Preskočiť na obsah
  |  

Kolíková chce náhodný výber prokurátorov a zúženie právomoci dovolania ministrom spravodlivosti

Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková zo strany SaS na pondelkovej tlačovej konferencii informovala o štyroch návrhoch, ktoré kolegami predloží do parlamentu. Chcú nimi vrátiť dôveryhodnosť justičným orgánom a pomôcť právnemu štátu vzchopiť sa. Svoje kroky argumentujú tým, že je potrebné, aby pre každého platilo, že zákony sa musia dodržiavať a "nemôže pravidlá prekrútiť niekto, kto sa dostane k moci".

Prvý návrh, ktorý strana podá je, aby sa znížila hranica sumy, od ktorej sa už skutok bude kvalifikovať ako trestný čin. Novelou Trestného zákona sa hranica zvýšila z 266 na 700 eur.

"Vláda urobila obrovský skok, ktorý súvisí s tým, ako je teraz nastavená celá trestná politika. Tá umožňuje trestne stíhaným osobám unikať pred spravodlivosťou. Navrhujeme hranicu od 500 eur tak, ako sme o tom rok debatovali a dospeli k záveru, že je to hranica, ktorú Slovensko zvládne," povedala Kolíková.

S tým súvisí aj zmena pokút za priestupky, ktorú chce SaS posunúť až do výšky dvetisíc eur. "Inšpirovali sme sa českou právnou úpravou. Dnes sa totiž pokuta za krádež okolo 700 eur dostane k sankcii okolo 300 eur," dodala politička.

Takisto podľa nej treba zúžiť priestor, ktorý má minister spravodlivosti v prípade právomoci podania dovolania. "Zúžiť ho tak, že sám to nebude môcť urobiť, len na základe súhlasu súdu. Rovnaké oprávnenie má aj generálny prokurátor," upresnila poslankyňa s tým, že rovnako navrhujú zaviesť lehotu desať dní, ktorú by mal prvostupňový súd na zaoberanie sa návrhom. "Ak návrhu nevyhovie, bude sa ním zaoberať odvolací súd."

Posledný návrh, ktorý predložia do parlamentu, sa týka prideľovania prokurátorov. Navrhujú, aby fungoval rovnaký systém ako platí na súdoch - a teda náhodné prideľovanie prokurátorov k prípadom. "Aby tu nebol zásah zvrchu. Je dôležité, aby prokurátor, ktorý sa vecou zaoberá, bol nestranný a nezávislý," uzavrela Kolíková.

(max)

  |  

Slovenská asociácia pre elektromobilitu: Riziko obchodnej vojny s Čínou rastie

Čína oznámila plán zvýšiť dovozné clá na vozidlá so spaľovacími motormi nad 2,5 litra, čo by mohlo zasiahnuť najmä nemecké automobilky a ohroziť slovenský export do Číny.

Čína uplynulý piatok oznámila zámer zvýšiť dovozné clá na vozidlá so spaľovacími motormi s veľkým objemom. Plán zvýšenia dovozných ciel by mal priamo súvisieť s pripravovaným hlasovaním Európskej únie (EÚ) o zavedení ciel na čínske elektromobily.

Toto možno vnímať ako stupňovanie hrozieb ďalších odvetných opatrení zo strany Číny, čo zvyšuje riziko vypuknutia obchodnej vojny. Informovala o tom v pondelok Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA).        

"Čína otvorene varuje, že zvažuje zavedenie ciel až do výšky 25 percent na európske vozidlá s veľkými spaľovacími motormi nad 2,5 litra, čo by najviac zasiahlo nemecké automobilky, ktoré v minulom roku v tomto segmente realizovali export v objeme 1,2 miliardy eur. Pre Slovensko by to znamenalo ohrozenie pracovných miest a negatívne dosahy na ekonomiku, keďže sme v minulom roku do Číny vyviezli automobily spolu v hodnote vyše 2,3 miliardy eur," priblížila asociácia.        

Zavedenie týchto ciel Čína podľa odborníkov zvažuje, aby vytvorila nátlak na Nemecko ako najväčšiu ekonomiku v rámci EÚ. Tým chce krajinu prinútiť k výraznejšej lobistickej aktivite v Európskej komisii proti novým clám na čínske elektromobily.        

SEVA zdôraznila, že diskusia o zavedení ciel na čínske elektromobily na pôde EÚ by sa nemala obmedzovať len na krátkodobé konkurenčné výhody. Je podľa nej potrebné zvážiť aj dlhodobé dôsledky, ako je strata prístupu na najväčší automobilový trh na svete a ohrozenie lokálnych dodávateľov, ktorí sú kľúčoví pre slovenský automobilový priemysel.

(tasr)

  |  

Rezort zahraničia neodporúča cestovať do Libanonu a vyzýva k opusteniu krajiny

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR opätovne varuje pred eskalácia libanonsko-izraelského ozbrojeného konfliktu v prihraničných oblastiach s Izraelom a možné rozširovanie napätia z juhu Libanonu na ďalšie územia krajiny.

Rezort neodporúča slovenským občanom cestovať do Libanonu. A tým, ktorí tam už sú, odporúča krajinu opustiť.

"V dôsledku konfliktu dochádza k rušeniu či obmedzeniu letov a môže prísť k uzavretiu vzdušného priestoru. Na letisku je potrebné počítať so zvýšeným pohybom osôb a časovo náročnejším odbavením, preto odporúčame dostaviť sa na letisko minimálne 3,5 hodiny pred plánovaným odletom," doplnili z ministerstva.

Zároveň dôrazne vyzýva slovenských občanov dlhodobo žijúcich v krajine, aby boli ostražití, dodržiavali pokyny miestnych bezpečnostných zložiek a sledovali aktuálny vývoj situácie.

(tasr)

  |  

Video: V ruskom meste Saratov zasiahol ukrajinský dron obytný mrakodrap

Ukrajinský dron v noci na pondelok zasiahol výškovú budovu v ruskom meste Saratov na juhu krajiny. Ruské médiá hlásia štyroch zranených, jedna žena údajne utrpela vážnejšie zranenia. Útoky dronov zo strany Ukrajiny hlásia i ďalšie ruské oblasti.

Na videu, ktoré sa v pondelok ráno objavilo na sociálnych sieťach vidieť, ako jeden z dronov vrazil do 38-poschodovej obytnej výškovej budovy Volga Sky a následne explodoval. Ruskojazyčný server BBC uviedol, že útok pravdepodobne mieril na leteckú základňu v meste Engels.

Server Ukrajinska pravda pripomína, že základňa v meste Engels sa nachádza 12 kilometrov od zasiahnutej budovy a na jej letisku sú umiestnené strategické bombardéry Tu-95.

Dronový útok potvrdil v pondelok ráno gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin. Zasiahnutá budova je vysoká 128,6 metra a je najvyššou budovou v okolitom regióne.

Ďalšie virálne zábery ukazujú zničené byty na 28., respektíve 27. poschodí zasiahnutého obytného mrakodrapu.

Trosky zo zničených ukrajinských dronov v ruskej Saratovskej oblasti podľa Busargina poškodili niekoľko domov v mestách Saratov a Engels. Uviedol to v noci na pondelok na sociálnej sieti Telegram. Agentúra TASS uvádza, že podľa posledných informácií pri útokoch utrpeli zranenia štyria ľudia, z toho jednu ženu hospitalizovali.

Útoky z ukrajinskej strany zasiahli aj dedinu Pribrežnyj neďaleko mesta Engels, pričom poškodili štyri domy. Pri útoku sa údajne nikto nezranil. Ruské ministerstvo obrany zároveň uvádza, že armáda zneškodnila 20 dronov nad ruským územím, z toho deväť v Saratovskej oblasti, dva nad regiónmi Belgorod, Briansk a Tula a jeden nad Oriolskou a Riazaňskou oblasťou.         

Busargin uviedol, že drony zostrelila protivzdušná obrana. Na zasiahnutých miestach zasahujú záchranné zložky. V piatok Ukrajina dronmi útočila aj v susednej Voronežskej oblasti.

(mas)

  |  

Pri Trenčíne nelegálne chovali tigre. Skončili vo voľnej prírode v Afrike

Príbeh tigrov, ktoré boli nájdené v nelegálnom chove pri Trenčíne, má pre zvieratá šťastný koniec. Po tom, ako boli zhabané, boli dočasne umiestnené v bojnickej zoologickej záhrade.

Tam ich pripravovali na transport, ktorý sa uskutočnil v uplynulom týždni. Ako informujú noviny.sk, po dvoch dňoch a absolvovaní trasy 13-tisíc kilometrov napokon úspešne dorazili do cieľa v južnej Afrike.

(kol)

  |  

Ursula von der Leyenová nesplní svoj cieľ vytvoriť rodovo vyvážený tím eurokomisárov

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Leyenová v súčasnosti zostavuje svoj tím komisárov. Krátko po svojom opätovnom zvolení uviedla, že jej cieľom je dosiahnuť rovnaký podiel mužov a žien v EK. Členské štáty však jej žiadosť navrhnúť dvoch kandidátov, muža a ženu, ignorovali.

Komisia, ktorá by mala nastúpiť do funkcie v decembri, by mohla mať len 22 percent alebo 26 percent žien (vrátane samotnej von der Leyenovej), čo je horšia rodová rovnováha ako v predchádzajúcej zostave Komisie z roku 2019, ktorá mala 44-percentné zastúpenie žien, uvádza denník Guardian.

Predsedníčka výboru Európskeho parlamentu pre rodovú rovnosť Lina Gálvezová vyzvala von der Leyenovú, aby trvala na rodovo vyvážených kandidátnych listinách. „Nikdy nič nedosiahneme bez posúvania hraníc, bez vyvíjania tlaku,“ povedala pre Guardian.

Viacerí lídri EÚ uviedli, že nemajú v úmysle nominovať ženu, keďže na to neexistuje žiadna zákonná požiadavka. Súčasne požiadavku na dvoch kandidátov mnohé členské krajiny EÚ neprijali, keďže práca eurokomisára je súčasťou zložitých rokovaní medzi vládnymi stranami a premiérmi, poprípade prezidentmi.

(mep)