podľa obhajoby vyplynie, že výpoveď poškodeného je nelogická, nepresvedčivá a nevierohodná, do konania chce predložiť ďalšie dôkazy, ktoré výpoveď spochybnia. Obžalovaní sú presvedčení, že v danom prípade ide o politicky motivovanú kauzu s cieľom zbaviť ich poslaneckého mandátu a tiež o pomstu za to, že Gregor Kuffa začal na území Kežmarku a v okolí podnikať v poľnohospodárstve a dostal sa tak do konfliktu s miestnou podnikateľkou.

"Odmietame vinu na týchto skutkoch, cieľom je len zdiskreditovať nás pár dní pred voľbami," uviedol Filip Kuffa. Jeho brat Gregor dodal, že žiaden fyzický ani slovný útok, z ktorého sú obžalovaní, sa v tento deň nestal. "Išli sme okolo seba tak, ako aj mnohokrát predtým. Autá sa nevedeli vyhnúť, stiahli sme okienka, povedali sme si pár bežných slov a poprosil som ho, aby vycúval, lebo sme mali prívesný vozík. Pri najbližšej možnosti sme sa jeden druhému vyhli," priblížil Gregor Kuffa.

Poverený zástupca poškodeného Jozef Beňo pre médiá uviedol, že poškodený má úplne inú verziu spomínaných udalostí. "Sme toho názoru, že je úlohou súdu posúdiť, komu uverí, či verzii obžalovaných alebo poškodeného. Spoliehame sa na to, že súd koná s mimoriadnou precíznosťou a výsledok tohto súdneho konania bude spravodlivý," uviedol Beňo, ktorý je zároveň právnym zástupcom spoločnosti Heba.

V súvislosti s obvineniami Kuffovcov o podvodoch s pozemkami Beňo zdôraznil, že na túto firmu nikdy nebolo vznesené žiadne obvinenie a považuje ich za nepravdivé. "Neexistuje žiadne rozhodnutie prokuratúry, súdu ani polície, ktoré by nasvedčovalo, že by sa spoločnosť Heba akýmkoľvek spôsobom dopúšťala protiprávneho konania," skonštatoval Beňo.

Ďalšie pojednávanie sa bude konať 17. januára 2024, keď by mali vypovedať poškodený a tiež svedkyňa Henrieta Bagoňová.

(tasr)

  |  

Colníci zaistili dovolenkárom obrovské množstvo cigariet a mäsa

BRATISLAVA – Na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave zaistili colníci počas leta takmer 45-tisíc kusov cigariet, 40 kilogramov mäsa a mliečnych výrobkov či množstvo neohlásenej peňažnej hotovosti. Informovala o tom hovorkyňa Colného úradu Bratislava Drahomíra Adamčíková.

Cigarety rôznych značiek priviezli dovolenkári z Turecka či Egypta. „Niektorí zabudli na pravidlá, ktoré pri dovoze tovaru, predovšetkým z krajín mimo EÚ, platia," podotýka colný úrad.

Príslušníci finančnej správy sa stretávali aj s nedovoleným dovozom mäsa a mliečnych výrobkov z Veľkej Británie či Macedónska. Napríklad v júli chcela priviesť z Londýna 36-ročná Slovenka z obce Žehra 18,75 kilogramu mäsových a 1,5 kilogramu mliečnych výrobkov. Takýto neobchodný tovar však podlieha zákazom a obmedzeniam pri vstupe na územie EÚ, colníci ho preto zaistili.

Pri kontrole cestujúcich letu z tureckého Dalamanu zasa zistili porušenie predpisov u 33-ročnej Ukrajinky. V jej príručnej batožine našli finančnú hotovosť v hodnote 11 650 dolárov a 770 eur. Podľa zákona však musí každá fyzická osoba nahlásiť, ak prepravuje hotovosť v minimálnej výške 10-tisíc eur. Keďže Ukrajinka tak neurobila, dostala blokovú pokutu vo výške 100 eur.

(tasr)

  |  

Šokujúci prípad z Humenného: Žena nechala dieťa kamarátke, sama odišla za prácou do Bratislavy

HUMENNÉ – Polícia v Humennom začala v súvislosti s prípadom ponechania dieťaťa trestné stíhanie vo veci zločinu odloženia dieťaťa.

Zákon v tomto prípade stanovuje trest odňatia slobody na dva až šesť rokov. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.

„Osoba, ktorá je v zmysle zákona o rodine povinná starať sa o maloleté dieťa, začiatkom augusta tohto roku ponechala dieťa svojej kamarátke bývajúcej v obci Kamienka. Dôvodom bolo, že mala ísť za prácou do Bratislavy,“ uviedla Ligdayová.

Ako povedala, zodpovedná osoba sa o svoje dieťa odvtedy nezaujíma, finančne neprispieva starostlivosť oňho, čím ho vystavuje finančnej aj emocionálnej núdzi.

  |  

Krajská samospráva pripravuje rekonštrukciu dvoch detvianskych mostov

DETVA – Rekonštrukciu dvoch mostov v Detve pripravuje Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). Ako mesto informuje na svojej webovej stráne, obidva mosty patria krajskej samospráve a je potrebné ich pre nevyhovujúci stav opraviť. Ide o most ponad rieku Slatina medzi SAD a železničnou zastávkou, a tiež o most ponad Detviansky potok pri bývalej píle v starej časti mesta.

O zlom stave mosta ponad Slatinu svedčí opatrenie v podobe zúženia dopravy do stredu mosta, aby sa odľahčili jeho okraje. „Na most cez rieku Slatina pri železničnej stanici Detva bola v roku 2022 spracovaná diagnostika. Most je zaradený do stavebno-technického stavu VI – veľmi zlý,“ informovala hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková.

Náklady na rekonštrukciu mosta boli odhadnuté na 612-tisíc eur vrátane DPH, spracovanie projektovej dokumentácie a inžinierskej činnosti vychádza na viac ako 44-tisíc eur s DPH. Podľa hovorkyne je v rámci rekonštrukcie potrebná výmena celej nosnej konštrukcie, krídiel a prechodovej oblasti, a tiež opôr mosta. „Most zatiaľ v registri investícií zaradený nie je, o vyčlenení finančných prostriedkov musia rozhodnúť poslanci BBSK,“ doplnila hovorkyňa.

Problematický je aj most ponad Detviansky potok v starej časti mesta. „Ten už je zaradený v registri investícií ako projekt pre FIDIC – to znamená, že kraj bude súťažiť projektanta aj zhotoviteľa v jednom,“ objasnila Štepáneková.

Odhadovaná cena za naprojektovanie a zrekonštruovanie je 326-tisíc eur. Potrebné budú oprava ríms, sanácia poškodenej výstuže, úprava chodníkov pre peších a osadenie bezpečnostných prvkov. „Verejné obstarávanie na projekt a zhotoviteľa by malo byť ukončené do konca tohto roka, z postupu prác následne vyplynú aj prípadné dopravné obmedzenia,“ dodala hovorkyňa.

(sita)

  |  

Handlovská škola konečne dostane novú strechu

HANDLOVÁ – Objekt Základnej školy (ZŠ) na Morovnianskej ceste v Handlovej bude mať zrekonštruovanú strechu. S opravou začal dodávateľ počas leta, dokončiť by ju mal v závislosti od klimatických podmienok ešte v októbri.

Investícia radnicu vyjde na približne 160 000 eur, väčšiu časť zdrojov získala od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Informovala o tom hovorkyňa mesta Jana Paulínyová. Opravou prechádza strešný izolačný plášť na jednotlivých pavilónoch ZŠ.

„Pôvodný strešný plášť a neskôr opravovaný plášť v roku 2016 vykazoval poruchy a priesaky v styku s kotviacim a vetracím systémom a v styku s atikou," pripomenula Paulínyová. Pri výdatných zrážkach a snehových pokrývkach podľa nej dochádzalo k zatekaniu interiérov školy, zatekalo do učební s elektrotechnikou a stav sa stal havarijným.

„Po miestnej obhliadke a technickom posúdení radnica rozhodla o celoplošnej oprave hydroizolácie a zateplení strešných plášťov predmetných pavilónov," doplnila. Stavebné a montážne práce zamerané na odstránenie nevyhovujúceho stavu objednalo mesto od spoločnosti IZONES, ktorá je sociálnym podnikom. Samospráva jej v zmysle zmluvy o dielo zaplatí 160 144,50 eura. Na opravu havarijného stavu mesto získalo od rezortu školstva 120 000 eur, zvyšných 40 000 eur hradí z vlastného rozpočtu.

(tasr)

  |  

Predsedníčka Európskeho parlamentu žiada väčšiu súdržnosť členských krajín EÚ pri riešení migrácie

Krajiny Európskej únie by mali preukázať väčšiu súdržnosť v reakcii na migračnú krízu a viesť dialóg s krajinami pôvodu migrantov. Uviedla to predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová počas utorňajšieho stretnutia s novinármi z tlačových agentúr združených v projekte Európska redakcia (ENR), ktorej súčasťou je aj TASR.

Metsolová pripomenula, že 3. októbra uplynie desať rokov od tragédie na ostrove Lampedusa, keď sa utopilo vyše 700 migrantov a Stredozemné more dostalo prezývku "najväčší cintorín na svete".

Šéfka europarlamentu vyjadrila nádej, že členské krajiny EÚ sa ešte v tomto roku dohodnú na všetkých aspektoch nového paktu pre azyl a migráciu.

"Vždy som kritizovala spôsob, akým interne pristupujeme k migrácii, odlišne od toho, ako sa pozeráme na vonkajšie aspekty migrácie. Sú do toho zapojení rôzni eurokomisári, s úplne odlišnou politikou. Dokonca aj v národných vládach sú niekedy zapojení rôzni ministri z rôznych strán. Nie sme súdržní. Preto by som chcela požiadať o konzistentnosť v spôsobe, akým jednáme so susednými krajinami," povedala Metsolová pred novinármi.

Zdôraznila, že Malta, jej rodná krajina, už dlho žiada, aby sa s vedením krajín v južnom susedstve Európy uskutočnili riadne diskusie o migrácii, najmú s krajinami pôvodu migrantov, aby bolo čo najmenej prípadov, že nasadajú na loď do Európy.

Európa aj tento rok čelí prílevu nelegálnych migrantov, pričom veľké množstvo z nich prichádza na často preťažených člnoch a loďkách zo severnej Afriky. Najmä počet príchodov do Talianska sa zvýšil, tento rok je zatiaľ zaregistrovaných vyše 133-tisíc migrantov v porovnaní s takmer 70-tisíc za rovnaké obdobie v roku 2022.

Metsolová podporila myšlienku "globálneho" riešenia migrácie a vyslovila sa za to, aby sa žiadosti o azyl mohli spracovávať mimo územia EÚ. Nie je podľa nej férové ak malé ostrovy a niektoré členské krajiny s pobrežnou strážou nestíhajúcou čeliť veľkému počtu migrantov majú pocit, že musia vlastnými silami riešiť túto situáciu. Aj preto musia členské krajiny riešiť migráciu v celku, neoddeľovať jej externú dimenziu od tej internej.

Šéfka europarlamentu v tejto súvislosti vníma aj snahy niektorých krajín z posledných dní opätovne zavádzať dočasné kontroly na vnútorných hraniciach EÚ.

"Inštinkt uzatvárať hranice je spôsobený tým, že ochrana vonkajších hraníc nefunguje dobre. Inými slovami, ak sa nám podarí zabezpečiť riadne kontroly a riadne procesy na vonkajšej hranici Únie, nebolo by potrebné zavádzať kontroly na vnútorných hraniciach," odkázala. A dodala, že netreba zabúdať na to, aké veľké ekonomické dopady majú dočasné kontroly na vnútorných hraniciach keď dochádza k napríklad k prerušeniu či meškaniu v dodávateľských reťazcoch.

Témou migrácie sa budú vo štvrtok v Bruseli zaoberať ministri vnútra EÚ - po tom, ako EP minulý týždeň dočasne prerušil rokovania o reforme azylovej politiky z dôvodu, že členské štáty ešte nesformulovali svoj postoj ku krízovým nariadeniam v oblasti migrácie.

(tasr)