Preskočiť na obsah
  |  

Nemeckej AfD klesli preferencie na najnižšiu úroveň od júna

Podpora nemeckej pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) klesla na najnižšiu úroveň od vlaňajšieho júna. Z prieskumov zverejnených v utorok vyplýva, že AfD by aktuálne podporilo 17 percent voličov.

Prieskum zostavil výskumný inštitút Forsa na žiadosť televízií RTL/ntv. Zúčastnilo sa ho viac ako 2 500 respondentov. Oproti minulotýždňovému prieskumu AfD stratila jeden percentuálny bod. Podľa ntv tak dosiahla svoje najnižšie skóre v prieskumoch verejnej mienky od júna minulého roka.

V prípade, že by sa voľby konali v nedeľu, opozičná Kresťanskodemokratická únia (CDU/CSU) by získala 30 percent. Novú stranu, Alianciu Sahry Wagenknechtovej (BSW), by podporili štyri percentá voličov.

Liberálna Slobodná demokratická strana (FDP), partner v koaličnej vláde spolkového kancelára Olafa Scholza, by si podľa prieskumu polepšila o jedno percento a prvýkrát za uplynulý rok by dosiahla 5-percentné volebné kvórum, aby sa dostala do parlamentu.

Scholzovi sociálni demokrati (SPD) by získali 15 percent, zatiaľ čo koaličná strana Zelených 14 percent a opozičná strana Ľavica tri percentá. V porovnaní s minulotýždňovým prieskumom sa ich podpora nezmenila.

(tasr, dpa)
        

  |  

EK víta plán poľskej vlády na návrat k právnemu štátu

Plán poľskej vlády na obnovenie noriem právneho štátu sa v Bruseli stretol s pozitívnym ohlasom, uviedla v utorok podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová.

Podľa agentúry PAP Jourová doplnila, že po šiestich rokoch diskusií je to prvý krok, ktorý môže viesť k ukončeniu konania proti Poľsku podľa článku 7 Zmluvy o EÚ. Upozornila však súčasne, že "stále je potrebné vykonať veľa práce".

Článok 7, ktorý Európska únia použila voči Poľsku vôbec prvýkrát - v decembri 2017 -, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po iniciovaní konania musí získať súhlas štyroch pätín členov EÚ (80 percent).

Médiá aktiváciu článku 7 označujú za "jadrovú zbraň" medzi možnými sankciami voči členským štátom EÚ, pretože môže viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv v Rade EÚ.

Na Poľsko bol tento mechanizmus uvalený v reakcii na to, čo EK považovala za ohrozenie pre právny štát a hodnoty EÚ v tejto krajine.

Plán, ktorý predstavil poľský minister spravodlivosti Adam Bodnar, pozostáva z viacerých legislatívnych zmien zameraných na zvrátenie reforiem súdnictva v Poľsku, ktoré uskutočnila predchádzajúca vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) a ktoré podľa kritikov umožnili ovplyvňovanie súdnictva straníckymi záujmami.

Podľa Bodnara v tejto situácii "nie je potrebné pokračovať v konaní podľa článku 7 proti Poľsku, keďže sme všetci plne zapojení do obnovy právneho štátu".

Bodnar dodal, že podľa jeho názoru ukončenie konania má pre Poľsko aj symbolickú hodnotu, pretože bude znamenať, že je opäť rovnocenným členským štátom Európskej únie, ktorý nie je predmetom kritiky, pretože porušuje európske hodnoty, najmä princípy právneho štátu".

Podľa agentúry PAP Bodnar tiež uviedol, že ak dôjde k ukončeniu konania, Poľsko bude mať silnejšiu pozíciu pri realizácii vlastných projektov na európskej úrovni a môže sa stať jedným z dôležitých hráčov v kontexte zahraničnej politiky Európskej únie vrátane jej obrany.

Uzavretím konania voči Poľsku by sa uvoľnili aj miliardy zmrazených finančných prostriedkov z postpandemických fondov EÚ, ktoré Poľsko môže získať v rámci národného plánu obnovy.

(tasr, pap)

  |  

Mladú Rusku s americkým občianstvom údajne FSB vyšetruje pre vlastizradu

Mladú Rusku s americkým občianstvom údajne FSB vyšetruje pre vlastizradu, pretože poslala necelých 52 dolárov na pomoc Ukrajine. Prevod sa uskutočnil na začiatku invázie. Úrady tvrdia, že peniaze zhromažďovala.

Mladú ženu žijúcu v Los Angeles zadržala FSB ešte 27. januára v Jekaterinburgu. Následne ju súd odsúdil na 14 dní väzenia za výtržníctvo.

Namiesto prepustenia z väzenia však voči nej 7. februára začali trestné konanie a na dva mesiace vzali do vyšetrovacej väzby. Mladá žena je teraz obvinená z vlastizrady, za čo jej hrozí trest odňatia slobody na 12 až 20 rokov.

Z vlastizrady bolo vlani v Rusku obvinený rekordný počet ľudí: podľa oficiálnych údajov súdy dostali 63 takýchto prípadov, pričom 33 z nich sa už skončilo odsúdením. Ľudskoprávni aktivisti očakávajú, že tento rok bude počet takýchto prípadov ešte vyšší.

(tasr, bbc)

  |  

Kresťanská únia rokuje o spolupráci v eurovoľbách s exministrom práce Milanom Krajniakom

Kresťanská únia rokuje o spolupráci v eurovoľbách s exministrom práce Milanom Krajniakom, ktorý minulý mesiac opustil hnutie Sme rodina. Ten o svojej kandidatúre uvažuje, iniciatíva prišla zo strany Anny Záborskej, ktorá už kandidovať nebude.

Krajniak rokovania o mieste na kandidátke Kresťanskej únie potvrdil pre denník Postoj. Rovnakú ponuku dostal aj Jozef Lukáč, ktorý podobne ako bývalý minister práce opustil stranu Borisa Kollára. Pozíciu lídra kandidátky Záborská ponúkla aj Vladimírovi Palkovi, ten ju však odmietol.

(postoj)

  |  

Európska únia si v reakcii na Navaľného úmrtie predvolala ruského chargé d'affaires

Európska únia si v reakcii na Navaľného úmrtie predvolala ruského chargé d'affaires v Bruseli Kirilla Logvinova. Organizácia volá po "transparentnom medzinárodnom vyšetrovaní".

S výzvou na nezávislé vyšetrenie okolností smrti Alexeja Navaľného sa na Rusko v utorok obrátil aj francúzsky rezort diplomacie. O vydanie synovho tela požiadala v utorok formou videonahrávky aj matka Alexeja Navaľného.

Na internete koluje aj petícia, ktorej signatári žiadajú zverejnenie nahrávok z kamier na telo od dozorcov väznice prítomných na mieste v čase Navaľného skonu.

Navaľnyj bol jedným z najvýraznejších kritikov Kremľa. Podľa ruských úradov zomrel v piatok v trestaneckej kolónii IK-3, známej aj pod názvom Polárny vlk.

(tasr)

  |  

Západné bulvárne médiá píšu o novej milenke ruského prezidenta Vladimira Putina

Západné bulvárne médiá píšu o novej milenke ruského prezidenta Vladimira Putina. Má ňou byť 39-ročná šéfka Ligy bezpečného internetu, ktorá propaguje cenzúru Kremľa.

Absolventka dejín umenia a indonézštiny v Londýne a cenzorka ruského internetu Jekaterina Mizulinová, o ktorej niektoré médií píšu ako o milenke hlavy Ruskej federácie, pochádza z dobre situovanej rodiny súhlasiacej s Putinovým režimom.

Jej otec Michail pôsobí ako profesor a moskovský filozof, zatiaľ čo matka Jelena je politička a poslankyňa.

https://twitter.com/nexta_tv/status/1759250936155836668?s=20

Jekaterina v súčasnosti pôsobí v Lige bezpečného internetu, ktorá sa v kyberpriestore angažuje v prospech Kremľa a jeho naratívu. Takisto obhajuje zákaz používania virtuálnej privátnej siete VPN, ktorá Rusom umožňuje prehliadanie zahraničných webových stránok.

Mizulinová sa naposledy zviditeľnila kritikou polonahej diskotéky ruských celebrít v prestížnom podniku v Moskve. "Je cynické organizovať také akcie v čase, keď naši chlapci umierajú v špeciálnej vojenskej operácii a mnoho detí prichádza o otca," napísala vtedy.

(daily mail)