Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Akčný plán o zastavení bezdomovectva posunul kabinet do parlamentu

Akčný plán o zastavení bezdomovectva posunul kabinet do parlamentu. Vláda SR v stredu schválila Akčný plán na roky 2024 až 2026 k Národnej koncepcii prevencie a ukončovania bezdomovstva, ktorý predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Jeho hlavným cieľom je do roku 2030 ukončiť na Slovensku bezdomovectvo. Zlepšiť by sa mali prevencia, ale aj prístup k zdravotnej a sociálnej starostlivosti, podporiť má zamestnávanie ľudí bez domova či zvýšiť ich dostupnosť bývania. Na pomoc ľuďom bez domova sa podľa návrhu použije 96 miliónov eur.

„Akčný plán obsahuje rozpracované globálne a čiastkové ciele do úrovne opatrení a aktivít, ktoré majú zadefinované merateľné ukazovatele, zodpovedných gestorov a partnerov a identifikácie potrebných finančných nárokov a vhodných zdrojov na ich pokrytie," uvádza sa v dokumente.

Plnenie stanovených opatrení sa bude každoročne vyhodnocovať zodpovednými subjektmi a jednotlivými nositeľmi úloh. Akčný plán bol vytvorený spolu so stálou expertnou pracovnou skupinou, ktorej členmi sú zástupcovia zainteresovaných orgánov štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy, ako aj zástupcovia mimovládneho neziskového sektoru, pôsobiaceho v oblasti práce s cieľovou skupinou ľudia bez domova.

„Podstatou ukončovania bezdomovstva je, aby každý človek bez domova mal možnosť za poskytnutia primeranej podpory v primeranom čase riešiť svoju situáciu, získať cenovo dostupné bývanie a začleniť sa do života,” uvádza akčný plán.

Opatrenia podporia terénne programy na vyhľadávanie osôb ohrozených stratou bývania či poskytnú bezplatné dlhové, rodinné a právne poradenstvá s nízkoprahovým prístupom.

Predkladaný materiál tiež sľubuje zlepšenie podporných psychologických, psychiatrických, terapeutických služieb pre ľudí bez domova, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pri chronických ochoreniach alebo prípravu a realizáciu projektov zameraných na zdravotné ošetrenie ľudí na ulici ambulantnou aj terénnou formou.

(sita)

Minúta  |  

Štyri krajiny strednej Európy zvyšujú tlak na EÚ pre poplatok za plyn v Nemecku

Štyri krajiny strednej Európy, vrátane Slovenska, zvyšujú tlak na Európsku úniu, aby zakročila proti Nemecku v súvislosti s poplatkom za plyn, ktorý podľa nich podkopáva ich energetickú bezpečnosť.

Poplatok je dedičstvom energetickej krízy, ktorá vyvrcholila v roku 2022 po tom, čo Rusko znížilo dodávky plynu do Európy. Berlín zaviedol poplatok za palivo odobraté z nemeckého zásobníka plynu, aby sa pokúsil získať späť miliardy eur, ktoré vynaložil na nákup neruského plynu za závratne vysoké ceny.

Rakúsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko argumentujú, že toto opatrenie poškodzuje ich snahy o ukončenie odberu ruského plynu, keďže im predražuje nákup neruského paliva dodávaného cez Nemecko. V spoločnom dokumente tieto štyri krajiny naliehajú na Komisiu, aby "premenila slová na konkrétne činy" a riešila tento problém.

Komisia pripravila právne kroky proti Nemecku v súvislosti s poplatkom, ktorý podľa zdrojov oboznámených s problematikou považuje za porušovanie pravidiel jednotného trhu EÚ, zatiaľ však žalobu nezačala.

"Spolu s plánovaným ukončením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu koncom tohto roka poplatok výrazne zníži bezpečnosť dodávok pre celý región strednej a východnej Európy," uviedli štyri krajiny.

Rakúsko a Maďarsko sú naďalej silne závislé od ruského plynu. Rakúska ministerka energetiky vo februári uviedla, že krajina má problémy s diverzifikáciou dodávok a jej ministerstvo sa snaží o ukončenie dlhodobej zmluvy o plyne medzi energetickou spoločnosťou OMV a Ruskom.

Očakáva sa, že ministri energetiky EÚ a Komisia budú o nemeckom poplatku diskutovať 30. mája na stretnutí v Bruseli, uviedli predstavitelia EÚ.

Nemecké ministerstvo hospodárstva zatiaľ neodpovedalo na žiadosť o komentár. No už predtým uviedlo, že poplatok je nediskriminačný a ostatné krajiny EÚ mali počas energetickej krízy prospech z toho, že Nemecko rýchlo naplnilo svoje zásobníky plynu, najväčšie v bloku.

Komisia minulý týždeň informovala, že rokuje s nemeckou vládou, čo vyvoláva pochybnosti o legálnosti poplatku. Pravidlá jednotného trhu zakazujú clá a poplatky v rámci obchodu medzi členskými štátmi.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Prieskum: Viac ako 60 percent ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu prispela opozícia

Až 61,6 percenta ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu na premiéra Roberta Fica najviac prispelo správanie a spôsob vyjadrovania opozičných politikov. Viac ako polovica zastáva názor, že za to sčasti môže organizovanie protivládnych demonštrácií (56,3 percenta) a 55,4 percenta ľudí pripisuje podiel mainstreamovým médiám. Vyplýva to z prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3.

Spolu 53,7 percenta respondentov pripisuje podiel viny sociálnym médiám. Správanie a spôsob vyjadrovania vládnych predstaviteľov najviac prispelo k atentátu podľa 37,6 percenta opýtaných. Alternatívne médiá ako vinníka zvolilo 26,2 percenta respondentov, 6,5 percenta ľudí označilo možnosť „niečo iné“ a dve percentá sa nevedeli vyjadriť. Prieskum uskutočnila agentúra v dňoch 24. až 28. mája na vzorke 2 400 opýtaných.

Slovákov sa pýtali aj to, kto z politických predstaviteľov podľa nich zvládol komunikáciu s verejnosťou po atentáte najlepšie a prispieva k upokojeniu napätej situácie v spoločnosti. V tomto smere si najlepšie viedol novozvolený prezident Peter Pellegrini (22,3 percenta), dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová (18,9 percenta), minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (13,1 percenta) a minister obrany Robert Kaliňák (11,7 percenta).

Naopak, najmenej podľa respondentov prispieva k upokojeniu napätia šéf hnutia Slovensko Igor Matovič (1,7 percenta), predseda SNS Andrej Danko (2,7 percenta) a podpredseda Smeru Ľuboš Blaha (3,9 percenta).

SANEP zisťoval aj to, či nenávistné prejavy na sociálnych sieťach prispievajú k tlaku, ktorý by mohol vyústiť do podobného činu. Možnosť „určite áno“ zvolilo viac ako 37 percent opýtaných. Odpoveď „skôr áno“ označilo takmer 26,9 percenta ľudí, 20,2 percenta odpovedalo „skôr nie“ a 4,6 percenta si myslí, že „určite nie“. Na otázku nevedelo odpovedať 11,1 percenta respondentov.

Podľa 67,8 percenta opýtaných by mal tiež štát razantnejšie postupovať proti prejavom neznášanlivosti a nenávisti na sociálnych sieťach. Možnosť „skôr nie“ označilo 15,7 percenta opýtaných a „určite nie“ 8,9 percenta. Odpovedať nevedelo 7,6 percenta ľudí.

Po rokovaní vlády sa k prieskumu vyjadril aj vicepremiér Robert Kaliňák (Smer). Podľa neho „je dosť výpovedný", aj keď, ako dodal, nezvyknú ako strana prieskumy komentovať.

„Bez ohľadu na fakty, bez ohľadu na skutočnosti, toto je emócia, ktorá v ľuďoch pretrváva,“ uviedol minister obrany. Podľa neho zachytáva spoločenské nálady a médiám odkázal, že z atentátu nepotrebujú nič „vytĺcť“.

(ta3, sita)

Minúta  |  

Kuriózna krádež v Bardejove. Z rodinného domu ukradli dvoch psov

BARDEJOV - Dvoch psov ukradol v utorok skoro ráno neznámy páchateľ v jednom z rodinných domov v obci Malcov (okres Bardejov).

Ako informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, páchateľ vstúpil na riadne oplotený pozemok a z dvora odcudzil dvoch amerických staffordov, ktoré sa voľne pohybovali.

Dobrá správa. Hanu, ktorá bola nezvestná niekoľko dní, sa podarilo nájsť

Mohlo by Vás zaujímať Dobrá správa. Hanu, ktorá bola nezvestná niekoľko dní, sa podarilo nájsť

„Krádežou psov vznikla škoda, ktorá bola poškodenou osobou vyčíslená na približne 2-tisíc eur,“ uviedla Jana Ligdayová. Polícia vedie v prípade trestné stíhanie pre trestný čin porušovanie domovej slobody, spáchaný v súbehu s trestným činom krádeže.

(sita, kol)

Minúta  |  

Robiť marketingové videá na ukrajinských cintorínoch je na hranici politickej slušnosti

Robiť marketingové videá na ukrajinských cintorínoch je na hranici politickej slušnosti. V Matovičovom prípade je to o to delikátnejšie, že tieto cintoríny by tu zrejme neboli, keby nebolo politikov, ktorí presadzovali odmietanie rokovaní s Ruskom a namiesto toho žiadali „vyriešiť konflikt silou“. Čo bola politika, ku ktorej sa hlásila aj Matovičova koalícia.

Ak sa teda Matovič rozohňuje nad hrobmi ukrajinských vojakov a civilistov, treba mu pripomenúť, že tých hrobov by bolo zrejme omnoho menej, keby tí, ktorí presadzujú rovnakú politiku ako on, v marci 2022 nemarili mierové rokovania. Pričom tým, samozrejme, nemám v úmysle zľahčovať Putinovu vinu na celom tomto nešťastí ani preceňovať Matovičovu rolu, píše v komentári Michal Čop.

Citové vydieranie z Kyjeva. Matovičovi dochádzajú nápady

Mohlo by Vás zaujímať Citové vydieranie z Kyjeva. Matovičovi dochádzajú nápady

Minúta  |  

Prieskum: Až 61,6 percenta ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu najviac prispelo správanie opozície

Prieskum: Až 61,6 percenta ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu na premiéra Roberta Fica najviac prispelo správanie opozičných politikov. Viac ako polovica zastáva názor, že za to sčasti môže organizovanie protivládnych demonštrácií (56,3 percenta) a 55,4 percenta ľudí pripisuje podiel mainstreamovým médiám.

Vyplýva to z prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3.

Spolu 53,7 percenta respondentov pripisuje podiel viny sociálnym médiám. Správanie a spôsob vyjadrovania vládnych predstaviteľov najviac prispelo k atentátu podľa 37,6 percenta opýtaných.

Alternatívne médiá zvolilo 26,2 percenta respondentov, 6,5 percenta ľudí označilo možnosť „niečo iné“ a dve percentá sa nevedeli vyjadriť. Prieskum uskutočnila agentúra v dňoch 24. až 28. mája na vzorke 2 400 opýtaných.

SANEP zisťoval aj to, či nenávistné prejavy na sociálnych sieťach prispievajú k tlaku, ktorý by mohol vyústiť do podobného činu. Možnosť „určite áno“ zvolilo viac ako 37 percent opýtaných. Odpoveď „skôr áno“ označilo takmer 26,9 percenta ľudí, 20,2 percenta odpovedalo „skôr nie“ a 4,6 percenta si myslí, že „určite nie“. Na otázku nevedelo odpovedať 11,1 percenta respondentov.

Prieskum: Viac ako 60 percent ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu prispela opozícia

Mohlo by Vás zaujímať Prieskum: Viac ako 60 percent ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu prispela opozícia

(ta3, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.