Preskočiť na obsah
  |  

Ohľadom zrušenia ÚŠP bolo podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku povedané všetko potrebné

Ohľadom zrušenia ÚŠP bolo podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku povedané všetko potrebné. Uviedol to na štvrtkovom zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR, kam si ho poslanci predvolali práve pre jeho údajný nedostatok komunikácie na danú tému.

Generálny prokurátor zároveň pripomenul, že vo veci zrušenia ÚŠP konal na základe schválenej novely Trestného zákona, čo bolo jeho povinnosťou. Ohradil sa aj voči konštatovaniu opozície, že jeho rozhodnutia vzhľadom na zrušenie ÚŠP sú v rozpore so slovenskými záväzkami voči Európskej komisii.

"Tieto tvrdenia, ktoré sú uvedené, vyplývajú buď z neznalosti právnych predpisov, alebo z pohnútky útočiť a nesúhlasiť s čímkoľvek, čo vykoná aktuálne vedenie generálnej prokuratúry. Alebo je tam zlomyseľnosť," reagoval Žilinka.

Podľa vlastných slov už poskytol vyčerpávajúce odpovede ohľadom ÚŠP na viacerých parlamentných hodinách otázok. „Ak sa niekomu nepáči, že proces delimitácie, personálny či vecný, či z hľadiska trestných vecí v súvislosti so zrušením ÚŠP prebehol bez zásadných problémov, ktoré by mali negatívny dosah na práva subjektov trestného konania, no tak sa hlboko ospravedlňujem," povedal poslancom.

(sita)

  |  

Zlodej sa obohatil o desaťtisíce eur. Poškodený ich mal ukryté v mrazničke

V Humennom došlo ku krádeži vyše 70-tisíc eur. Poškodený ich mal údajne v mrazničke.

Hoci polícia páchateľa identifikovala a obvinila, stále sa mužovi nepodarilo doručiť trestný rozkaz. Príslušníci po ňom pátrajú nielen na Slovensku, ale aj v celom Schengenskom priestore.

Podľa informácií, ktoré zverejnil portál noviny.sk, majiteľ peňazí zistil stratu až na druhý deň po preflámovanej noci. Zlodejom je muž z osady Podskalka, ktorý sa podľa zistení delil o korisť s ďalšími ľuďmi.

Aj keď súd už rozhodol, doručenie verdiktu je komplikované, pretože nie je známe, kde sa páchateľ nachádza. 

(noviny.sk)

  |  

Rumunsko daruje Ukrajine jeden z dvoch funkčných systémov Patriot

Rumunsko daruje Ukrajine jeden z dvoch funkčných systémov Patriot, rozhodla o tom Najvyššia rada národnej obrany (CSAT). Bukurešť sa však chce predtým dohodnúť so spojencami na jeho nahradení podobným systémom protivzdušnej obrany.

„Vzhľadom na výrazné zhoršenie bezpečnostnej situácie na Ukrajine v dôsledku neustálych a masívnych útokov Ruska na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru, najmä na energetický sektor, ako aj na regionálne vplyvy tejto situácie na bezpečnosť Rumunska, členovia rady sa v úzkej koordinácii so spojencami rozhodli darovať Ukrajine systém Patriot,“ píše sa v tlačovej správe zverejnenej po zasadaní CSAT.

(agerpress, reuters, tasr)

  |  

Vodiči motocyklov tunelom Horelica pri Čadci po novom neprejdú

Vodiči motocyklov tunelom Horelica pri Čadci po novom neprejdú. Na zákaz ich upozorňuje dopravné značenie, ktoré v okolí nainštaloval správca komunikácie ako dočasné opatrenie.

Informovala o tom vo štvrtok na sociálnej sieti žilinská krajská polícia. "K opatreniu pristúpil správca z dôvodu zvýšeného počtu kolízií vodičov motocyklov pri prejazde cez mostný záver za tunelom," ozrejmila polícia.

(tasr)

  |  

PS vyzýva prezidenta Pellegriniho, aby nepodpísal zákon o STVR a vrátil ho parlamentu

PS vyzýva prezidenta Pellegriniho, aby nepodpísal zákon o STVR a vrátil ho parlamentu. Ak ho podpíše, hnutie sa obráti na Ústavný súd SR a zákon napadne.

Podľa predsedu strany Michala Šimečku by mal prezident zákon vrátiť, keďže sľuboval, že bude nadstranícky a nezávislý prezident. „RTVS patrí nám všetkým, nie SNS a nie tejto vláde. Ak zákon v tejto podobe prejde, obrátime sa na Ústavný súd a budeme namietať rozpor nielen s európskym právom, ale aj so slovenskou ústavou. Predpokladám, že to podanie pôjde niekedy budúci týždeň,“ povedal Šimečka.

Zdôraznil, že útoky na médiá, ovládnutie verejnoprávneho média a zužovanie priestoru súkromných médií – to všetko sú znaky centralizácie moci, ktorá je nebezpečná pre našu demokraciu. „Táto vláda nás ťahá preč z civilizovanej Európy,“ dodal.

(sita)

  |  

Mark Rutte je krok od postu šéfa NATO. Jeho jediný vyzývateľ stiahol kandidatúru

Rumunský prezident Klaus Iohannis oznámil stiahnutie svojej kandidatúry na post generálneho tajomníka NATO. Potvrdili sa tak informácie, ktoré holandskému spravodajskému portálu NOS poskytli anonymné zdroje oboznámené so záležitosťou.

Jediným kandidátom na post politického šéfa Severoatlantickej aliancie tak ostáva končiaci holandský premiér Mark Rutte. S jeho podporou súhlasili členovia rumunskej Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť (CSAT).

Po utorkovom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady (Samit EÚ) mu vyjadril podporu aj slovenský prezident Peter Pellegrini.

„Po konzultáciách s oboma kandidátmi aj po konzultáciách s premiérom Robertom Ficom a slovenskou vládou si Slovenská republika vie predstaviť podporu holandského premiéra Marka Ruttehho za šéfa Aliancie,“ vyhlásil Pellegrini.

Zároveň pripomenul, že táto podpora je sprevádzaná prosbou a žiadosťou slovenskej strany, aby Rutte ako budúci šéf NATO zaistil ochranu vzdušného priestoru SR.

Od pôvodných námietok upustilo aj Maďarsko, ktoré predtým podporu Ruttemu odmietlo z dôvodu kritiky holandského premiéra voči vnútornej politike Budapešti.

Maďarský premiér Viktor Orbán začiatkom júna uviedol, že by mohol podporiť Rutteho, ak sa holandský premiér ospravedlní za urážlivé vyjadrenia o maďarskej vláde. Orbán okrem toho chcel, aby Rutte súhlasil, že Maďarsko sa nebude musieť zúčastniť na nijakej vojenskej misii NATO na Ukrajine zameranej proti Rusku.

Orbán však v priebehu utorka oznámil, že Maďarsko je pripravené podporiť kandidatúru Rutteho na post generálneho tajomníka Aliancie, pričom údajne dostal záruku, že Maďarsko sa nebude musieť podieľať na vojenskej pomoci Ukrajine. Od prvej požiadavky Orbán údajne upustil.

Rutteho ako nástupcu súčasného generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga podporilo viacero krajín vrátane Spojených štátov, Británie, Francúzska, Nemecka aj Turecka.

Iohannis (65) svoju kandidatúru oznámil v marci. Sľúbil, že do Aliancie prinesie ako zástupca členského štátu z východného krídla novú perspektívu.

Mandát súčasného generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga sa skončí v októbri. Bývalý nórsky premiér tento post zastáva od roku 2014, jeho pôsobenie bolo viackrát predĺžené – naposledy vlani v júli z dôvodu konfliktu na Ukrajine.

Členské štáty NATO prijímajú rozhodnutia konsenzom, preto kandidát na najvyššiu politickú funkciu potrebuje podporu všetkých 32 členov.

(reuters, tasr)