Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kybernetické útoky voči Európskej únii sa zdvojnásobili, centrom záujmu sú aj eurovoľby

Kybernetické útoky voči Európskej únii sa zdvojnásobili, zameriavajú sa aj na služby súvisiace s eurovoľbami. Uviedol to šéf Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) Juhan Lepassaar s tým, že mnohé útoky vystopovali k skupinám podporovaným Moskvou.

„Počet hacktivistických útokov proti európskej infraštruktúre sa od štvrtého štvrťroka 2023 do prvého štvrťroka 2024 zdvojnásobil,“ povedal Lepassaar v rozhovore pre agentúru Associated Press v Aténach. „Je to dosť výrazný nárast.“

ENISA za posledných sedem mesiacov viedla cvičenia a intenzívne konzultácie s cieľom posilniť odolnosť agentúr súvisiacich s voľbami v EÚ. Vo výročnej správe za rok 2023 agentúra zaznamenala prudký nárast útokov ransomvéru a incidentov zameraných na verejné inštitúcie.

Lepassaar uviedol, že útočné metódy – hoci väčšinou neúspešné – boli často skúšané na Ukrajine predtým, ako sa rozšírili do štátov EÚ. „Toto je súčasť ruskej agresívnej vojny, ktorú fyzicky bojujú na Ukrajine, ale aj digitálne v celej Európe," povedal.

Odborníci tiež varujú, že na zacielenie na západných voličov sa so zvyšujúcou sa rýchlosťou používajú aj nástroje umelej inteligencie. Šíria sa tak nepravdivé informácie vrátane hyperrealistických obrazových a zvukových klipov známych ako deepfakes.

(ap, sita)

Minúta  |  

Na Ukrajinu môže prísť ďalších 300-tisíc ruských vojakov, tvrdí minister obrany Umerov

Podľa ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova sa očakáva, že Rusko výrazne zvýši svoju vojenskú prítomnosť na Ukrajine. Posilniť rady útočiacej armády by podľa neho malo ďalších 200- až 300-tisíc vojakov.

V súčasnosti na Ukrajine a pozdĺž jej hraníc pôsobí zhruba 500-tisíc vojakov, čím by ich celkový počet mohol narásť až na 800-tisíc. Šéf rezortu obrany to uviedol v rozhovore pre agentúru Reuters uverejnenom v stredu.

Pripomeňme, že britské spravodajské služby tvrdia, že ruská strana naďalej dokáže mobilizovať 30-tisíc vojakov mesačne, čo pokrýva jej straty a umožňuje pokračovať vo vojenských operáciách na opotrebovanie ukrajinských síl a udržať bojové operácie z dlhodobej perspektívy.

Umerov v rozhovore pre Reuters zdôraznil naliehavosť mobilizácie nových regrútov, aby sa uľahčila rotácia vojenského personálu v reakcii na očakávaný nárast počtu ruských vojakov vo vojne.

„V tejto fáze sa zameriavame na školenie nášho personálu (...) pilotov, zameriavame sa na infraštruktúru, na privádzanie prevádzkových a údržbárskych tímov a pracujeme na modernizácii alebo privedení viacerých platforiem."

Povedal, že 1,2 milióna ukrajinských mužov vo veku brannej povinnosti už aktualizovalo svoje údaje online, čo demonštruje aktívny prístup k posilneniu obranyschopnosti Ukrajiny.

Ukrajina v poslednom čase čelí výzvam v oblasti náboru, pretože má problémy s doplnením a rotáciou vyčerpaných vojakov, ktorí sú zapojení do boja od februára 2022.

Nepomer bojaschopných mužov pramení aj z narastajúceho nepomeru populácie ako takej. Ruský oligarcha a kritik prezidenta Vladimira Putina Michail Chodorkovskij nedávno uviedol, že ak na začiatku vojny bol pomer medzi obyvateľstvom Ruska a Ukrajiny tri a pol ku jednej, teraz je to až sedem ku jednej.

Nemecký magazín Spiegel pred niekoľkými dňami napísal, že pobaltské štáty a Poľsko môžu na Ukrajinu poslať vlastných vojakov za predpokladu, ak sa Rusom podarí prielom. Tému ako prvý otvoril francúzsky prezident Emmanuel Macron. Štandard sa téme venoval v samostatnom článku.

(tod)

Minúta  |  

Taiwan bude spolupracovať s USA v boji proti „autoritárskemu expanzionizmu“

Taiwan bude spolupracovať s USA v boji proti „autoritárskemu expanzionizmu“, vyhlásil taiwanský prezident Laj Čching-te na schôdzke s delegáciou Senátu USA.

„Čeliac výzve pandémie sme sa navzájom podporovali. Teraz, keď čelíme autoritárskemu expanzionizmu, naďalej spolupracujeme... Pri pohľade do budúcnosti budeme naďalej robiť všetko pre ochranu demokracie, aby demokratický Taiwan mohol naďalej svietiť svetu,“ povedal Laj Čching-te.

Demokratická senátorka za štát Illinois Tammy Duckworthová, vedúca delegácie amerického Senátu, taiwanskému prezidentovi potvrdila, že Tchaj-pej sa môže na Washington spoľahnúť.

Dodala, že podporí návrh zákona republikánskeho kolegu za Aljašku Dana Sullivana o zavedení hospodárskych, energetických a finančných sankcií voči Číne v prípade vojenskej invázie alebo iného použitia sily voči Taiwanu.

Sullivan uviedol, že návšteva delegácie Senátu USA na Taiwane podčiarkla „pevnú a zásadovú podporu Taiwanu“ zo strany republikánov aj demokratov. Ide o druhú delegáciu Kongresu USA, ktorú Laj tento týždeň prijal.

V pondelok sa stretol so šiestimi kongresmanmi zo Snemovne reprezentantov. Čínske ministerstvo zahraničných vecí návštevu kritizovalo.

(afp, wall street journal, tasr)

Minúta  |  

Zmeny na policajných prezidiálnych útvaroch chce minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zaviesť čo najskôr

Zmeny na policajných prezidiálnych útvaroch chce minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zaviesť čo najskôr. Odhaduje, že by to mohlo byť v horizonte jedného mesiaca. Rezort už o nich komunikoval aj s generálnou prokuratúrou a Európskou komisiou. Minister o tom informoval pred zasadnutím bezpečnostnej rady.

„Pracujeme na tom, aby zmeny, ktoré budú na policajných prezidiálnych útvaroch, boli v čo najkratšom čase implementované. Budeme vás o nich vopred, ešte predtým ako pôjdu do platnosti, informovať. K prvému júnu to nebude,“ povedal minister.

Potvrdil, že k zmenám by malo prísť na všetkých špecializovaných prezidiálnych útvaroch. Potrebu reorganizácie zdôvodnil podstavom v polícii, množstvom riadiacich pracovníkov, ale aj potrebou reflektovať na aktuálnu bezpečnostnú situáciu.

Rokovanie bezpečnostnej rady, ktoré predchádza schôdzi vládneho kabinetu, vysvetlil situáciou, ktorá nastala v súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica (Smer). „Informácie, ktoré z rokovania bezpečnostnej rady budeme môcť verejnosti poskytnúť, odkomunikujeme po rokovaní,“ uviedol Šutaj Eštok.

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko pozastavilo účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách

Bielorusko pozastavilo účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách. Príslušný dekrét o pozastavení ratifikácie podpísal prezident Alexandr Lukašenko.

Dokument bol zverejnený na webovom sídle vestníka Bieloruskej republiky. „Účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe z 19. novembra 1990 sa pozastavuje,“ uvádza sa v ňom.

Česko predtým oznámilo pozastavenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy vo vzťahu k Bielorusku v auguste 2022. Poľsko prijalo podobné rozhodnutie v marci 2023.

Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe podpísalo 19. novembra 1990 v Paríži 16 štátov NATO a šesť štátov Varšavskej zmluvy (Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, ZSSR a Československo). Zmluva nadobudla platnosť 9. novembra 1992.

Dohoda stanovila kvóty na množstvo vojenského vybavenia, ktoré môžu signatárske štáty vlastniť, vrátane tankov, delostrelectva, vrtuľníkov a lietadiel.

(interfax, ukrajinska pravda)

Minúta  |  

V Ivanke pri Nitre sa zrazil vlak s autobusom

IVANKA PRI NITRE – V Ivanke pri Nitre v nitrianskom okrese sa v stredu ráno zrazil vlak s autobusom. Podľa predbežných informácií nedošlo k zraneniam.

Informoval o tom portál Topky s tým, že nehoda sa stala na železničnej stanici v Ivanke pri Nitre v smere na Mojmírovce. Podľa očitej svedkyne, ktorá ihneď po náraze vybehla von, v zadnej časti nikto nesedel. Podľa informácií portálu tvnoviny.sk sa však rušňovodič z vlaku sťažoval na bolesť v oku. Podľa portálu správy.rtvs.sk vlakovú dopravu po nehode prerušili, obnovili ju po troch hodinách.

Informáciu pre Topky potvrdila aj policajná hovorkyňa. 

Polícia zverejnila video pred požiarom klubu na Dunaji. Pátra po neznámom mužovi

Mohlo by Vás zaujímať Polícia zverejnila video pred požiarom klubu na Dunaji. Pátra po neznámom mužovi

„Dnes v ranných hodinách došlo v Ivanke pri Nitre na železničnom priecestí k dopravnej nehode. Z doposiaľ presne nezistených príčin vošiel vodič autobusu na železničné priecestie v čase, keď tadiaľ prechádzal vlak. V autobuse sa okrem vodiča nikto nenachádzal. Pri dopravnej nehode sa, našťastie, nikto nezranil. Dychové skúšky u vodičov boli negatívne. Okolnosti, miera zavinenia a presná príčina sú predmetom vyšetrovania nitrianskej dopravnej polície," poznamenala.

(topky, mas)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.