Preskočiť na obsah
  |  

Globálne výzvy nemožno riešiť bez zapojenia a vedenia súkromného sektora, vyhlásila Čaputová

Globálne výzvy nemožno riešiť bez zapojenia a vedenia súkromného sektora, vyhlásila prezidentka Čaputová v kanadskom Toronte. Na podporu zelenej a digitálne transformácie Slovensko preinvestuje 3,6 miliardy eur z plánu obnovy.

Poukázala na ruskú inváziu na Ukrajinu, útok Hamasu na Izrael a napätie v Červenom mori, ktoré nanovo definujú bezpečnosť, energetické a obchodné vzorce. Vzostup nových technológií a umelej inteligencie podľa slovenskej prezidentky otvára ľudstvu úplne novú digitálnu kapitolu.

Všetko je podľa Čaputovej obrovskou príležitosťou pre slovenských miestnych a medzinárodných partnerov. "Slovensko je otvorené pre podnikanie," skonštatovala.

(tasr)

  |  

Medzinárodný súdny dvor zamietol tvrdenia Ukrajiny, že Rusko financuje terorizmus

Medzinárodný súdny dvor zamietol tvrdenia Ukrajiny, že Rusko financuje terorizmus vo východnej časti jej územia. Niektoré ustanovenia medzinárodného dohovoru o potláčaní financovania terorizmu však Kremeľ porušil.

MSD vo vyhlásení uviedol, že Moskva v súlade s dohovorom neprešetrila hodnoverné tvrdenia, že z Ruska na Ukrajinu boli poslané finančné prostriedky na možné financovanie teroristických aktivít.

V rozhodnutí súdu sa zároveň uvádza, že Rusko porušilo medzinárodný dohovor o rasovej diskriminácii, pretože po anexii Krymského polostrova v roku 2014 nepodporilo výučbu ukrajinského jazyka na tamojších školách.

Súdny dvor OSN so sídlom v Haagu však odmietol rozhodnúť o obvineniach vznesených Ukrajinou, že Moskva je zodpovedná za zostrelenie letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines nad Ukrajinou v roku 2014.

Stredajšie rozhodnutia MSD sú podľa Reuters pre Kyjev právnou prehrou. Medzinárodný súdny dvor totiž odmietol žiadosť Ukrajiny o reparácie a Rusku len nariadil, aby dodržiaval medzinárodné dohovory.

(tasr, reuters)

  |  

Pohár trpezlivosti pretiekol: Bytča posiela ministerstvu ostrý list

BYTČA – Séria dopravných nehôd na križovatke spôsobila, že radnici pretiekol pohár trpezlivosti. Vedenie mesta sa obrátilo na ministerstvo dopravy a žiada riešenie situácie.

„V poslednom období sme zaregistrovali niekoľko dopravných nehôd na križovatke pri Kalašovi. Naposledy v piatok 26. januára 2024," uviedli v príspevku na sociálnych sieťach mesta. Spomínaná križovatka je tŕňom v oku mnohých Bytčanov, ktorí v nej musia stráviť denne viac času, než by chceli.

Primátor mesta už v minulosti oslovil Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. Na nešťastnú križovatku sa dokonca prišiel pozrieť aj štátny tajomník Igor Choma. „Primátor mesta mu vysvetlil, že čo najskoršie vybudovanie kruhovej križovatky je súhrnnou nevyhnutnosťou k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti dopravy v tejto lokalite," napísali v spomínanom príspevku.

Situácia sa však odvtedy nezlepšila a mesto v pondelok 29. januára adresovalo ministerstvu dopravy list. „Okrem iných problémov, s ktorými sa mesto Bytča musí vysporiadať na úseku premávky na miestnych komunikáciách, riešení statickej dopravy a zrušenia možnosti parkovania na chodníkoch, sa javí ako najväčší problém v organizácii dopravy v meste úsek križovania cesty medzinárodného významu č. I/10 a št. cesty II/507," vyjadril sa v liste primátor. Podľa jeho slov ovplyvňuje situácia nie len obyvateľov Bytče, ale je problémom celého okresu.

Netrvalo dlho a pod príspevkom sa začali zbierať rozdielne názory ľudí. „Nechápem ako mohla dopravná polícia a mesto schváliť takú neprehľadnú križovatku," ozval sa Miroslav. „Kruhový objazd tam mohol byť už naplánovaný dávno, keďže mesto vedelo, že sa tam bude stavať nákupné centrum," dodal Pavol.

Iní im však oponovali a vinu za časté nehody zvaľujú na vodičov. „V čom je neprehľadná? Niektorí ľudia akoby nedokázali počkať 10 sekúnd a musia ti vpáliť do cesty. A zrazu je nehoda na svete," konštatoval Marek.

Žilinský Štandard oslovil vo veci aj primátora mesta Miroslava Minárčika. Zaujímalo nás, ako prebiehala komunikácia medzi mestom a ministerstvom od návštevy štátneho tajomníka. „Vzhľadom k tomu, že od návštevy štátneho tajomníka ubehol len mesiac, očakávame vyjadrenie v najbližších dňoch alebo týždňoch. Ohľadne križovatky sa vo februári 2024 sa uskutoční stretnutie primátora mesta Bytča a zástupcu Slovenskej správy ciest, ktorý je majetkovým správcom komunikácie č. I/10," vyjadril sa primátor Bytče.

Riešením z tejto situácie by podľa neho bolo vybudovanie kruhovej križovatky. „Vybudovanie takejto križovatky by vo veľkej miere odľahčilo dopravu a zároveň by sa zjednodušil prejazd a zvýšila bezpečnosť a plynulosť dopravy v tejto lokalite. K odľahčeniu tejto križovatky určite prispeje ďalšie sprejazdnenie ul. Sidónie Sakalovej – príjazd k poliklinike, športovému areálu a priemyselnej zóne," tvrdí Minárčik.

Podľa jeho slov eviduje mesto na nešťastnej križovatke 3 nehody za posledných 14 dní.

  |  

Nekandidujem za prezidenta, tvrdí Igor Matovič

Igor Matovič sa o svojej kandidatúre rozhodol v utorok o tretej popoludní, teda zhruba 9 hodín pred polnocou, do ktorej museli záujemcovia o kreslo hlavy štátu odovzdať dokumentáciu s podpismi občanov alebo poslancov.

Vzhľadom na finančné fungovanie strany predikoval nízke náklady na kampaň. "Budeme viesť asi nízkorozpočtovú kampaň, investujeme do nej nula eur," povedal.

(denník n)

  |  

Švédska polícia zneškodnila "nebezpečný predmet" v priestoroch izraelskej ambasády

Švédska polícia zneškodnila "nebezpečný predmet" v priestoroch izraelskej ambasády, zároveň vo veci začala vyšetrovanie. "Nenecháme sa zastrašovať terorom," uviedol veľvyslanec v Štokholme Ziv Nevo Kulman. Udalosť označil za útok.

Švédska vláda vlani v októbri vyčlenila desať miliónov švédskych korún (približne 890-tisíc eur) na zvýšenie bezpečnosti židovských inštitúcii a kongregácií v dôsledku nárastu antisemitizmu po vypuknutí vojny medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas.

(tasr, afp)

  |  

Ukrajina môže z Európskej únie očakávať vojenskú pomoc v hodnote najmenej 21 miliárd eur

Ukrajina môže z Európskej únie očakávať vojenskú pomoc v hodnote najmenej 21 miliárd eur, uviedol šéf európskej diplomacie Josep Borell. Suma podľa neho nie je konečná.

Za posledné takmer dva roky od začiatku invázie Ruska predstavovala hodnota európskej vojenskej pomoci pre Ukrajinu celkovo približne 28 miliárd eur.

Zhromažďovanie údajov o novej pomoci má byť vo štvrtok aj súčasťou rokovaní na summite EÚ v Bruseli. Diskusiu inicioval nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz.

Ten sa kriticky vyjadril voči niektorým väčším členským krajinám EÚ za to, že na tento rok plánujú na muníciu a zbrane pre Ukrajinu vynaložiť výrazne menej peňazí než Nemecko. Podľa jeho slov to ovplyvní schopnosť Ukrajiny odolávať ruským silám.

Nemecka vláda na rok 2024 pre Ukrajinu naplánovala približne osem miliárd eur zo svojho rozpočtu, čo zodpovedá 38 percentám z dosiaľ avizovaných 21 miliárd pomoci z EÚ.

(tasr, dpa)