Námestník riaditeľa Správy TANAP-u Peter Spitzkopf pre agentúru SITA pripustil, že strategický dokument obsahuje aj určité chyby a čakajú ho ešte zmeny. Čo je v ňom dobré a čo zlé, bude podľa jeho slov možné najlepšie zhodnotiť po celej zimnej a následne letnej sezóne.

Snahy meniť dokument, ktorý nadobudol účinnosť od 15. decembra 2023, tu boli podľa Petra Spitzkopfa od začiatku. „Nemalo by zmysel meniť ho hneď, ako vstúpil do platnosti. Tvoril sa šesť rokov, v celom procese sa aj veľa vecí pomenilo, niektoré sú čiastočne neaktuálne. Ale aby sme naozaj vychytali všetky muchy, mali by prejsť zima i celé leto, medzitým sa zbierajú pripomienky. Neradi by sme v ňom robili zmeny každý rok,“ vysvetlil.

Keďže návštevný poriadok bol napísaný v podobe vyhlášky, problémom môže byť aj jeho ťažšia zrozumiteľnosť. „Vyhlášku do finálnej podoby upravovali právnici. Našou snahou je jej obsah zjednodušiť, aby ju návštevník pochopil,“ avizoval námestník riaditeľa Správy TANAP-u.

„Sme radi, že konečne sú v národnom parku nastavené pravidlá, no návštevníci sa s tým ťažko zžívajú. Niečo ide ľahšie, niečo ťažšie,“ zhodnotil po dvoch mesiacoch Peter Spitzkopf. Veľká vlna kritiky na dokument sa zniesla zo strany psičkárov. Tí v petícii žiadajú o zmenu vyhlášky. Prerokovať chcú zmeny týkajúce sa vstupu v sprievode so zvieraťom na územie Tatranského národného parku. Po novom sa totiž turisti môžu pohybovať v spoločnosti psov či iných zvierat len mimo lokalít s výskytom svištích kolónií, lokalít so stálou prítomnosťou kamzičích čried a lokalít výskytu veľkých šeliem i ďalších vzácnych a ohrozených druhov živočíchov.

„Zabúda sa na základný fakt, že zhruba pred tridsiatimi rokmi tu platil úplný zákaz vstupu so psom. Ten po vzore TANAP-u prevzali v Poľsku. U nás sa to zmenou legislatívy povolilo a Tatry sa stali jedným obrovským ‚venčoviskom‘ psov,“ uviedol námestník. To podľa neho prinieslo množstvo problémov. Dôkazom sú aj videá či fotky na sociálnych sieťach. Rozruch vyvolal napríklad turista, ktorý liezol na tatranský štít so psom, ktorého mal v taške. „Deväť z desiatich psov je na voľno, málokto má psa na vôdzke. A už málokto sa zaoberá exkrementmi. Niektorí ľudia si, žiaľ, nevedia upratať servítky po sebe, nieto ešte psie exkrementy, ktoré, okrem iného, prinášajú do prostredia množstvo cudzorodých látok a rôzne ochorenia,“ skonštatoval Spitzkopf.

Zdôraznil, že nový návštevný poriadok psy v národnom parku celkom nezakazuje, vymedzuje len miesta, kam môžu s nimi turisti ísť. „Ale druhá vec je, či tam, kam chodia so psíkom, vôbec dodržiavajú pravidlá, ktoré sú stanovené. Zatiaľ teda trváme na tomto obmedzení, a aj budeme trvať, vidíme v tom opodstatnenie,“ poznamenal. Správa národného parku podľa neho vďaka dokumentu zatiaľ zaznamenala výrazný pokles psov v dolinách. Denne ich bolo vo vysokohorskom prostredí 250 až 350, počas sezóny aj 30-tisíc.

V súčasnosti však ešte nie sú všetky miesta, na ktorých sa začína zákaz vstupu so psom, vyznačené. Pracovníci Správy TANAP-u preto zatiaľ návštevníkov na obmedzenia len upozorňujú, nepokutujú. „Na našej internetovej stránke sa nachádza aj mapa, ktorá zobrazuje, kam turisti so psom nemôžu ísť, no máme aj mapu, kam áno,“ doplnil Peter Spitzkopf. Osobne by ale privítal úplný zákaz turistiky so psami, ako to bolo v minulosti. Takýmto spôsobom by sa podľa jeho slov nemuseli zaoberať výnimkami či nedorozumeniami. „Máme skúsenosť, že ľudská spoločnosť je už nastavená tak, že nechce rešpektovať nič a nikoho. Stúpajú agresivita a arogancia návštevníkov. S tým sa stretávajú naši ľudia bežne. Samozrejme, česť výnimkám, teda tým, ktorí pochopia, dajú si vysvetliť a ešte sa aj poďakujú,“ zhodnotil. Podľa neho tiež dozrel čas na to, aby sa pokuty za nerešpektovanie povinnosti mať psíka na vôdzke sprísnili.

Nesúhlas a výhrady voči novému návštevnému poriadku tlmočil ešte vlani v novembri Slovenský horolezecký spolok James. Horolezci negatívne vnímali napríklad obmedzenie rozlohy vyhradených miest pre horolezectvo, či povinnosť online registrácie. Podľa návštevného poriadku sa totiž musia pred túrou registrovať, ak plánujú trasu mimo areálov a koridorov zimnej turistiky. V súčasnosti na to slúži aplikácia Horskej záchrannej služby (HZS), v ktorej je potrebné zadať miesto pohybu, štart a cieľ túry, rovnako aj jej časové trvanie. Podľa námestníka riaditeľa Správy TANAP-u horolezci túto povinnosť nerešpektujú. „Paradoxne sa nám do aplikácie zapisujú všetci tí, ktorí nemusia, ale tí, ktorí túto povinnosť majú, nie,“ zhodnotil. Mrzí ho, že u Poliakov tento systém funguje a tamojší horolezci si naň zvykli, tí naši však nie. „Pomocou povinnej online registrácie sme pritom zároveň chceli získať prehľad o tom, ako sú jednotlivé lokality navštevované. Neskôr má táto informácia slúžiť ako pomoc aj pre horolezca, aby si vedel túru naplánovať podľa obsadenosti danej lokality,“ dodal. Poukázal pritom na to, že aplikáciu je možné využiť aj na privolanie pomoci, či ako prístup k informáciám o počasí a výstrahám.

(tasr, jar)