Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
V prípade nehody na diaľnici D1, pri ktorej zahynuli dvaja hasiči, obvinil vyšetrovateľ 40-ročného vodiča nákladného auta z prečinu usmrtenia v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví. Informovala o tom hovorkyňa trenčianskej krajskej polície Katarína Kuzmová.
Vyšetrovateľ zároveň podal na obvineného podnet na podanie návrhu na jeho vzatie do väzby. Presné príčiny a okolnosti tejto tragickej udalosti sú naďalej v štádiu vyšetrovania.
(sita)
Ministerstvo hospodárstva poskytlo Hornonitrianskym baniam Prievidza štátnu pomoc za 14,7 milióna eur v súvislosti s ukončením ťažby uhlia a útlmom banskej činnosti.
Banská spoločnosť využila tieto prostriedky na eliminovanie mimoriadnych výdavkov na likvidáciu bývalých ťažobných kapacít v období od januára 2022 do konca marca tohto roka.
„Spoločnosť prostredníctvom štátnej pomoci hradila mimoriadne náklady na uzatváranie podzemia – výrobných uhoľných prevádzok 6., 7. a 11. ťažobného poľa v dobývacom priestore Nováky. Výdavky na podpovrchové bezpečnostné práce predstavovali sumu 6,3 milióna eur,“ konkretizovala tlačová hovorkyňa HBP Adriana Siváková.
Uzatváranie sa podľa nej týkalo aj povrchových objektov centrálnych závodov baňa Handlová a baňa Nováky II v katastrálnych územiach Handlovej a Sebedražia. Asanačné práce v objeme 1,3 milióna eur spoločnosť zabezpečovala vo vlastnej réžii, dodávateľským spôsobom.
„V areáli najstaršej uhoľnej prevádzky – v bani Handlová bolo asanovaných 22 stavebných objektov, medzi ktorými boli sklady, dielne, budovy, trafostanica, pásové mosty, zásobník hlušiny a komín s výškou 115 metrov,“ doplnila Siváková.
Prirodzeným zavŕšením procesu dobývania je komplexná revitalizácia územia dotknutého banskou činnosťou. „Výdavky na rekultivačné práce na povrchu boli financované zo štátnej pomoci v objeme 200-tisíc eur. Zahŕňali terénne úpravy na poddolovaných pozemkoch v katastrálnych územiach Koša, Sebedražia a Cigľa,“ ozrejmila ďalej tlačová hovorkyňa.
Bývalým zamestnancom HBP, ktorí prišli o zamestnanie z dôvodu racionalizačných opatrení súvisiacich so zatvorením a likvidáciou uhoľných výrobných jednotiek, bolo podľa nej poskytnutých 6,9 milióna eur na zákonné sociálne náklady a s tým súvisiace odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne za obdobie marec 2023 až február 2024.
„Poskytnutá štátna pomoc 14,7 milióna eur bola vyčerpaná v plnej výške v súlade s určeným účelom použitia a výdavky boli auditované nezávislým audítorom,“ zhrnula Siváková.
(tasr)
Irán poskytol námorné rakety Ghard jemenským húsíom, informovala iránska tlačová agentúra Tasnim. „Iránska balistická strela odpaľovaná z mora s názvom Ghadr bola teraz poskytnutá jemenským (húsíjským) bojovníkom,“ uviedla agentúra napojená na Revolučné gardy.
„Teraz sa raketa... stala zbraňou schopnou predstavovať vážnu výzvu pre záujmy Spojených štátov a ich hlavného spojenca v regióne, sionistického režimu,“ dodala agentúra.
Irán dlhodobo podporuje hnutie Ansár Alláh v južnom Jemene, hoci opakovane popiera, že by túto skupinu vyzbrojoval.
(reuters)
KOŠICE - Primátor Košíc Jaroslav Polaček nepodpísal uznesenie mestského zastupiteľstva týkajúce sa petície za vybudovanie, respektíve dobudovanie chodníka na Ukrajinskej ulici v mestskej časti Krásna. Zdôvodňuje to tým, že mesto pripravuje projektovú dokumentáciu (PD), ktorá bude riešiť komplexnú rekonštrukciu ulice.
Petičiari rozhodnutie primátora rešpektujú, no sú mierne sklamaní. S komplexným riešením však súhlasia. Poslanci v polovici mája uznesením vzali petíciu na vedomie a primátora požiadali, aby zabezpečil vypracovanie PD za účelom vybudovania chodníka a vyčlenil na to peniaze.
Podľa Jaroslava Polačeka mesto chystá PD, ktorá bude riešiť komplexnú rekonštrukciu ulice vrátane odvodnenia, posúdenia a návrhu križovatiek, verejného osvetlenia, rekonštrukcie nástupíšť autobusových zastávok, mostného objektu a návrhu chodníkov pre chodcov a cyklistov spolu s bezbariérovou úpravou všetkých prejazdov s prvkami pre nevidiacich.
Súčasťou projektového návrhu chodníkov je tiež vedenie pešej komunikácie po oboch stranách Ukrajinskej ulice, čo podľa jeho slov zahŕňa aj úseky požadované v petícii.
„Príprava PD len na vybudovanie chodníka na Ukrajinskej ulici v požadovanom úseku je nesystémové riešenie z pohľadu následnej rekonštrukcie celého uličného priestoru," uviedol primátor v zdôvodnení nepodpísania uznesenia, ktoré je zverejnené na webovej stránke mesta.
Argumentuje aj tým, že mesto rieši uvedenú problematiku v rámci návrhu programového rozpočtu na roky 2024 - 2026, v ktorom sú vyčlenené finančné prostriedky na PD v rámci projektu "KE, Rekonštrukcia cesty II/552 - Ukrajinská cesta", pričom jej súčasťou bude aj vybudovanie chodníka.
Organizátor petície Lukáš Kunca verí, že plánované projekty budú lepšie komunikované, keďže pri zostavovaní petície vychádzali z verejne dostupných zdrojov a informácií poskytnutých mestom.
Zároveň podľa neho nemožno súhlasiť s odôvodnením nepodpísania uznesenia. „Nijako sa v ňom nekonkretizuje úsek, ktorý majú riešiť. Práve naopak, je koncipované tak, aby umožnilo odborným referátom mesta riešiť situáciu čo najefektívnejšie," povedal s tým, že ak bude riešenie chodníka súčasťou PD v rámci uvedeného projektu, tak to uvítajú.
„Určite súhlasíme s komplexným riešením," dodal Kunca. Petíciu za vybudovanie, respektíve dobudovanie chodníka na Ukrajinskej ulici podporilo dokopy 1 375 ľudí, z toho 254 osôb neuviedlo adresu trvalého pobytu.
Podľa petičiarov je problematická časť v úseku čerpacia stanica - Pollova ulica a od Goldírovej po Urbársku, respektíve Východnú ulicu. V časti je provizórny chodník, ktorý je v havarijnom stave a nezodpovedá bezbariérovosti, a v ďalšej chodník absentuje úplne aj napriek zvýšenému počtu chodcov.
(tasr, kol)
Na budúci týždeň by vládni predstavitelia mali predstaviť prvé legislatívne návrhy na riešenie bezpečnostnej situácie po atentáte na premiéra Roberta Fica. Po stredajšom zasadnutí bezpečnostnej rady o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu-SD.
"Vítam iniciatívu úradu vlády, ktorý v piatok zvolal stretnutie všetkých rezortov, kde padli prvé návrhy. My na rezorte vnútra sme pripravení s postupnou implementáciou niektorých vecí technického charakteru, ale aj s implementáciou legislatívnych zmien," uviedol Šutaj Eštok.
Podľa vicepremiéra a ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) by sa návrhy mohli týkať chránených osôb, napríklad už spomínaného bývania najvyšších ústavných činiteľov. "Najvyšší ústavní činitelia musia bývať v chránenom objekte, ktorý je zabezpečený štátom," povedal.
Zaoberať sa majú aj osobnou ochranou, a to nielen vládnych politikov. Prvé návrhy by sa mohli prijímať v skrátenom legislatívnom konaní.
V ďalších krokoch by sa mali vzhľadom na bezpečnosť sprísňovať podmienky práva na zhromaždenia. Kaliňák načrtol aj úvahy opatrení týkajúcich sa médií, napríklad zavedenia práva na odpoveď.
Minister vnútra pripomenul tvrdý a nekompromisný postup voči nenávistným prejavom či vyhrážkam. Momentálne sa zaoberá polícia 172 prípadmi, z toho v 55 sú už stotožnení páchatelia.
Výkon policajtov je po atentáte naďalej posilnený o 30 percent. Pod zvýšeným dohľadom sú miesta, ako sú úrady, nákupné centrá či redakcie. Posilnená je aj ochrana ústavných činiteľov či ďalších politikov.
(tasr)
Vlády bohatých krajín si od pandemických čias zvykli žiť na vysokej nohe. A na sekeru. Doposiaľ to až tak neprekážalo. Rastúci balík dlhu totiž zhltla inflácia v kombinácii s hospodárskym rastom.
Po konkrétne príklady netreba chodiť ďaleko, slovenský dlh sa napriek hlbokému ročnému schodku znížil z 57,7 percenta HDP v roku 2022 na lanských 56 percent.
Pomer dlhu Talianska k HDP klesol od roku 2020 približne o 18 percentuálnych bodov, a to napriek ročným deficitom siahajúcim k desiatim percentám HDP. Podiel francúzskeho dlhu na tamojšom produkte sa za ostatné roky takisto znížil, hoci deficity boli vysoké.
Prečo sa v nasledujúcich rokoch situácia zmení, vysvetľuje Samuel Kolesár:
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou opätovne apeluje na vládu a parlament, aby v súlade s programovým vyhlásením vlády posilnili jeho regulačné právomoci. Úrad upozorňuje na nedostatočnú legislatívu a žiada navrátenie kompetencie nariadiť zdravotnej poisťovni predložiť ozdravný plán v prípade poklesu jej vlastného imania pod zákonom stanovenú hranicu.
V súčasnosti môže ÚDZS nariadiť zdravotnej poisťovni vypracovať ozdravný plán len v prípade, že záväzným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán, čo môže ohroziť jej schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z verejného zdravotného poistenia.
Problematické je podľa úradu aj to, že zákon nijako bližšie nešpecifikuje pojmy „záväzným spôsobom“ a „môže“, čo znamená, že ide o subjektívnu úvahu úradu a jeho odborných kapacít.
Zdravotné poisťovne v tomto roku očakávajú straty v celkovej výške viac ako 276 miliónov eur. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa očakáva stratu viac ako 200 miliónov eur, Dôvera zdravotná poisťovňa takmer 70 miliónov eur a Union zdravotná poisťovňa 6,5 milióna eur.
Poisťovne vysvetľujú tieto varovné údaje naplnením rizík uvedených v obchodno-finančných plánoch. ÚDZS pripomína, že ak sa ich odhady budú počas roka napĺňať, zvýši sa tlak na ich dofinancovanie zo strany štátu.
Napriek týmto negatívnym očakávaniam všetky zdravotné poisťovne v súčasnosti plnia zákonné požiadavky na platobnú schopnosť a uhrádzajú faktúry poskytovateľom zdravotnej starostlivosti riadne a včas.
„Naše apely sú vedené tou najlepšou snahou pôsobiť ako zodpovedný orgán dohľadu, ktorý nielen včas identifikuje finančné problémy v zdravotnej poisťovni, ale zároveň má aj účinné nástroje preventívne zakročiť a zvrátiť negatívny vývoj bez toho, aby riskoval súdne spory, či nekonal nad rámec svojich právomocí,“ zdôraznil potrebu posilnenia právomocí predseda ÚDZS Michal Palkovič.
Úrad pravidelne sleduje finančnú situáciu vo všetkých troch zdravotných poisťovniach na mesačnej báze a zverejňuje platobnú schopnosť. Súčasná legislatíva umožňuje ÚDZS uložiť zdravotnej poisťovni určité sankcie v prípade zistenia nedostatkov.
Jednou z možných sankcií je aj uloženie povinnosti predložiť ozdravný plán, čo by zabezpečilo ekonomické ozdravenie zdravotnej poisťovne.
Úrad poukazuje na negatívne dopady zmeny legislatívy od začiatku roku 2023, ktorá odňala kompetenciu nariadiť predloženie ozdravného plánu pri poklese vlastného imania pod zákonom stanovenú výšku.
Opakovane navrhuje navrátenie tejto kompetencie, čo by zvýšilo jeho možnosti efektívne kontrolovať hospodárenie zdravotných poisťovní a preventívne zasiahnuť v prípade nepriaznivého vývoja.
(sita)
Palestínčania na Západnom brehu ostreľovali izraelské mesto Bat Chefer, útok natočili na video. Obranné sily Izraela (IDF) vyslali jednotky do mesta Túlkarm, v ktorom spravili raziu.
Šéf regionálnej rady Emek Chefer v izraelskej Šaronskej oblasti Galit Shaul sa obrátil na ministra obrany Joava Gallanta so žiadosťou, aby v tejto veci zvolal mimoriadne zasadnutie vlády. Na jeho žiadosť reagoval minister financií Bezalel Smotrich.
Ten vyhlásil, že „s teroristami na Západnom brehu Jordánu treba bojovať ako v Gaze“.
„Nesmieme im dovoliť, aby v Šarone robili to, čo robili 7. októbra pri hraniciach s Gazou,“ uviedol Smotrich v príspevku na sieti X. „Teror treba vykoreniť kdekoľvek, aj keby to malo znamenať, že Túlkarm bude vyzerať tak, ako dnes vyzerá Gaza.“
BRATISLAVA – Policajti v stredu evakuovali budovu sídla Ministerstva zdravotníctva SR na Limbovej ulici v Bratislave. Na mieste našli obálku s neznámym obsahom. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti.
Pre TASR to potvrdil aj hovorca Ministerstva zdravotníctva SR Andrej Wallner. Podľa polície sa v priestoroch budovy našla obálka s neznámym obsahom. „Na mieste sa momentálne vykonávajú nevyhnutné prvotné úkony. Bližšie informácie poskytneme, len čo to situácia umožní," uviedla polícia na sociálnej sieti.
„Krátko po dvanástej hodine bol ohlásený nález podozrivej obálky na kľučke dverí jednej z budov na Limbovej ulici v Bratislave. Na miesto bolo vyslaných 10 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorí zabezpečili vyvedenie osôb z budovy na voľné priestranstvo a vykonali prehliadku na nebezpečné látky," uviedla Bianka Královičová z oddelenia komunikácie Prezídia Hasičského a záchranného zboru pre portál noviny.sk.
Článok budeme aktualizovať.
(tasr, Polícia SR - Bratislavský kraj/fb, noviny.sk)
Policajti evakuovali budovu sídla Ministerstva zdravotníctva SR na Limbovej ulici v Bratislave. Informoval o tom hovorca ministerstva Andrej Wallner.
Podľa polície sa v priestoroch budovy našla obálka s neznámym obsahom. Na mieste sa momentálne vykonávajú nevyhnutné prvotné úkony. Bratislavská krajská polícia o tom informovala na Facebooku.
(fb, tasr)
Belgická polícia vykonala prehliadky v bydlisku zamestnanca Európskeho parlamentu pre údajné ruské zasahovanie. Belgická federálna prokuratúra informovala, že vyšetrovatelia v spolupráci s európskou agentúrou Eurojust a francúzskymi orgánmi prehľadali aj jeho kancelárie v budovách europarlamentu v Bruseli a v Štrasburgu.
„Prehliadky sú súčasťou prípadu zasahovania, pasívnej korupcie a členstva v zločineckej organizácii a súvisia s náznakmi ruského zasahovania, keď boli poslanci Európskeho parlamentu oslovení a zaplatení za propagáciu ruskej propagandy prostredníctvom spravodajskej webovej stránky Voice of Europe,“ vyjadrila sa prokuratúra, podľa ktorej spomenutý zamestnanec zohral významnú rolu.
Niekoľko holandských médií identifikovalo podozrivého ako asistenta holandského krajne pravicového poslanca Marcela de Graaffa. Predstaviteľ oboznámený so situáciou pod podmienkou anonymity potvrdil, že správy sú pravdivé. De Graaffova kancelária bezprostredne nereagovala.
Vyšetrovanie v apríli oznámil belgický premiér Alexander De Croo s tým, že belgické spravodajské služby potvrdili existenciu siete, ktorá sa usilovala o oslabenie podpory Ukrajiny. Predseda belgickej vlády uviedol, že vyšetrovanie ukázalo, že poslanci Európskeho parlamentu boli oslovení a ponúkli im peniaze na podporu ruskej propagandy.
Európska únia tento mesiac zakázala Voice of Europe a trom ďalším ruským médiám vysielať v eurobloku. Všetky sú podľa nej pod kontrolou Kremľa.
(sita)
Internacionalizáciu slovenských vysokých škôl podporia sumou šesť miliónov eur. Prostriedky pochádzajú z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Ako informovalo ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, čiastka sa rovnomerne rozdelí medzi desať vysokých škôl, a to po 600-tisíc eur pre každú.
Peniaze sú určené na audity v oblasti internacionalizácie akademického prostredia, ich cieľom je preskúmať kvalitu a úspešnosť realizácie iniciatív v oblasti mobility študentstva a zamestnanectva, medzinárodnej spolupráce aj ďalších aktivít vysokých škôl súvisiacich s internacionalizáciou.
Do výzvy sa mohli zapojiť všetky verejné vysoké školy a výskumné inštitúcie, zapojilo sa 13 vysokých škôl. Podmienky splnili aj tri školy, ktoré podporu nedostali, sú na rezervnom zozname.
„Táto finančná podpora posilní schopnosť škôl zapojiť sa do medzinárodných akademických a výskumných aktivít. Zároveň chceme posilniť postavenie slovenského akademického prostredia na medzinárodnej scéne a prispieť k prilákaniu a udržaniu talentovaných študentov a výskumníkov na Slovensku,“ avizuje minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
„Internacionalizáciu považujem za dôležitý nástroj v oblasti rozvoja vysokých škôl. Aj vďaka takýmto iniciatívam môžeme posilniť a spropagovať naše vysoké školy v európskom, ale aj celosvetovom rozmere, čo môže priniesť nielen záujem o štúdium na našich vysokých školách, ale aj začiatok rôznych spoluprác s inštitúciami vo svete,“ vyjadril sa štátny tajomník MŠVVaM SR pre vysoké školstvo Róbert Zsembera.
Doplnil, že do auditov bude zapojených desať domácich i zahraničných expertov na oblasť internacionalizácie. Tí by mali vysoké školy sprevádzať celým procesom.
„Rezort školstva aktuálne pripravuje obsah zmlúv pre prijímateľov tak, aby bolo čerpanie projektov čo najefektívnejšie a najjednoduchšie s ohľadom na dodržané princípy Plánu obnovy a odolnosti SR. Následne pristúpi rezort k zazmluvneniu prijímateľov," uvádza ministerstvo.
Projekty by mali byť implementované do jesene budúceho roka. Ministerstvo tiež avizuje aj zámer do budúcna podporovať iniciatívy, ktoré napomôžu zlepšovaniu efektivity a kvality slovenských vysokých škôl.
Desiatimi podporenými vysokými školami sú Technická univerzita vo Zvolene, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Technická univerzita v Košiciach, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Katolícka univerzita v Ružomberku, Prešovská univerzita v Prešove a Trnavská univerzita.
(sita)
LUČENEC - Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) zbúra chátrajúcu budovu v širšom centre Lučenca, ktorá v minulosti slúžila pre potreby zariadenia sociálnych služieb (ZSS) Slatinka.
Neupotrebiteľnosť a asanáciu objektu schválili krajskí poslanci na májovom zasadnutí Zastupiteľstva BBSK.
Dvojpodlažná budova na ulici Dr. Vodu v minulosti slúžila na poskytovanie sociálnych služieb, neskôr už len ako administratívne a prevádzkové priestory ZSS Slatinka.
Ako vyplýva z materiálov predložených na zasadnutie Zastupiteľstva BBSK, pri rekonštrukčných prácach v roku 2021 zistili poškodenie statiky budovy, v jej obnove sa tak nepokračovalo.
"Ide o budovu, ktorá už pre svoje úplné fyzické a morálne opotrebenie a poškodenie, zastaranosť a nehospodárnosť neslúži svojmu účelu. Je v havarijnom stave, respektíve v takom technickom stave, ktorý spôsobuje z hľadiska statiky stavby a z hľadiska hygieny prostredia, že je stavba závadná, ohrozujúca život alebo zdravie osôb a nemožno ju hospodárne opraviť," uviedol kraj v dôvodovej správe.
Chátrajúci objekt na ulici Dr. Vodu sa župa v uplynulých rokoch pokúšala predať, záujem neprejavil štát ani samospráva. Budovu sa kraju nepodarilo predať ani formou obchodnej verejnej súťaže.
"Súťaž bola realizovaná spolu dvakrát, avšak vždy neúspešne, keďže sa nikto neprihlásil kvôli havarijnému stavu nehnuteľného majetku," vysvetlil samosprávny kraj.
(tasr)
Tradičná zbierka Deň narcisov dosiahla napriek neľahkej dobe najvyšší výnos vo svojej 28-ročnej histórii. Ročne pritom na Slovensku pribudne okolo 40-tisíc onkologických pacientov.
Organizátorka zbierky Liga proti rakovine dodala, že verejnosť svoju podporu v pomoci ľuďom s rakovinou ukázali aj vo výsledku. Ako spresnila Eva Kováčová, výkonná riaditeľka Ligy, vyzbieraná suma predbežne predstavuje 1 216 550 eur, čo je najvyšší výnos v histórii zbierky.
Finálna suma bude definitívna po spočítaní hodnoty SMS od všetkých mobilných operátorov a výnos bude známy do 2 mesiacov od ukončenia zbierky.
Kováčová zhrnula, že počas 28. ročníka Dňa narcisov bolo po celom Slovensku pripnutých viac ako 900-tisíc narcisov, pomáhalo im viac ako 12-tisíc dobrovoľníkov. K dispozícii bolo 4 400 pokladničiek, 68 platobných terminálov, štyri totemy a 863 spoluorganizátorov.
„Organizovať celonárodnú zbierku 28-krát a neustále zvyšovať jej kvalitu a prispôsobovať sa aktuálnym trendom je mimoriadne náročné. V náš veľký deň, už podľa atmosféry a úžasnej spätnej väzby od dobrovoľníkov z ulíc sme verili, že výsledok bude skvelý. Potvrdilo sa nám, že osobný kontakt dobrovoľníkov a prispievateľov je nenahraditeľný. Napriek tomu, že ponúkame i moderné možnosti online prispenia, drvivú väčšinu výnosu zaznamenávame práve z fyzických pokladničiek,“ povedala Kováčová.
Podľa riaditeľky zo zbierky realizujú aj vlastné projekty pre pacientov, ich blízkych aj širokú verejnosť. Ako užitočnú novinku spomenula OnkoFórum, ktoré pomáha v psychosociálnej oblasti pre onkologických pacientov ich príbuzných i pozostalých. Individuálne poradenstvo zabezpečuje aj Onkoporadňa, pre pacientov a ich blízkych, ktorú realizujú sedem dní v týždni na telefónnom čísle 0800 11 88 11 alebo prostredníctvom mailu [email protected].
Zároveň doplnila, že každý príspevok pomôže naďalej zabezpečovať bezplatné projekty, ktoré sú realizované s poznaním potrieb a problémov onkologických pacientov.
(sita)
STARINA - V Poloninách opravil Prešovský samosprávny kraj (PSK) 14 kilometrov cyklistických ciest. Rekonštrukcia zahŕňala aj sedem mostov a vyše 60 priepustov. Ako informovala hovorkyňa PSK Daša Jeleňová, kraj preinvestoval medzi Starinou a bývalou obcou Ruské viac ako 7,4 milióna eur z vlastných a európskych zdrojov.
Rekonštrukčné práce v úseku Starina - Ruské zahŕňali odstránenie pôvodnej rozpadnutej asfaltobetónovej vozovky s nefunkčným odvodnením a chýbajúcim bezpečnostným zariadením.
Cestu s dĺžkou 14,35 kilometra komplexne zrekonštruovali vrátane mostov, priepustov a dláždeného rigola, vynovili aj zvodidlá a prečistili priekopy.
„Už v blízkej budúcnosti to bude o nových vybudovaných či dobudovaných cyklotrasách aj v smere na Stakčín a medzi Uličom a Uličským Krivým. Celkovo tak v rámci cyklookruhu Poloniny trail hovoríme už o 26 kilometroch," uviedol počas odovzdania zrekonštruovaných cyklotrás do užívania predseda PSK Milan Majerský s tým, že ide takmer o tretinu zamýšľanej dĺžky.
Doplnil, že projekt pomôže cestovnému ruchu aj ľuďom, ktorí tu žijú, pretože im to prinesie nové pracovné príležitosti, čo sa týka ubytovacích aj stravovacích možností.
„Poloniny berieme ako celok a chceme tu vytvoriť komplex služieb - preto sme tu okrem projektu Poloniny trail začali aj s opravou ciest, budovaním ubytovacích kapacít či projektom Greenhealth," doplnil Majerský.
Kraj uvádza, že sú aj ďalšie úseky v rámci Poloniny trail pred dokončením, vrátane osemkilometrového úseku na Stakčín s novými cyklolávkami, podchodmi a opornými múrmi a 3,5-kilometrového úseku medzi Uličom a Uličským Krivým s novými cyklolávkami a altánkami.
Celkové náklady na tieto úseky presiahnu šesť miliónov eur. V pláne je aj obnova cyklotrás v dĺžke takmer 38 km vrátane úsekov smerom na Sninu, Ulič - Brezovec - Kalná Roztoka a ďalších.
Poloniny trail je projekt v rámci iniciatívy dobiehajúcich regiónov Catching-up Regions v spolupráci s Európskou komisiou a so Svetovou bankou. Jeho zameraním je vybudovanie cyklookruhu v dĺžke 74 km.
S prepojením na susedné Poľsko a Ukrajinu by mal mať celkovo až 96 km a na slovenskej strane by mal prechádzať katastrami obcí Stakčín, Runina, Ruský Potok, Uličské Krivé, Ulič, Brezovec, Ruská Volová, Kalná Roztoka a Stakčínska Roztoka. Jeho súčasťou má byť desať cykloodpočívadiel a štyri vyhliadkové veže.
(tasr, kol)
Na EÚ nevyvíja tlak len Kyjev, ale aj Spojené štáty. Na pôde G7 sa konštruuje nový návrh o využití zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine, o ktorom ministri financií rokovali počas svojho minulotýždňového stretnutia v talianskej Strese.
Interpretácií nového návrhu je zatiaľ viacero. Mechanizmus však bude podľa webu Politico pravdepodobne fungovať tak, že Spojené štáty samy, prípadne spolu s členmi G7, poskytnú Ukrajine finančné prostriedky vo forme grantov, pričom EÚ by následne využila zisky, ktoré generujú zmrazené ruské aktíva, na splácanie tohto dlhu.
K najnovšiemu plánu USA je Únia podľa webu pomerne otvorená, keďže dlh by sa splácal z úrokov a na samotné aktíva by sa priamo nesiahlo. Aj to má však viacero háčikov.
Téme sa v texte venuje Samuel Kolesár:
Maďarsko v súčasnosti rozširuje hospodársku spoluprácu s Bieloruskom v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú sankcie. Uviedol to maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó počas pracovnej návštevy v Minsku.
„Brusel veľmi pokazil reakciu na vojnu: Treba si konečne uvedomiť, že sankcie nefungujú. Preto je naša pozícia jasná, čím menej sankcií, tým viac spolupráce,“ napísal Szijjártó v príspevku na Facebooku.
„Na dnešnom zasadnutí spoločného hospodárskeho výboru podpíšeme dohodu o jadrovej spolupráci a absolvujeme aj 92 medzipodnikových stretnutí. Posilňujeme spoluprácu v agrárnom priemysle,“ dodal.
Minister tiež pripomenul, že v bieloruských lekárňach je prístupných už 95 maďarských liekov.
(fb, tasr)
Na podujatia združené pod názvom Rok kresťanskej kultúry smeruje štvrť milióna eur. Finančný príspevok pre 44 aktivít, ktoré s projektom súvisia, schválil kabinet.
„Cieľom celoslovenského podujatia, ktoré organizujú Konferencia biskupov Slovenska a Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike je spojiť kresťanov zo všetkých kresťanských konfesií na Slovensku a priblížiť spoločnosti kresťanskú kultúru prostredníctvom odborných, umeleckých, vzdelávacích a iných aktivít,“ objasňuje Ministerstvo kultúry SR.
V prílohe k uzneseniu vlády konkretizuje vyše 40 podujatí a aktivít – koncertov, výstav, prednášok, vydavateľských i filmových počinov, ktorých sa podpora bude týkať, rovnako tak spresňuje i výšku príspevku.
V odôvodnení podpory poukazuje rezort na nespochybniteľné postavenie kresťanského umenia v slovenskom kultúrnom živote. Rovnako i na fakt, že cirkevné subjekty sa v mnohých obciach stali jedinými nositeľmi kultúrno-osvetovej činnosti a predstavujú pre miestne komunity integrujúci prvok pomáhajúci predchádzať mnohým negatívnym javom.
„Vzhľadom na túto nezameniteľnú úlohu kresťanskej kultúry považuje ministerstvo za žiaduce tieto aktivity prezentované v rámci projektu Rok kresťanskej kultúry aj finančne podporiť,“ dodáva rezort. Pripomína, že zo štátneho rozpočtu boli finančne podporené aj obdobné projekty v rokoch 1999 a 2010.
Oficiálne vyhlásenie aktuálneho projektu Rok kresťanskej kultúry sa uskutočnilo v rámci slávenia cyrilometodskej svätej omše počas národnej púte 5. júla 2023 na Svätoplukovom námestí v Nitre. Projekt a jeho jednotlivé podujatia sú plánované aj v priebehu roka 2024.
(tasr)
Rodinám obetí tragickej nehody na diaľnici D1 pri Hornej Strede vyplatia po 50-tisíc eur. Návrh Ministerstva vnútra SR schválila vláda na svojom zasadnutí.
„Tieto prostriedky nebudú podliehať zúčtovaniu zo strany pozostalých a ich zúčtovanie a zdanenie vykoná Ministerstvo vnútra SR v zmysle príslušných predpisov,“ uviedol rezort v predkladacej správe.
(tasr)
Vláda odobrila výstavbu novej národnej nemocnice v bratislavskom Ružinove. Nemocnica by mala mať kapacitu 1 015 lôžok a dokončená by mala byť najneskôr do konca roka 2032.
V lokalite Rázsochy, kde mala nemocnica pôvodne stáť, chce štát najneskôr do roku 2031 postaviť Národný ústav detských chorôb s kapacitou 446 lôžok.
(tasr)
Rodinám obetí tragickej pondelkovej (27. 5.) nehody na diaľnici D1 pri Hornej Strede vyplatia po 50-tisíc eur. Návrh Ministerstva vnútra SR schválila v stredu vláda.
„Tieto prostriedky nebudú podliehať zúčtovaniu zo strany pozostalých a ich zúčtovanie a zdanenie vykoná Ministerstvo vnútra SR v zmysle príslušných predpisov," uviedol rezort v predkladacej správe.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) spresnil, že v prípade obetí išlo o 27- a 43-ročného príslušníka Hasičského a záchranného zboru. „Vieme, že príspevok pozostalým už životy týchto mladých ľudí nevráti, no štát má povinnosť sa aj takýmto spôsobom zachovať a poďakovať sa tým, ktorí zahynuli pri pomáhaní iným," uviedol.
Okolnosti prípadu sa podľa neho naďalej vyšetrujú. Šutaj Eštok naznačil, že jednou z možných príčin tragédie bolo to, že sa vodič dostatočne nevenoval riadeniu vozidla. Apeloval preto na zvýšenú pozornosť, zodpovednosť a dodržiavanie pravidiel pri šoférovaní.
V pondelok 27. mája došlo na diaľnici D1 pri Hornej Strede k tragickej dopravnej nehode, pri ktorej zahynuli dvaja príslušníci Hasičského a záchranného zboru, ktorí zasahovali pri hasení požiaru osobného auta. K tragickej udalosti došlo pri náraze kamióna do stojacich zasahujúcich vozidiel.
(tasr)
Rusko: Vladimir Putin vymenoval svojho pobočníka a bývalého ochrankára Alexeja Ďumina za tajomníka Štátnej rady, poradného orgánu hlavy štátu. Krátko po znovuzvolení ho tiež ruský prezident vymenoval za svojho poradcu špecializujúceho sa na obranný priemysel.
Putinom podpísaný dekrét o vymenovaní Ďumina za tajomníka Štátnej rady bol zverejnený na webovej stránke Kremľa. Sergej Markov, bývalý poradca Kremľa, predtým vyhlásil, že mnohí sú presvedčení, že Putin vníma Ďumina ako svojho nástupcu.
Očakáva sa, že Putin (71) bude vládnuť ešte dlhé roky a neexistujú žiadne spoľahlivé informácie o tom, koho by si mohol vybrať ako svojho nástupcu v prezidentskom kresle.
Meno nového tajomníka Štátnej rady však bolo už dlhšie predmetom špekulácií medzi moskovskou politickou elitou. Ďumin (51) sa dostal do Kremľa začiatkom mája, predtým od februára 2016 pôsobil ako gubernátor Tulskej oblasti na západe Ruska.
V roku 1995 vstúpil do Federálnej ochrannej služby (FSO), ktorá sa stará o bezpečnosť elít Kremľa, a strážil Putina počas jeho prvého a druhého funkčného obdobia. Pracoval tiež ako zástupca šéfa ruskej vojenskej rozviedky GRU.
(reuters, tasr)
Premiér Robert Fico mal prestrelené tenké črevo na piatich miestach, povedal šéf zboru poradcov Erik Kaliňák na stretnutí s voličmi v Kysuckom Novom Meste.
„Bol som tam na mieste, rozprával som sa s lekármi a boli to milimetre, ktoré rozhodovali o tom, či dôjde k porušeniu niečoho zásadného a bude to fatálne. Trafilo to tenké črevo tak, že síce bolo päťkrát prestrelené, ale lekári vykonali zázraky,“ povedal Kaliňák.
Poranenie tenkého čreva patrí podľa chirurgov k tým šťastnejším, hoci počas operácie existuje riziko sepsy – otravy krvi.
(postoj)
Liečba predsedu vlády Roberta Fica naďalej prebieha podľa očakávaní, pacientov stav je uspokojivý. Informoval o tom tlačový odbor Úradu vlády SR.
(tasr)
Donald Trump údajne navrhol bombardovanie Moskvy a Pekingu, tvrdí denník Washington Post. K vyhláseniu malo dôjsť na niektorej z fundraisingových akcií, denník však nespresnil miesto ani čas konania.
„Na jednom podujatí napríklad navrhol, že by bombardoval Moskvu a Peking, ak by Rusko napadlo Ukrajinu alebo Čína napadla Taiwan, čím prekvapil niektorých darcov,“ tvrdí Post.
KOŠICE - V košických mestských častiach (MČ) Juh, Západ a Sídlisko Ťahanovce pribudlo dokopy 21 nových stĺpov verejného osvetlenia so smart LED svietidlami. Práce za takmer 82 400 eur s DPH by mali byť podľa zmluvy so zhotoviteľom hotové v auguste a ich cieľom je zvýšiť bezpečnosť.
Podľa magistrátu však budú ukončené skôr, ako o tom informuje na svojej webovej stránke. Nové svetelné body umiestnili v lokalitách, kde doposiaľ chýbali. Na Juhu osvetľujú štyri nové svietidlá chodníky pri Základnej umeleckej škole na Jantárovej ulici. Päť nových stožiarov pribudlo na Sídlisku Ťahanovce na Varšavskej a Juhoslovanskej ulici.
Osvetlenie doposiaľ chýbalo aj v parku na Ružínskej ulici v MČ Západ. „Chodníky v tejto lokalite budú osvetlené vďaka desiatim novým stĺpom. Ďalšie dva stožiare sme umiestnili v kynologickom parku nad Poliklinikou Terasa," uvádza s tým, že vo všetkých troch lokalitách funguje osvetlenie v skúšobnej prevádzke.
Tento týždeň podpísali kompetentní aj zmluvu v hodnote viac ako 15 300 eur s DPH na osem fotovoltických súborov verejného osvetlenia. Osadia ich v medzigarážovom priestore na Michalovskej ulici v MČ Západ a vo výbehoch pre psov v Parku duklianskych obetí a na Hroncovej ulici na Severe.
Mesto pripomína, že ešte v závere minulého roka pribudlo 17 nových svetelných bodov aj v MČ Sever a Sídlisko KVP.
Všetky nové stĺpy verejného osvetlenia postupne označia aj nálepkami s QR kódmi pre jednoduchšie nahlasovanie porúch. "Občania tak budú môcť prostredníctvom svojho mobilného telefónu oskenovať QR kód na stĺpe a online nahlásiť nefunkčnosť osvetlenia alebo iný problém do systému evidencie porúch," dodáva mesto.
(tasr, kol)
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová predložila opozičným stranám chartu. Potenciálni signatári takzvanej Gruzínskej charty by sa zaviazali k tomu, že v prípade porážky strany Gruzínsky sen sa vzdajú právomoci na vytvorenie vlády a prenechajú ju práve prezidentke.
Oficiálnym motívom bývalej veľvyslankyne v Paríži je zrušenie „najproblematickejších“ zákonov súčasnej koalície či „návrat k západnému kurzu“ Tbilisi.
Čo všetko obsahuje Zurabišviliovej návrh, a prečo je podľa predsedu parlamentu „chartou občianskej vojny“, sa dočítate v článku Tomáša Baranca.
Akčný plán o zastavení bezdomovectva posunul kabinet do parlamentu. Vláda SR v stredu schválila Akčný plán na roky 2024 až 2026 k Národnej koncepcii prevencie a ukončovania bezdomovstva, ktorý predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Jeho hlavným cieľom je do roku 2030 ukončiť na Slovensku bezdomovectvo. Zlepšiť by sa mali prevencia, ale aj prístup k zdravotnej a sociálnej starostlivosti, podporiť má zamestnávanie ľudí bez domova či zvýšiť ich dostupnosť bývania. Na pomoc ľuďom bez domova sa podľa návrhu použije 96 miliónov eur.
„Akčný plán obsahuje rozpracované globálne a čiastkové ciele do úrovne opatrení a aktivít, ktoré majú zadefinované merateľné ukazovatele, zodpovedných gestorov a partnerov a identifikácie potrebných finančných nárokov a vhodných zdrojov na ich pokrytie," uvádza sa v dokumente.
Plnenie stanovených opatrení sa bude každoročne vyhodnocovať zodpovednými subjektmi a jednotlivými nositeľmi úloh. Akčný plán bol vytvorený spolu so stálou expertnou pracovnou skupinou, ktorej členmi sú zástupcovia zainteresovaných orgánov štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy, ako aj zástupcovia mimovládneho neziskového sektoru, pôsobiaceho v oblasti práce s cieľovou skupinou ľudia bez domova.
„Podstatou ukončovania bezdomovstva je, aby každý človek bez domova mal možnosť za poskytnutia primeranej podpory v primeranom čase riešiť svoju situáciu, získať cenovo dostupné bývanie a začleniť sa do života,” uvádza akčný plán.
Opatrenia podporia terénne programy na vyhľadávanie osôb ohrozených stratou bývania či poskytnú bezplatné dlhové, rodinné a právne poradenstvá s nízkoprahovým prístupom.
Predkladaný materiál tiež sľubuje zlepšenie podporných psychologických, psychiatrických, terapeutických služieb pre ľudí bez domova, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pri chronických ochoreniach alebo prípravu a realizáciu projektov zameraných na zdravotné ošetrenie ľudí na ulici ambulantnou aj terénnou formou.
(sita)
Štyri krajiny strednej Európy, vrátane Slovenska, zvyšujú tlak na Európsku úniu, aby zakročila proti Nemecku v súvislosti s poplatkom za plyn, ktorý podľa nich podkopáva ich energetickú bezpečnosť.
Poplatok je dedičstvom energetickej krízy, ktorá vyvrcholila v roku 2022 po tom, čo Rusko znížilo dodávky plynu do Európy. Berlín zaviedol poplatok za palivo odobraté z nemeckého zásobníka plynu, aby sa pokúsil získať späť miliardy eur, ktoré vynaložil na nákup neruského plynu za závratne vysoké ceny.
Rakúsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko argumentujú, že toto opatrenie poškodzuje ich snahy o ukončenie odberu ruského plynu, keďže im predražuje nákup neruského paliva dodávaného cez Nemecko. V spoločnom dokumente tieto štyri krajiny naliehajú na Komisiu, aby "premenila slová na konkrétne činy" a riešila tento problém.
Komisia pripravila právne kroky proti Nemecku v súvislosti s poplatkom, ktorý podľa zdrojov oboznámených s problematikou považuje za porušovanie pravidiel jednotného trhu EÚ, zatiaľ však žalobu nezačala.
"Spolu s plánovaným ukončením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu koncom tohto roka poplatok výrazne zníži bezpečnosť dodávok pre celý región strednej a východnej Európy," uviedli štyri krajiny.
Rakúsko a Maďarsko sú naďalej silne závislé od ruského plynu. Rakúska ministerka energetiky vo februári uviedla, že krajina má problémy s diverzifikáciou dodávok a jej ministerstvo sa snaží o ukončenie dlhodobej zmluvy o plyne medzi energetickou spoločnosťou OMV a Ruskom.
Očakáva sa, že ministri energetiky EÚ a Komisia budú o nemeckom poplatku diskutovať 30. mája na stretnutí v Bruseli, uviedli predstavitelia EÚ.
Nemecké ministerstvo hospodárstva zatiaľ neodpovedalo na žiadosť o komentár. No už predtým uviedlo, že poplatok je nediskriminačný a ostatné krajiny EÚ mali počas energetickej krízy prospech z toho, že Nemecko rýchlo naplnilo svoje zásobníky plynu, najväčšie v bloku.
Komisia minulý týždeň informovala, že rokuje s nemeckou vládou, čo vyvoláva pochybnosti o legálnosti poplatku. Pravidlá jednotného trhu zakazujú clá a poplatky v rámci obchodu medzi členskými štátmi.
(tasr, reuters)
Až 61,6 percenta ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu na premiéra Roberta Fica najviac prispelo správanie a spôsob vyjadrovania opozičných politikov. Viac ako polovica zastáva názor, že za to sčasti môže organizovanie protivládnych demonštrácií (56,3 percenta) a 55,4 percenta ľudí pripisuje podiel mainstreamovým médiám. Vyplýva to z prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3.
Spolu 53,7 percenta respondentov pripisuje podiel viny sociálnym médiám. Správanie a spôsob vyjadrovania vládnych predstaviteľov najviac prispelo k atentátu podľa 37,6 percenta opýtaných. Alternatívne médiá ako vinníka zvolilo 26,2 percenta respondentov, 6,5 percenta ľudí označilo možnosť „niečo iné“ a dve percentá sa nevedeli vyjadriť. Prieskum uskutočnila agentúra v dňoch 24. až 28. mája na vzorke 2 400 opýtaných.
Slovákov sa pýtali aj to, kto z politických predstaviteľov podľa nich zvládol komunikáciu s verejnosťou po atentáte najlepšie a prispieva k upokojeniu napätej situácie v spoločnosti. V tomto smere si najlepšie viedol novozvolený prezident Peter Pellegrini (22,3 percenta), dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová (18,9 percenta), minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (13,1 percenta) a minister obrany Robert Kaliňák (11,7 percenta).
Naopak, najmenej podľa respondentov prispieva k upokojeniu napätia šéf hnutia Slovensko Igor Matovič (1,7 percenta), predseda SNS Andrej Danko (2,7 percenta) a podpredseda Smeru Ľuboš Blaha (3,9 percenta).
SANEP zisťoval aj to, či nenávistné prejavy na sociálnych sieťach prispievajú k tlaku, ktorý by mohol vyústiť do podobného činu. Možnosť „určite áno“ zvolilo viac ako 37 percent opýtaných. Odpoveď „skôr áno“ označilo takmer 26,9 percenta ľudí, 20,2 percenta odpovedalo „skôr nie“ a 4,6 percenta si myslí, že „určite nie“. Na otázku nevedelo odpovedať 11,1 percenta respondentov.
Podľa 67,8 percenta opýtaných by mal tiež štát razantnejšie postupovať proti prejavom neznášanlivosti a nenávisti na sociálnych sieťach. Možnosť „skôr nie“ označilo 15,7 percenta opýtaných a „určite nie“ 8,9 percenta. Odpovedať nevedelo 7,6 percenta ľudí.
Po rokovaní vlády sa k prieskumu vyjadril aj vicepremiér Robert Kaliňák (Smer). Podľa neho „je dosť výpovedný", aj keď, ako dodal, nezvyknú ako strana prieskumy komentovať.
„Bez ohľadu na fakty, bez ohľadu na skutočnosti, toto je emócia, ktorá v ľuďoch pretrváva,“ uviedol minister obrany. Podľa neho zachytáva spoločenské nálady a médiám odkázal, že z atentátu nepotrebujú nič „vytĺcť“.
(ta3, sita)
BARDEJOV - Dvoch psov ukradol v utorok skoro ráno neznámy páchateľ v jednom z rodinných domov v obci Malcov (okres Bardejov).
Ako informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, páchateľ vstúpil na riadne oplotený pozemok a z dvora odcudzil dvoch amerických staffordov, ktoré sa voľne pohybovali.
„Krádežou psov vznikla škoda, ktorá bola poškodenou osobou vyčíslená na približne 2-tisíc eur,“ uviedla Jana Ligdayová. Polícia vedie v prípade trestné stíhanie pre trestný čin porušovanie domovej slobody, spáchaný v súbehu s trestným činom krádeže.
(sita, kol)
Robiť marketingové videá na ukrajinských cintorínoch je na hranici politickej slušnosti. V Matovičovom prípade je to o to delikátnejšie, že tieto cintoríny by tu zrejme neboli, keby nebolo politikov, ktorí presadzovali odmietanie rokovaní s Ruskom a namiesto toho žiadali „vyriešiť konflikt silou“. Čo bola politika, ku ktorej sa hlásila aj Matovičova koalícia.
Ak sa teda Matovič rozohňuje nad hrobmi ukrajinských vojakov a civilistov, treba mu pripomenúť, že tých hrobov by bolo zrejme omnoho menej, keby tí, ktorí presadzujú rovnakú politiku ako on, v marci 2022 nemarili mierové rokovania. Pričom tým, samozrejme, nemám v úmysle zľahčovať Putinovu vinu na celom tomto nešťastí ani preceňovať Matovičovu rolu, píše v komentári Michal Čop.
Prieskum: Až 61,6 percenta ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu na premiéra Roberta Fica najviac prispelo správanie opozičných politikov. Viac ako polovica zastáva názor, že za to sčasti môže organizovanie protivládnych demonštrácií (56,3 percenta) a 55,4 percenta ľudí pripisuje podiel mainstreamovým médiám.
Vyplýva to z prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3.
Spolu 53,7 percenta respondentov pripisuje podiel viny sociálnym médiám. Správanie a spôsob vyjadrovania vládnych predstaviteľov najviac prispelo k atentátu podľa 37,6 percenta opýtaných.
Alternatívne médiá zvolilo 26,2 percenta respondentov, 6,5 percenta ľudí označilo možnosť „niečo iné“ a dve percentá sa nevedeli vyjadriť. Prieskum uskutočnila agentúra v dňoch 24. až 28. mája na vzorke 2 400 opýtaných.
SANEP zisťoval aj to, či nenávistné prejavy na sociálnych sieťach prispievajú k tlaku, ktorý by mohol vyústiť do podobného činu. Možnosť „určite áno“ zvolilo viac ako 37 percent opýtaných. Odpoveď „skôr áno“ označilo takmer 26,9 percenta ľudí, 20,2 percenta odpovedalo „skôr nie“ a 4,6 percenta si myslí, že „určite nie“. Na otázku nevedelo odpovedať 11,1 percenta respondentov.
(ta3, sita)
ZVOLEN - Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) ukončil komplexnú rekonštrukciu bloku zariadenia sociálnych služieb na Záhonku vo Zvolene.
Hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková uviedla, že práce v bloku A zahŕňali rekonštrukciu interiéru ubytovacej časti vrátane výťahu. Bola to aj obnova prevádzkových priestorov a inžinierskych sietí.
Súčasťou bolo aj odstránenie umakartových jadier ubytovacích buniek a vytvorenie nových bezbariérových kúpeľní. Vymenili podlahy, steny a strešnú krytinu prevádzkových priestorov. Podľa hovorkyne je kompletne nové aj interiérové vybavenie. Rekonštrukcia bloku začala v roku 2022 a ukončili ju v máji tohto roka.
Celková suma rekonštrukčných prác bola 1,14 milióna eur a celá bola hradená zo zdrojov BBSK. Zriaďovateľom zariadenia sociálnych služieb na Záhonku vo Zvolene je Banskobystrický samosprávny kraj. Sociálne služby poskytuje približne 150 klientom.
(tasr)
Opozičné ruské médiá Mediazona a BBC Russia potvrdili mená 54 185 ruských vojakov, ktorí padli v bojoch na Ukrajine. Mená mŕtvych zistili z otvorených zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.
V porovnaní s predchádzajúcou správou z polovice mája pribudli na zoznam mŕtvych mená takmer 1 400 ruských vojakov.
Podľa ukrajinských odhadov celkový počet ruských strát v sobotu presiahol 500-tisíc vojakov.
(kyiv independent, sita)
Nový ruský minister obrany Andrej Belousov zaslal telegram ruským silám na Ukrajine, aby im poďakoval za pokrok, ktorý dosiahli na bojisku. Informoval o tom oficiálny spravodajský portál ruskej armády Zvezda.
(reuters, tasr)
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…