Preskočiť na obsah
  |  

Lávku pre peších v Čečejovciach prebudujú na most, autám uľahčí prejazd v obci

ČEČEJOVCE/KOŠICE - Obec prebuduje pešiu lávku cez potok v strede obce na most, po ktorom budú môcť prechádzať autá do 3,5 tony. Práce sa začnú v pondelok (20. novembra), odkedy lávku do ukončenia rekonštrukcie uzavrú.

Nový most uľahčí prejazd obyvateľov s motorovými vozidlami medzi východnou a západnou časťou Čečejoviec, čiže medzi Kostolnou a Hlavnou ulicou. Doteraz totiž museli ísť cez frekventovanú cestu prvej triedy, ktorá vedie cez severnú časť obce.        

"Máme totiž len jeden most, ktorým možno prejsť autom, a tá jednotka cesta je už tak zaťažená, že potrebujete stáť niekedy aj 10 - 15 minút, aby ste vyšli na tú hlavnú cestu," povedal starosta Čečejoviec Lukáš Macák.        

Rekonštrukcia sa týka jednej z dvoch peších lávok cez Čečejovský potok v obci. Ide o tú, ktorá sa nachádza pri obchode s potravinami. Projektové skúšky ukázali, že jej nosníky zvládnu záťaž mosta s prejazdom áut. Technicky to bude podľa starostu jednoduchá stavba. "Začneme búrať starú konštrukciu a položíme novú konštrukciu, ktorá bude čisto kovová. Na ňu pôjde potom asfalt, čiže bude to vyzerať ako klasický most a bude tam prejazd automobilov vždy v jednom smere," povedal starosta. Verí, že ak všetko pôjde podľa plánu, prvý decembrový týždeň by sa už mohli realizovať skúšky prejazdov.        

Samotný most vyjde finančne podľa Macáka na zhruba 45 000 eur. Ďalšie náklady však obec vynaložila na prekládku plynového potrubia v podobe, ako si vyžiadala spoločnosť SPP - distribúcia. Potrubie predtým išlo po starej konštrukcii lávky, po novom vedie popod potok. "Bolo to veľmi náročné. Skoro rok trvalo, aby sme preložili to plynové potrubie, a stálo nás to 30 000 eur," poznamenal starosta.

  |  

Iránom podporovaní jemenskí povstalci húsíovia podľa Izraela v Červenom mori uniesli nákladnú loď

Iránom podporovaní jemenskí povstalci húsíovia podľa Izraela v Červenom mori uniesli nákladnú loď. Húsíovia krátko pred údajným nedeľným incidentom pohrozili, že v Červenom mori zaútočia na plavidlá spojené s Izraelom. K únosu sa však hneď nevyjadrili.

Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua uviedla, že na palube unesenej lode plávajúcej pod bahamskou vlajkou bolo 25 členov posádky rôznych národností vrátane Bulharov, Filipíncov, Mexičanov a Ukrajincov, ale žiadni Izraelčania.

Netanjahuova kancelária odsúdila zadržanie lode Galaxy Leader ako „iránsky akt teroru.“ Izraelská armáda označila únos za „veľmi vážny incident s globálnymi dôsledkami“.

Izraelskí predstavitelia tvrdia, že loď vlastnia Briti a prevádzkujú ju Japonci. Údaje o vlastníctve vo verejných databázach lodnej dopravy však spájajú majiteľov lode so spoločnosťou Ray Car Carriers, ktorú založil Abraham Ungar, ktorý je známy ako jeden z najbohatších ľudí v Izraeli.

(sita)

  |  

Tri štáty EÚ sa dohodli na prístupe k regulovaniu umelej inteligencie

Francúzsko, Nemecko a Taliansko sa dohodli na prístupe k regulovaniu umelej inteligencie. Nemecké ministerstvo hospodárstva zastáva názor, že zákony a štátna kontrola by nemali regulovať samotnú umelú inteligenciu, ale jej používanie.

V júni Európsky parlament predložil návrh "zákona o umelej inteligencii (AI)", ktorého cieľom je obmedziť riziká pri jej aplikovaní a zároveň využiť jej inovačný potenciál. Počas diskusií parlament navrhol, aby bol kódex správania spočiatku záväzný len pre hlavných poskytovateľov AI, ktorí pochádzajú najmä z USA.

Vlády troch členských štátov sa podľa spoločného dokumentu zhodli, že táto zdanlivá konkurenčná výhoda by mohla v skutočnosti poškodiť dôveru v európskych poskytovateľov a znížiť im počet zákazníkov. Pravidlá správania a transparentnosti by preto podľa nich mali byť záväzné pre všetkých aktérov.

Spočiatku by sa podľa dokumentu nemali ukladať žiadne sankcie. Ak by sa však po určitom čase zaznamenalo porušenie kódexu správania, mohlo by sa pristúpiť k zavedeniu sankčného systému. V budúcnosti by dodržiavanie noriem monitoroval orgán na úrovni EÚ.

Minister pre digitálne záležitosti Volker Wissing uviedol, že ak chce hrať EÚ v oblasti AI "najvyššiu svetovú ligu", musí regulovať aplikácie, a nie technológiu.

(tasr, reuters)

  |  

Mladí socialisti v Nemecku navrhujú základný príspevok 60-tisíc eur pre každého

Mladí socialisti v Nemecku navrhujú zaviesť paušálny príspevok vo výške 60-tisíc eur pre všetkých obyvateľov starších ako 18 rokov. Návrh odhlasovali členovia Jusos, mládežníckej organizácie Sociálnodemokratickej strany Nemecka, v nedeľu na svojom celoštátnom kongrese v Braunschweigu.

"Potrebujeme dôsledné prerozdelenie zhora nadol," uviedol jeden z delegátov. Koncept takzvaného základného dedičstva predpokladá vyplatenie 60-tisíc eur každému, kto dosiahol vek 18 rokov a má hlavné bydlisko v Nemecku, bez ohľadu na jeho pobytový status. Použitie prostriedkov by nemalo byť účelovo viazané a platba by sa mala realizovať automaticky bez podania žiadosti.

Náklady na zavedenie opatrenia by sa podľa mladých sociálnych demokratov pohybovali vo výške približne 45 miliárd eur ročne. Financovanie chcú zabezpečiť reformou dane z dedičstva.

Pri dedení od jedného milióna eur by sa uplatňovala sadzba 10 percent. Miera zdanenia by sa potom mala postupne zvyšovať. Druhý milión by tak bol zdanený 20 percentami, tretí milión 30 percentami a od deviateho milióna by sa uplatňovala najvyššia sadzba 90 percent.

(tasr, dpa)

  |  

Doteraz vládnuca strana PiS čelí podľa poľského prezidenta Dudu odvete

Andrzej Duda kritizuje slabé zastúpenie víťaza volieb a doteraz vládnej strany Právo a spravodlivosť vo vedení parlamentu. Poľský prezident uviedol, že slabé zastúpenie víťaznej strany v predsedníctve Sejmu a Senátu dokazuje "rozpory medzi deklaráciami vo verejnom priestore a praxou".

Prezident poveril Právo a spravodlivosť (PiS) zostavením vlády ako víťaza volieb, strana však pre doterajší politický štýl nedokáže vytvoriť parlamentnú väčšinu. Väčšinu majú tri doteraz opozičné koalície - Občianska koalícia (KO), Tretia cesta a Nová ľavica, ktoré sa dohodli na vytvorení vládnej koalície.

"Na jednej strane počujeme krásne znejúce heslá o demokracii, na druhej strane sa uskutočňuje špecifický akt odvety," argumentoval.

"Situácia, v ktorej najväčší poslanecký klub... nemá svojich zástupcov v orgánoch Sejmu a Senátu, nemá nič spoločné s princípmi demokracie," povedal Duda.

Sejm, dolná komora parlamentu, si zvolil na ustanovujúcej schôdzi 13. novembra za predsedu doteraz opozičného politika Szymona Holowniu (Tretia cesta). Podporilo ho 265 poslancov v 460-člennom Sejme a porazil doterajšiu predsedníčku Elzbietu Witekovú (PiS). Witeková s podporou 203 hlasov neuspela ani ako kandidátka na funkciu podpredsedu.

V Senáte, hornej komore parlamentu, zvíťazila Malgorzata Kidawová-Bloňská z Občianskej koalície. Z 99 hlasov získala 66 a porazila Mareka Peka z PiS. Ani on neuspel ako kandidát na podpredsedu.

(tasr, pap)

  |  

Postaví KDH vlastného prezidentského kandidáta?

V KDH sa v súvislosti s kandidatúrou na prezidenta najviac skloňujú mená europoslankyne Miriam Lexmann a bývalého ministra spravodlivosti Viliama Karasa.

Uviedol to v diskusnej relácii 0 5 minút 12 RTVS poslanec kresťanských demokratov Jozef Hajko.

Šéf poslaneckého klubu Smeru Ján Richter zasa povedal, že prípade kandidatúry Petra Pellegriniho na najvyššiu štátnu funkciu nevylučuje jeho podporu od Smeru, ale zatiaľ o tom v strane nediskutovali. 

A tiež o tom, ktoré dane mieni zvyšovať vláda v najbližšom období, čítajte viac: