Preskočiť na obsah
  |  

Tragická udalosť v Bratislave. Žena vypadla z okna bytového domu

BRATISLAVA – Na Stavbárskej ulici v Bratislave došlo k tragickej udalosti. Z okna bytového domu podľa polície vypadla žena.

Ako informuje polícia na sociálnej sieti, policajti Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II aktuálne preverujú okolnosti tragickej udalosti, ku ktorej došlo na Stavbárskej ulici krátko po 12.00.

„Podľa doterajších informácií osoba ženského pohlavia utrpela pádom z jedného z poschodí bytového domu zranenia, ktorým na mieste podľahla. Bližšie informácie nie je možné k prípadu v súčasnosti poskytnúť,“ doplnila polícia.

(FB/polícia)

  |  

Kirgizsko prijalo zákon o zahraničných agentoch

Kirgizsko prijalo zákon o zahraničných agentoch, právna norma inšpirovaná ruskou legislatívou má zvýšiť štátnu kontrolu nad mimovládnymi organizáciami.

Veľvyslanci EÚ, Británie a Kanady vyzvali prezidenta Sadyra Žaparova, aby zákon nepodlísal, ten sa však nedávno vyjadril, že „prijme opatrenia proti podkopávaniu štátnej a politickej bezpečnosti“. Odmietol tiež „zasahovanie“ do vnútorných záležitostí svojej krajiny.

Zákon má obmedziť prácu subjektov, ktoré dostávajú financovanie zo zahraničia a núti ich registrovať sa ako „zahraniční zástupcovia“.

(afp, tasr)

  |  

USA: Prezident Joe Biden sa vyslovil proti plánovanému predaju U.S. Steel

USA: Prezident Joe Biden sa vyslovil proti plánovanému predaju U.S. Steel japonskému koncernu Nippon Steel.

„U.S. Steel je už viac ako sto rokov ikonickou americkou oceliarskou spoločnosťou a je nevyhnutné, aby zostala americkou oceliarskou spoločnosťou, ktorú vlastnia a prevádzkujú domáci zamestnanci,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré má Biden zverejniť v priebehu dňa.

Favorit Demokratickej strany sa usiluje o znovuzvolenie v novembrových prezidentských voľbách, obnovu amerického priemyslu vraj zaradil ako jeden z hlavných pilierov svojho programu.

Opiera sa pritom o podporu najväčšieho odborového zväzu v štáte AFL-CIO a ďalších popredných odborových organizácií.

(ap, tasr)

  |  

Západné Nemecko malo v 80. rokoch vyše 7-tisíc bojových tankov, dnes ich má krajina dve stovky

Západné Nemecko malo v 80. rokoch vyše 7-tisíc bojových tankov, dnes ich má krajina k dispozícii dve stovky, z ktorých nie sú funkčné všetky.

Podľa webu Global Firepower, ktorý berie do úvahy viacero faktorov, od množstva vojakov, disponibilných „ľudských zdrojov“ či vojenského vybavenia až po geografiu a financovanie, majú (odhliadnuc od Ruska) v rámci kontinentálnej Európy najsilnejšie ozbrojené sily Taliani a Francúzi.

Viac o sile európskych armád píše Samuel Kolesár:

  |  

Putinove vyjadrenia o jadrových zbraniach boli „zámerne vytrhnuté z kontextu“, tvrdí hovorca Kremľa

Vyjadrenia Vladimira Putina o jadrových zbraniach boli „zámerne vytrhnuté z kontextu“, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Reagoval tak na vyjadrenia Bieleho domu, hovorkyňa Karine Jean-Pierreová Rusko obvinila z „bezohľadnej a nezodpovednej“ rétoriky.

„Putin sa v tomto rozhovore nevyhrážal použitím jadrových zbraní. Prezident hovoril o dôvodoch, ktoré môžu spôsobiť nevyhnutnosť použitia jadrových zbraní,“ upresnil Peskov.

Ruský prezident v tom istom rozhovore povedal, že myšlienka použitia taktických jadrových zbraní na Ukrajine mu nikdy neprišla na um, zdôraznil. Západ podľa neho tieto slová zámerne prehliadol. „Ide o zámerné prekrúcanie kontextu a neochotu počúvať prezidenta Putina,“ uzavrel hovorca Kremľa.

(reuters, tasr)

  |  

Lexmann: Základným ľudským právom je právo na život, nie takzvané právo na potrat

Základným ľudským právom je právo na život, nie takzvané právo na potrat, uviedla líderka KDH v eurovoľbách Miriam Lexmann. Po zavedení potratu pritom podľa nej európski progresívci a sociálni demokrati „volajú celé roky“.

„Všetci veľmi dobre vieme, že kultúrno-etické otázky patria do výlučnej právomoci členských štátov. Len im prináleží regulovať problematiku, o ktorej sme dnes v pléne Európskeho parlamentu museli opäť diskutovať,“ spresnila Lexmann.

Reagovala tak na návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona zakotviť umelé ukončenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ. Podľa Lexmannovej ide o „hrubé podkopávanie európskych zmlúv a dohodnutých kompetencií“.

Únia podľa europoslankyne týmto krokom hazarduje so svojou budúcnosťou pretláčaním potratovej agendy „v čase závažných hospodárskych a geopolitických výziev, v čase narastajúcej chudoby a mnohých ďalších problémov“.

„Aj vzhľadom na takéto absurdné kroky Bruselu hrozí v eurovoľbách nárast hlasov pre populistov, extrémistov a anti-systémové strany. Občania totiž prestanú veriť európskemu projektu, ktorého cieľom je chrániť ľudskú dôstojnosť, mier, bezpečnosť a prosperitu,“ uviedla Lexmann.

Líderka kresťanských demokratov však ubezpečuje, že snaha o pretláčanie potratov na európskej úrovni „nikdy nezíska podporu všetkých členských štátov“. „Vážne však naruší našu tak prepotrebnú a krehkú jednotu,“ varovala.

(kdh)