Zberateľ Ján Kozák: S ženským menom ste podpis dostali skôr

V archíve východniara Jána Kozáka figurujú nielen spoločné fotografie a podpisy najslávnejších európskych futbalistov svojej doby, ale tiež pamiatky na svetové mená hereckého a politického života.

Prvý podpis mu dala repeťácka hviezda

Mal asi osem rokov. „Televízia bola vtedy ešte čiernobiela. Išiel som cez mesto a z dacie vystúpil Ivan Krajíček; spoznal som ho podľa hrubých okuliarov,“ povedal Košickému Štandardu Ján Kozák. Ani komik, ani malý chlapec nemali pri sebe pero, a tak Ján musel odbehnúť do stánku, kde mu predali iba tuhu. Tá navyše – podľa jeho slov kvôli tuhej zime – spočiatku nechcela písať. „Odvtedy ma to chytilo,“ uviedol na margo začiatkov zbierania podpisov.

Pribudli stretnutia s ikonou Manchestru United a najlepším futbalistom Európy, sirom Bobbym Charltonom, jedným z najlepších záložníkov histórie Zinedinom Zidanom, legednárnym dánskym gólmanom Petrom Schmeichelom, ale aj trénerom, sirom Alexom Fergussonom. „Každé jeho tretie slovo bolo f…,“ so smiechom spomína Ján. „Bol však ochotný, podpísal sa mi a odfotil sa so mnou. Čím väčšia hviezda, tým skromnejší človek,“ pridal skúsenosť.

„Patinovi“ sa jeho prítomnosť v šatni nepozdávala

Dostať sa k hviezdam nebýva vždy jednoduché. Podľa J. Kozáka najmä na zahraničných štadiónoch autobus s hráčmi zájde do podzemnej garáže a je vymaľované! Fanúšikovia sa so svojimi miláčikmi nestretnú. „V Prešove hrala izraelská futbalová juniorka a hráči sedeli v stráženom autobuse. Napriek tomu sa mi podarilo vojsť dnu, obišiel som ich a podpísali sa mi. Asi si mysleli, že som zo strážnej služby, alebo manažér, ktorý zapisuje mená nocľažníkov v hoteli, kde mali bývať (smiech).“

Jeho prítomnosť v šatni sa, naopak, nepozdávala Karolovi Dobiašovi, prezývanému Patino, z partie futbalových majstrov Európy, ktorých žiadal o autogram, keď viacerí z nich boli ešte, takpovediac, v negližé. Prekvapujúco bez väčších problémov sa dostal i do útrob štadióna Kaiserslauternu, ktorý sa práve zachránil v Bundeslige. „Tím sedel pri stole, popíjal a pri obrazovke čakal na výsledky ostatných zápasov. Keďže sa zachránili, hráči sa podpisovali radostne,“ spomína Ján.

Na Tottiho zabralo čarovné slovíčko

Za vzácny považuje podpis útočníka Manchestru Andreja Kančelskisa, ku ktorému sa mali problém dostať aj anglickí fanúšikovia. Podpísať sa v prvej chvíli nechcel ani Francesco Totti, ktorému dávali prívlastok rímsky cisár, no keď naňho Ján zavolal Maestro Totti!, vrátil sa a podpis mu venoval. Ku komu sa bolo najťažšie dostať? „K Pelému. Prišiel v drahom aute, stiahol okienko a podal som mu loptu, kde boli podpísaní všetci hráči Brasil Masters, ktorí absolvovali európske turné. Pelé sa usmial, loptu pootočil, kývol hlavou a vrátil ju naspäť. A urobil to dvakrát – keď prichádzal, aj keď odchádzal.“

Ján Kozák bol úspešný až po komunikácii s Pelého manažérom, slovenským rodákom Joeom Borbélym, ktorý mu podpisy poslal neskôr z USA. Obálku so svojou adresou dal takisto Pelého spoluhráčovi Eduovi, ktorý si ju vložil do saka. „Asi po troch rokoch prišiel list z Brazílie, v ktorom sa mi ospravedlnil – v tom saku chodil totiž len po Európe v čase exhibičných zápasov a obálku opäť objavil, keď dal sako do čistiarne.“

Milú korešpondenciu mal so Šťastným, ochotný bol i Gretzky

Jánovi sa v 90. rokoch podarilo vycestovať na štadión Santiaga Bernabeua v Madride, kde hral Real so Slovanom a kde sa stretol s Petrom Dubovským. Osobitne ochotný bol legendárny Kanaďan Wayne Gretzky, ktorý podľa Jánových slov podpisoval fotografie v lietadle, kým jeho spoluhráči uprednostňovali spánok. Na žiadny z asi piatich listov mu, naopak, neodpovedal Stan Mikita.

Niekoľko pekných pozdravov dostal od Petra Šťastného. Druhý najproduktívnejší hráč NHL 80. rokov 20. storočia po geniálnom Gretzkym do listu priložil fotky z čias pôsobenia v Quebecu a rodinný záber. „Napísal, že nechce, aby som mal problémy so Štátnou bezpečnosťou, preto poprosil brata, aby list poslal ten, čo chvíľu trvalo,“ ocenil Jano srdečnosť a prístup kapitána Slovákov na olympijských hrách v Lillehammeri.

Foto posielali herecké hviezdy aj štátnici

Z hudobníkov sa východniarovi podarilo osobne zažiť Stinga, Bryana Adamsa, maďarskú legendu Omegu, Garyho Moora, Chrisa Normana, z českých Nedvědovcov, Hapku, Gotta… Bol tiež pri natáčaní videoklipu Mariky Gombitovej a Modusu v meste a dostal šancu pozhovárať sa s Jiřím Lábusom, Vladom Müllerom i jeho synom, režisérom Jozefom Bednárikom a herečkou Helenou Růžičkovou.

V zbierke J. Kozáka nechýbajú podpisy talianskej divy Sophie Loren, „veľkého blondína“ Pierra Richarda, Gérarda Depardieuxa, alebo hlavných postáv Aktov X Davida Duchovneho a Gillian Andersonovej. Pridal aj pikošku, že väčšiu šancu získať cenný suvenír a omnoho ochotnejšie a srdečnejšie odpovede od hviezd vraj dostávali tí, ktorí sa vydávali za dievča.

Značkový gin popíjala aj kráľovná

Neušli mu stretnutia so slovenskými prezidentmi, s výnimkou Andreja Kisku. Knihu mu v hotelovej hale po stretnutí s Pelém podpísal Michal Kováč, ktorý odmietol ponúknuté pero. Vysvetlil mu, že ako prezident sa musí podpisovať svojím, pravdepodobne kvôli overiteľnosti podpisu. Vôbec, perá sa stali Jánovým osobitným zberateľským artiklom. Vlastní exempláre zo Severnej aj Južnej Kórey, Dubaja či Kuby.

Od majiteľa firmy Sherwood, ktorá vyrába hokejovú výstroj, dostal balík s firemným oblečením. „Najcennejšie boli pivné poháre z Milwaukee, ktoré z USA dorazili v priebehu 24 hodín. Majiteľ svetovej firmy Litchfield poslal videokazetu o svojej reštaurácii a svojom živote. Napísal tiež list a priložil drahý gin, ktorý rada pila anglická kráľovná.“

Odmietol sám sa stať slávnym

V čase komunizmu Jána Kozáka kvôli platniam s rockovou hudbou predvolali na colnicu, kde bol prítomný policajt. Žiadali ho, aby zdôvodnil, prečo dostáva zo zahraničia hudbu s imperialistickými textami. Napokon mu vyrubili za každú LP 70 korún, čo bol pri počte štyroch platní slušný peniaz. Ak nezaplatíte, komisionálne ich spálime, tvrdili. Mal Ján Kozák špeciálny sen stretnúť sa s niekým, kto už nežije, alebo s niektorou súčasnou známou osobnosťou? „Radšej by som sa stretol s niekým, kto žije,“ vyhlásil so smiechom.

Keďže je menovcom až dvoch známych slovenských futbalových osobností, po jednom zo zápasov slovenskej futbalovej reprezentácie mu zavolali z rádia, aby zhodnotil zápas. Vraj stačí stručne a prepoja ho do živého vysielania. „Nemôžem,“ priznal úprimne, avšak redaktorka naliehala. „Nie som ten pravý Kozák,“ presviedčal ju, no s odstupom času vari i trochu ľutuje, že ponúkaný priestor nevyužil na malý žartík.

Foto: Dušan Guman