Preskočiť na obsah
  |  

Ruská delegácia pricestovala na päťdňovú návštevu Severnej Kórey

Ruská delegácia je od pondelka do piatku tohto týždňa na návšteve Pchjongjangu, informovali severokórejské štátne médiá. Počas tohto pobytu budú obe strany diskutovať o otázkach parlamentnej spolupráce a načrtnú plány budúcich kontaktov.

Ide o poslednú zo série čoraz intenzívnejších stretnutí medzi obomi krajinami.

Na čele delegácie je Grigorij Rapota, ktorý je členom výboru pre medzinárodné záležitosti Rady Ruskej federácie a predsedom parlamentnej skupiny priateľstva medzi Ruskom a Severnou Kóreou.

Ruské veľvyslanectvo v Severnej Kórei o príchode delegácie informovalo na sociálnej sieti Telegram a uviedlo, že v Pchjongjangu zostane do piatku.

(tasr, jonhap)

  |  

USA uviedli, že Rusko vyslalo do vesmíru družicu, ktorá by mohla byť zbraňou

Spojené štáty uviedli, že Rusko vypustilo do vesmíru družicu, čo by mohlo byť súčasťou umiestňovania zbraní vo vesmíre. Vyplýva to z oficiálneho vyhlásenia misie USA pri OSN.

Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) v pondelok neprijala návrh rezolúcie predloženej Ruskom, ktorý žiadal zákaz rozmiestňovania či používania zbraní vo vesmíre.

Zástupca veľvyslankyne USA pri OSN Robert Wood pred hlasovaním povedal, že Rusko minulý týždeň 16. mája vypustilo na nízku obežnú dráhu Zeme satelit, ktorý je podľa USA pravdepodobne zbraň schopná zaútočiť na iné satelity na tejto obežnej dráhe.

Wood pred hlasovaním na pôde rady takisto pripomenul, že Rusko 24. apríla vetovalo návrh rezolúcie predloženej USA a Japonskom, ktorý všetky členské krajiny vyzýval, aby nevyvíjali jadrové zbrane určené na umiestnenie na obežnej dráhe.

Ruský prezident Vladimir Putin verejne uviedol, že Rusko nemá v úmysle umiestňovať vo vesmíre jadrové zbrane, pripomenul Wood. "Ak by to tak bolo, Rusko by tú rezolúciou nebolo bývalo vetovalo," dodal.

Wood uviedol, že Rusko pravdepodobne podobné satelitné systémy na obežnú dráhu vyslalo aj v rokoch 2019 a 2022. Zástupca veľvyslankyne USA v tejto spojitosti členov BR OSN vyzval, aby v hlasovaní ruský návrh nepodporili a pridali sa k USA, ktoré Moskvu žiadajú, aby prestala rade brániť v činnosti.

(tasr, ap)

  |  

Ukrajinské útoky v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti spôsobili požiar skladu

Ukrajinské útoky na mesto Dovžansk v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti spôsobili požiar skladu paliva, informovali tamojšie okupačné úrady. Počas mája išlo už o tretí ukrajinský útok tohto typu v regióne.

"V dôsledku raketového útoku kazetovou muníciou na Sverdlovsk (Dovžansk) bol poškodený sklad pohonných hmôt a mazív," napísal na sociálnej sieti Telegram Leonid Pasečnik, Moskvou dosadený predstaviteľ Luhanskej oblasti.

Ukrajina v roku 2016 premenovala mesto Sverdlovsk, ktoré je od roku 2014 okupované ruskými silami, na Dovžansk. Podľa ukrajinských médií bola pri raketovom útoku zasiahnutá aj ruská vojenská základňa.

Videá na sociálnych sieťach ukazujú husté oblaky dymu aj horiace viacposchodové kasárne. Ruské úrady bezprostredne neinformovali o obetiach alebo zranených.

(tasr, dpa, reuters)

  |  

USA neplánujú vyslať na Ukrajinu vojenských inštruktorov

Spojené štáty neplánujú vyslať na Ukrajinu svojich vojenských inštruktorov. Vyslaní by mohli byť až v prípade skončenia vojny na jej území, vyhlásil náčelník štábu vzdušných síl USA Charles Brown.

Brown uviedol, že USA by mohli byť schopné opäť vyslať inštruktorov na Ukrajinu, keď sa konflikt skončí a budú na to vhodné podmienky. Spojené štáty mali až do začiatku ruskej invázie vo februári 2022 na Ukrajine až 150 vojenských inštruktorov.

Brown aj americký minister obrany Lloyd Austin zdôraznili potrebu podporiť Kyjev, ktorý je v súčasnosti vystavený rastúcemu tlaku ruských síl v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo februári pripustil možnosť, že by Paríž i ďalšie krajiny vyslali na Ukrajinu svojich vojakov. Odvtedy sa proti tejto myšlienke verejne postavili lídri viacerých európskych krajín.

Francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné sa snažil spresniť tieto tvrdenia, keď povedal, že Paríž by mohol vyslať na Ukrajinu vojakov pre špecifické potreby, ale nie na boj vo vojne proti Rusku.

(tasr, reuters)

  |  

Biden uviedol, že ofenzíva Izraela v Pásme Gazy nie je genocída

Joe Biden poprel, že izraelská ofenzíva v Pásme Gazy je genocída. Reagoval na viaceré obvinenia voči Izraelu na pôde Medzinárodného trestného súdu.

"To sa deje, nie je genocída, odmietame to," povedal americký prezident v Bielom dome na podujatí v rámci Jewish American Heritage Month. To každoročne v máji oceňuje prínos Židov k americkej kultúre.

Spojené štáty podľa prezidenta chcú, aby bolo porazené hnutie Hamas, voči ktorému Izrael vedie v Pásme Gazy vojnu. Na dosiahnutie tohto cieľa USA spolupracujú s Izraelom, uviedol Biden.

Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan v pondelok oznámil, že požiadal sudcov ICC o vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a izraelského ministra obrany Joava Galanta, ako aj na vodcov Hamasu Jahjáa Sinwára, Muhammada Dajfa a Ismáíla Haníju.

Khan vo svojom návrhu na vydanie zatykačov uviedol, že existujú dôvody domnievať sa, že spomínaní predstavitelia Izraela a Hamasu nesú trestnú zodpovednosť za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Biden už predtým vyhlásil, že tento návrh hlavného prokurátora ICC na vydanie zatykačov na izraelských politikov je nehorázny. Vydanie zatykačov slovne odsúdili aj Netanjahu či izraelský prezident Jicchak Herzog. Hnutie Hamas tiež kritizovalo žiadosť o vydanie zatykačov na svojich vodcov.

(tasr, afp, reuters, toi)

  |  

V Poľsku zadržali deväť ľudí pre podozrenie z pokusov o sabotáže na pokyn Ruska

Poľské bezpečnostné služby zadržali deväť ľudí, ktorých podozrievajú z plánovania sabotáží v krajine na pokyn ruských tajných služieb, oznámil tamojší premiér Donald Tusk. Spresnil, že medzi zadržanými sú občania Poľska, Ukrajiny a Bieloruska.

Obvinení sú z bitiek, podpaľačstva a pokusu o podpaľačstvo. Pokúsili sa podpáliť továreň na farby vo Vroclave na západe krajiny. Donald Tusk taktiež uviedol, že Varšava zmarila niekoľko plánovaných sabotážnych akcií.

Sabotáže podľa poľského premiéra vyšetrujú aj v Litve, Lotyšsku a podozrivé prípady zaznamenali vo Švédsku. V súčasnosti sa v týchto záležitostiach uskutočňuje medzinárodné vyšetrovanie, dodal Tusk.

(tasr, afp)