Preskočiť na obsah
  |  

Špecializovaný trestný súd v Pezinku by mal v utorok vyhlásiť rozsudok v kauze obžalovanej Ľubice Roškovej

Špecializovaný trestný súd v Pezinku by mal v utorok vyhlásiť rozsudok v kauze obžalovanej Ľubice Roškovej. Prípad súvisí s poberaním agrodotácií.

Na piatkovom hlavnom pojednávaní obžalovaná zdôraznila, že trvá na oslobodení spod obžaloby. Prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR Ladislav Masár, naopak, považuje za preukázané, že sa Rošková dopustila trestnej činnosti popísanej v obžalobe. Rozsudok má byť vyhlásený na utorkovom hlavnom pojednávaní so začiatkom o 13.00 h.

Podaná obžaloba sa týka podozrení z pokračovacieho zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a trestného činu subvenčného podvodu. Firma exposlankyne parlamentu za Smer mala podľa obžaloby neoprávnene poberať agrodotácie. Ide o žiadosti z rokov 2016 a 2017. Prípad sa vyšetroval od roku 2018.

(tasr)

  |  

Iránska armáda uviedla, že jej útok na Izrael dosiahol všetky svoje ciele

Iránska armáda uviedla, že jej útok na Izrael dosiahol všetky svoje ciele. "Operácia Čestný sľub z včerajšieho večera do dnešného rána bola úspešne dokončená a dosiahla všetky svoje ciele," uviedol pre štátnu televíziu náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl Mohammad Bákerí.

Dôvodom na spustenie tejto operácie bolo podľa jeho slov prekročenie "červených čiar" Izraelom, čo je pre Irán neprijateľné. Teherán podľa Bákerího nemá v úmysle pokračovať v tejto operácii. Izrael vyzval, aby sa zdržal ďalšieho konania voči Iránu, čo by podľa náčelníkových slov viedlo k rozsiahlejšej odozve.

Útok sa podľa Bákerího zameral na stredisko spravodajskej služby a leteckú základňu, odkiaľ izraelské stíhačky uskutočnili útok na iránsky konzulát v Damasku. Uviedol, že obe zariadenia boli výrazne poškodené a vyradené z prevádzky. Izrael však tvrdí, že útok spôsobil len menšie škody.

Irán zároveň varuje pred prípadnou izraelskou odvetou.

"Naša odpoveď bude oveľa väčšia ako dnešná vojenská akcia, ak Izrael podnikne odvetný útok proti Iránu," povedal Bákerí pre štátnu televíziu a dodal, že Teherán varoval Washington, že akákoľvek podpora izraelskej odvety bude mať za následok napadnutie amerických základní.

Podľa správ médií, ktoré sa odvolávajú na vysokých predstaviteľov administratívy, americký prezident Joe Biden povedal premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, že USA nebudú pomáhať žiadnemu izraelskému protiútoku na Irán.

(tasr, afp, dpa, toi, reuters)

  |  

Finančnú rezervu aspoň vo výške trojmesačných výdavkov má vytvorenú iba 44 percent Slovákov

Finančnú rezervu aspoň vo výške trojmesačných výdavkov má vytvorenú iba 44 percent Slovákov. Dôležitosť sporenia si ich však uvedomuje výrazne viac. A aj keď stále obľubujú tradičné produkty ako sporiace účty či niektoré formy poistenia, čoraz viac sa zaujímajú aj o investovanie.

Dostatočný rezervný vankúš je nevyhnutný na zvládnutie nepredvídateľných udalostí v živote, zdôraznil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Podobne ako Slovensko sú na tom aj okolité krajiny (Česká republika 45 percent, Maďarsko 43 percent). Výnimkou je Rakúsko, kde dosahuje tento podiel až 60 percent.

Pozitívnou správou podľa Horňáka je, že Slováci si dôležitosť sporenia uvedomujú. Od vypuknutia pandémie výrazne vzrástol podiel ľudí označujúcich tvorbu rezerv za veľmi dôležitú, a to z 31 percent v roku 2019 na 44 percent v roku 2023. Ďalších 42 percent ľudí ju považuje za skôr dôležitú.

"Najbežnejším spôsobom sporenia je tradične sporiaci účet, dlhodobo si držiaci prvenstvo na úrovni okolo 70 percent respondentov. Na druhom mieste na držia formy poistenia či sporenia na dôchodok. Takmer polovica ľudí využíva na vytváranie rezervy aj svoj bežný účet," priblížil analytik.

Rastúcej obľube sa však podľa prieskumu teší aj investovanie, kde svoje peniaze odkladá takmer tretina Slovákov. Oproti roku 2019 ide o nárast o takmer 10 percentuálnych bodov (p. b.).

(tasr)

  |  

Mossad uviedol, že Hamas odmietlo návrh na prímerie v Gaze

Mossad uviedol, že Hamas odmietlo návrh na prímerie v Gaze. Odmietnutie návrhu podľa Mossadu návrhu potvrdzuje, že šéf Hamasu Jahja Sinwár nechce humanitárnu dohodu a návrat rukojemníkov, naďalej pokračuje vo využívaní napätej situácie s Iránom a má za cieľ stupňovanie napätia na Blízkom východe.

USA, Egypt a Katar sa usilujú sprostredkovať prímerie v konflikte a minulý týždeň sa uskutočnili rokovania v egyptskej Káhire. Hnutie Hamas v sobotu uviedlo, že sprostredkovateľom v Egypte a v Katare zaslalo svoju odpoveď na návrh prímeria, ktorý dostalo minulý pondelok (8. apríla).

Ten zahŕňal šesťtýždňové zastavenie bojov a výmenu približne 40 rukojemníkov za stovky palestínskych väzňov vrátane 100 odsúdených na doživotné väzenie za vraždu Izraelčanov. Došlo by tiež k zvýšeniu dodávok humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a k návratu mnohých - údajne až 150-tisíc - presídlených Palestínčanov do toho, čo po izraelskej vojenskej operácii zostalo z ich domovov.

Hamas trvá na svojich pôvodných požiadavkách, medzi ktorými je trvalé prímerie a stiahnutie okupačných síl z celého územia Pásma Gazy.

(tasr, afp)

  |  

Poslanci sa po vyše dvojmesačnej prestávke vrátia v utorok do parlamentných lavíc

Poslanci sa po vyše dvojmesačnej prestávke vrátia v utorok do parlamentných lavíc. Na 12. schôdzi NR SR ich čaká vyše 100-bodový program. Riešiť by mali okrem iného aj ústavný zákon k téme odstrelu medveďov.

Na riadnu schôdzu sa odsunul aj návrh na odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS). Aj viacero ďalších bodov sú návrhy presunuté z predchádzajúcej riadnej schôdze.

Zákon týkajúci sa odstrelu medveďov je súčasťou návrhu programu schôdze, ktorý zverejnili na webe NR SR. O zákone sa malo rokovať už skôr na mimoriadnej schôdzi, nakoniec ju zrušili. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) hovoril, že chce nájsť na zákone zhodu s časťou opozície. Zákonom by sa mali stanoviť výnimky upravujúce prípady, keď je potrebné, aby ochrana medveďa hnedého ustúpila vyššiemu celospoločenskému záujmu, a to ochrane života a zdravia človeka. Vláda chce, aby zákon parlament prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Na programe je aj novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie takisto z dielne envirorezortu. Návrh má zefektívniť procesy súvisiace s hodnotením vplyvov.

Poslanci majú riešiť niekoľko ekonomických zákonov. Samosprávy majú do konca mája dostať celú sumu dane z príjmov právnických osôb určenú na rok 2024. Po odpočítaní doteraz poskytnutých mesačných splátok by tak mali obce získať takmer 158 miliónov eur a vyššie územné celky (VÚC) necelých 68 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, o ktorom by mala NR SR rokovať v skrátenom konaní.

V zrýchlenom režime by mali poslanci prerokovať aj návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Zrýchliť sa má príprava projektov, ktoré štát určí ako strategické investície, i tých, ktoré patria do TEN-T. Zmeny by sa mali dotknúť napríklad vyvlastňovacieho konania, povoľovacích procesov a verejného obstarávania strategicky významných projektov.

Zákonodarcovia by sa mali venovať aj vládnej novele zákona o verejnom obstarávaní. Navrhuje sa v nej zjednotenie pravidiel pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou vo verejnom obstarávaní. Zároveň sa má zvýšiť hranica podlimitnej zákazky z doterajších 10-tisíc eur na 50-tisíc eur.

Z poslaneckých návrhov by mal parlament prerokovať napríklad koaličnú novelu zákona o Fonde na podporu umenia, ktorá je v druhom čítaní. Na programe sú aj ďalšie návrhy týkajúce sa rezortu kultúry.

Poslanci za Smer a Hlas navrhujú cez novelu zákona o vysokých školách upraviť prístup k podpore tehotných študentiek a tiež študentov, ktorí sa starajú o deti do troch rokov. SNS chce, aby sa vďaka novele zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby označovali organizácie prijímajúce financie zo zahraničia cez 5 000 eur za rok ako "organizácie so zahraničnou podporou".

V programe je aj niekoľko opozičných návrhov. PS predložilo napríklad novelu antidiskriminačného zákona. Týka sa problému platových rozdielov medzi ženami a mužmi. SaS chce presadiť zakotvenie dvoch možností vykonania umelého prerušenia tehotenstva - chirurgicky alebo medikamentózne. KDH navrhuje napríklad rozšírenie okruhu osôb, ktoré by si mohli overiť registráciu zdravotníckeho pracovníka, i na širokú verejnosť. Poslanci klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ navrhujú zriadiť inštitút školského ombudsmana.

(tasr)

  |  

Predstavitelia Európskej únie, Kanady a Nemecka v nedeľu odsúdili útok Iránu na Izrael

Predstavitelia Európskej únie, Kanady a Nemecka v nedeľu odsúdili útok Iránu na Izrael. "EÚ rázne odsudzuje neprijateľný útok Iránu voči Izraelu," napísal šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Označil to za neslýchané stupňovanie napätia a vážnu hrozbu pre regionálnu bezpečnosť.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová útok odsúdila a vyzvala Irán a jeho spojencov, aby tieto útoky okamžite zastavili. "Všetci účastníci sa teraz musia zdržať ďalšieho stupňovania a pracovať na obnovení stability v regióne," uviedla.

Nemecko podľa ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej rázne odsudzuje útok, ktorý môže spôsobiť zmätok v celej oblasti Blízkeho východu. Takisto vyzvala Irán a jeho spojencov, aby s útokmi čím skôr prestali a vyjadrila solidaritu s Izraelom.

Egyptské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo hlboké znepokojenie a žiadalo maximálnu zdržanlivosť. Egypt bude podľa vyjadrenia ministerstva v spojení so všetkými stranami konfliktu v úsilí o vyriešenie situácie. Ministerstvo zahraničných vecí Saudskej Arábie tiež vyjadrilo znepokojenie a žiadalo strany konfliktu o zachovanie zdržanlivosti.

Kanadský premiér Justin Trudeau pre médiá uviedol, že Kanada útok Iránu odsudzuje a stojí po boku Izraela. Solidaritu a oddanosť Izraelu čeliacemu útokom vyjadrila aj kancelária kanadského prezidenta Javiera Mileia. Na útok reagovali aj Spojené štáty, Francúzsko, Čína a ďalšie krajiny.

(tasr, afp)