Mimovládne organizácie (MVO) na utorkovej tlačovej besede avizovali, že o návrhoch listom informovali aj poslancov Národnej rady SR. V liste poslancom navrhujú "stretnutie a dialóg o zmenách" v kontroverznej novele.

"Oceňujeme záujem o pomoc neziskovému sektoru prostredníctvom zvýšenia transparentnosti. Viaceré časti navrhovaného zákona však k deklarovaným cieľom neprispejú, naopak sú v rozpore so slobodou združovania chránenou ústavou aj v rozpore s Chartou základných práv EÚ," uviedla Katarína Batková z Via Iuris.

K návrhom, o ktorých chcú MVO diskutovať s poslancami SNS, sa okrem troch spomenutých mimovládok pridali aj organizácie Nadácia pre deti Slovenska, Liga za duševné zdravie, Centrum pomoci Banská Bystrica, Platforma dobrovoľníckych centier, Nadácia Pontis, Rada mládeže Slovenska, Centrum pre filantropiu a Klimatická koalícia.

Prekáža najmä označenie zahraničného financovania

Mimovládky sa zmieňujú o tom, že chcú z novely zákona z dielne SNS vypustiť ustanovenie o označovaní organizácií so zahraničnou podporou. Podľa informácií Štandardu však z novely v druhom čítaní kontroverzné označenie vypadne.

To sa podľa prvotného návrhu malo pridať ku každej neziskovej organizácii, ktorá získa viac ako 5-tisíc eur ročne zo zahraničia.

Výhrady voči tomuto bodu novely mala okrem MVO aj európska komisárka Věra Jourová a celá opozícia. Uvedená formulácia sa nepozdávala ani časti koalície, preto predkladatelia podľa informácií Štandardu pristúpia k zmenám.

Zverejnenie mien darcov je protiprávne, tvrdia mimovládky

Tretí sektor zároveň chce zachovať anonymitu darcov s tým, že štát bude mať právo tieto dary kontrolovať tak ako doteraz. Povinné zverejnenie mien všetkých darcov by bolo podľa MVO v rozpore s právom EÚ.

Poslanci SNS, ktorí zákon predložili, argumentujú, že verejnosť má právo byť informovaná, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky mimovládnych neziskových organizácií pôsobiacich vo verejnom priestore.

Niektoré časti novely mimovládky oceňujú

Povinnosť predkladať výročnú správu však neziskový sektor, naopak, ocenil.

"Kritika mimovládok v tomto prípade mieri naslepo, keďže práve organizácie ako tie naše dlhé roky zverejňujú aj nad rámec zákona svoje výročné správy, auditované účtovné závierky či zoznam donorov a zdroje financovania. Dlhodobo zároveň podporujeme aj väčšiu transparentnosť naprieč tretím sektorom, nemalo by sa tak však diať cez škodlivé nálepkovanie či neúmernú byrokraciu a likvidačné sankcie," povedal riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško.

Za užitočné považujú, ak budú účtovné závierky verejné. "V minulosti sme sa pri investigatíve stretli s tým, že mnohé občianske združenia, ktoré prevádzkujú dezinfoweby, o sebe nezverejňovali takmer nič a hospodárili s nemalými rozpočtami. Verejnosť by mala vedieť, odkiaľ majú peniaze, keďže majú snahu ovplyvňovať verejnú mienku," konštatoval Martin Suchý z Nadácie Zastavme korupciu.

Poslanec Rudolf Huliak (nom. SNS), ktorý je jedným z predkladateľov novely, pre Štandard na margo transparentnejšieho financovania povedal: „Nie raz som sa vyjadril, že organizácie, ktoré robia záslužnú činnosť pre spoločnosť, robia ju legitímnym spôsobom a tak, že naozaj suplujú štát v niektorých činnostiach, kde zlyháva, budú z našej strany podporené. Na to chceme ten výkaz, aby sme videli, kam finančné prostriedky idú. Práve organizáciám, ktoré majú nedostatočné financie na tieto činnosti, sa budeme snažiť všemožne pomôcť.“

Podľa predkladateľov „verejnosť a zainteresované strany budú mať možnosť lepšie porozumieť misii a činnosti mimovládnych organizácií prostredníctvom transparentného zverejňovania informácií o ich financovaní“, uviedli v dôvodovej správe k návrhu novely zákona.

„Myslím si, že vmiešavania sa prostredníctvom mimovládnych organizácií do politiky Slovenska už bolo dosť,“ dodal Huliak.

Zásah ministerstva vnútra

Novela predpokladá, že každé združenie bude musieť uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla. Ak tak neurobí, ministerstvo vnútra mu môže dať pokutu do 1 000 eur. Pokutu môže uložiť najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

Ak ministerstvo zistí nedostatky vo výročnej správe, organizáciu vyzve v určenej lehote na ich odstránenie. V prípade, že organizácia neurobí nápravu, rezort vnútra by mohol pozastaviť činnosť alebo jej odoberie povolenie na činnosť.

MVO kritizovali aj túto časť novely. Navrhujú preto, aby v prípade, že občianske združenie ani na základe dodatočnej výzvy nezaplatí pokutu, nezverejní výročnú správu a účtovnú závierku, ministerstvo vnútra bude môcť podať návrh na súd na zrušenie tohto združenia. Organizácia by sa teda nezrušila bezprostredne po zásahu rezortu vnútra.

(luc, tasr)