Preskočiť na obsah
  |  

Britský parlament si chce predvolať Elona Muska pre jeho sociálnu sieť X

Dôvodom Muskovho predvolania má byť šírenie príspevkov na sieti X, ktoré súvisia s nedávnymi násilnosťami a výtržníctvom v Británii.

"Musíme oficiálne preskúmať používanie algoritmov pri presadzovaní nenávistného materiálu a moderovaní takého obsahu na sociálnych sieťach," uviedla labouristická poslankyňa Dawn Butlerová.

Majiteľ siete X Elon Musk bojuje za slobodu slova na sociálnych sieťach, pritom sa často stretáva s kritikou, predovšetkým z Bruselu a po novom aj z Brazílie, informuje Financial Times.

Musk počas násilných nepokojov, ktoré vypukli po zavraždení mladých dievčat v Southporte, uviedol, že: "občianska vojna v Spojenom kráľovstve je nevyhnutná."

Poslankyňa Dawn Butlerová informovala, že majiteľa sociálnej siete X chce iba vypočuť ako svedka, avšak britskí poslanci nemôžu takýchto svedkov nútiť k výpovedi. Britský parlament to však môže označiť za "pohŕdanie", ak sa predvolaní vyhýbajú formálnemu predvolaniu.

(mep)

  |  

Dozorujúci prokurátor zastavil stíhanie Petra Žigu za úplatok pre sudkyňu Najvyššieho súdu

Dôvodom zastavenia stíhania voči podpredsedovi Národnej rady a zároveň poverenému predsedovi je premlčanie v dôsledku novely Trestného zákona.

Informáciu priniesol ako prvý portál Aktuality, ktorému to potvrdila hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová. Portál oslovil aj jeho advokáta Sergeja Romžu, zatiaľ čakajú na odpoveď.

Zastavenie stíhania potvrdila aj hovorkyňa polície Martina Sláviková. „V zmysle príslušných ustanovení zákona sa Policajný zbor ku konkrétnym osobám nevyjadruje," spresnila.

„Obvinenie bolo od začiatku účelový nezmysel a klamstvo. Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania napráva nechutný pokus bývalej vládnej moci aj s pomocou mediálnych aktivistov umlčať a kriminalizovať opozíciu,“ zdôraznil v reakcii Žiga.

„Obvinenie, že vládny politik mal podplácať sudcov, aby štát získal vodnú elektráreň Gabčíkovo bolo od začiatku absurdná hlúposť,“ doplnil Žiga. Zastavením stíhania považuje poverený predseda parlamentu túto vec za uzavretú.

Polícia obvinila poslanca za Hlas ešte v decembri 2020 z toho, že v roku 2016 mal podplatiť sudkyňu Najvyššieho súdu.

Exminister od samého začiatku podozrenia odmietol a tvrdil, že ide o politické hry. Vyšetrovateľ ho pôvodne obvinil v päťročnej premlčacej lehote. Novelou Trestného zákona sa však táto lehota skrátila pri korupcii aj ekonomických deliktoch.

(max)

  |  

Severná Kórea plánuje navýšiť počet jadrových zbraní

Severokórejský vodca Kim Čong-un uviedol, že krajina v súčasnosti realizuje politiku budovania jadrových síl s cieľom „exponenciálne“ zvýšiť počet jadrových zbraní, napísala v utorok severokórejská štátna agentúra KCNA.

V pondelkovom prejave pri príležitosti výročia založenia Severnej Kórey Kim povedal, že „krajina musí dôkladnejšie pripraviť svoj jadrový arzenál tak, aby ho mohla v danom čase riadne použiť pri zabezpečovaní bezpečnostných práv štátu“ pokračovala KCNA.

„Silná vojenská prítomnosť je potrebná, aby bolo možné čeliť rôznym hrozbám, ktoré predstavujú Spojené štáty a ich nasledovníci,“ dodal Kim Čong-un.

Takisto uviedol, že „Severná Kórea čelí vážnej hrozbe zo strany toho, čo považuje za vojenský blok v regióne založený na jadrových zbraniach pod vedením USA“.

Námestník juhokórejského ministra obrany pre politiku Čcho Čang-rae a jeho americkí a japonskí kolegovia v utorok odsúdili nedávnu diverzifikáciu jadrových nosičov, testy a odpálenie viacerých balistických rakiet zo strany Pchjongjangu.

Na stretnutí v Soule potvrdili záväzok posilniť trojstrannú spoluprácu s cieľom „zabezpečiť mier v regióne, a to aj prostredníctvom odvrátenia jadrových a raketových hrozieb zo strany Severnej Kórey“. Uviedli to v spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnilo americké ministerstvo zahraničných vecí.

(mja)

  |  

Exšéfa štátneho podniku Lesy SR uznal súd za vinného

Jozef Minďaš je vinný v kauze nevýhodných zmlúv na prenájmy poľovných revírov.

Krajský súd v Banskej Bystrici Minďašovi v utorok vymeral dvojročný podmienečný trest odňatia slobody s trojročnou skúšobnou dobou a finančný trest vo výške 5-tisíc eur.

Výšku trestu ovplyvnila novela Trestného zákona, ktorá vstúpila do platnosti tento rok. Rozhodnutie súdu je právoplatné.

Bývalý šéf Lesov SR si právoplatný rozsudok v utorok vypočuť neprišiel. Poškodenú stranu, štátny podnik Lesy SR, súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný súd.

"Po pomerne dlhom trestnom stíhaní je táto trestná vec právoplatne skončená. Rozsudok krajského súdu zodpovedá s výnimkou výroku o náhrade škody môjmu návrhu. V zásade aj tento prípad a obžalovaný patrí do skupiny, ktorej prospieva neskorší Trestný zákon. V tomto konkrétnom prípade išlo o obzvlášť závažný zločin s dolnou hranicou sadzby desať rokov, novela priniesla úpravu trestnej sadzby na šesť mesiacov až päť rokov odňatia slobody," zhrnul krajský prokurátor Jessy Hassan.

Minďas čelil od roku 2017 obžalobe z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, a to za uzatváranie nevýhodných prenájmov poľovných revírov a poplatkových lovov zveri v rokoch 2007 až 2009.

Krajský súd v Banskej Bystrici Minďaša vlani odsúdil na trojročný podmienečný trest odňatia slobody s päťročnou skúšobnou dobou.

Najvyšší súd SR v apríli tohto roka rozsudok krajského súdu zrušil a nariadil, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. Podľa Najvyššieho súdu sa pôvodným rozsudkom porušil zákon v prospech obvineného.

"Po zrušení rozsudku krajského súdu najvyšším súdom bolo potrebné vo veci znovu rozhodnúť, a to v celom rozsahu. V súvislosti s aktuálnou novelou trestného zákona došlo k podstatnej zmene právnej kvalifikácie oproti pôvodnému obzvlášť závažnému zločinu," skonštatoval sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici pri utorňajšom rozhodnutí.

Minďaš mal podľa obžaloby nevýhodnými zmluvami štátnemu podniku spôsobiť škodu vo výške viac ako 196-tisíc eur. Pre nedávne zmeny v Trestnom zákone došlo k prekvalifikovaniu trestného činu na prečin, a tým pádom i k zníženiu trestných sadzieb.

(tasr)

  |  

Kremeľ hľadá sprostredkovateľov pre rokovania s Ukrajinou, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny

Moskva sa podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) snaží ovplyvniť medzinárodné sprostredkovateľské úsilie, no zároveň demonštruje svoju neochotu zapojiť sa do rokovaní s Ukrajinou.

Upozornil na to web Ukrajinskej pravdy. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa 9. septembra počas samitu Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) v Saudskej Arábii stretol na samostatnom stretnutí ministrov GCC a Ruska s brazílskym ministrom zahraničných vecí Maurom Vieirom a indickým ministrom zahraničných vecí Subrahmanjamom Džajšankarom.

Lavrov s oboma partnermi rokoval o vojne na Ukrajine, hoci konkrétne podrobnosti nie sú známe, tvrdí ruské ministerstvo zahraničných vecí. Brazília aj Čína od mája tohto roka presadzujú svoj šesťbodový mierový plán politického urovnania situácie na Ukrajine, ktorý sa prikláňa k pozícii Ruska.

Indický premiér Naréndra Módí medzitým nedávno potvrdil záväzok Indie dosiahnuť mierové riešenie situácie na Ukrajine na základe medzinárodného práva vrátane rešpektovania územnej celistvosti a štátnej suverenity.

Lavrov však zopakoval obvyklú rétoriku Kremľa, ktorá zdôrazňuje neochotu Ruska začať skutočné mierové rokovania s Ukrajinou. Mierový vzorec ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského charakterizoval Lavrov ako „ultimátum“ a odmietol ho ako niečo, o čom Rusko nikdy vážne neuvažovalo.

Napriek tomu ukrajinskí predstavitelia vyslovili otvorené pozvanie pre ruského zástupcu, aby sa zúčastnil na druhom mierovom samite Ukrajiny, ktorý je naplánovaný v tomto roku.

(mas)

  |  

Najväčší svetový producent uránu: Vojna a sankcie voči Rusku sťažujú dodávky na Západ

Kazachstan produkuje až 43 percent uránu na globálnom trhu. Pre sankcie sú dodávky na Západ čoraz ťažšie a tiež narastajú aj náklady na prepravu.

Generálny riaditeľ kazachstanskej štátnej banskej spoločnosti Kazatomprom varoval, že vojna na Ukrajine sťažuje najväčšiemu svetovému producentovi uránu pokračovať v zásobovaní Západu. A preto je nútený dodávať urán Moskve a Pekingu.

Meirzhan Jussupov pre Financial Times uviedol, že prekážky pre zásobovanie západných krajín vytvorili hlavne sankcie.

Štátna banská spoločnosť so sídlom v Astane, v ktorej Kazachstan vlastní 75 percent, si chce udržať pestrú paletu zákazníkov, ktorá zahŕňa americké aj európske energetické spoločnosti. Avšak preprava uránu tradičnou, lacnou cestou cez Petrohrad pre sankcie už neprichádza do úvahy.

Hoci sa spoločnosť snaží vytvoriť alternatívnu cestu na prepravu materiálu cez Kaspické more, Azerbajdžan, Gruzínsko a Čierne more, išlo by o alternatívu s vyššími nákladmi.

„Je pre nás oveľa jednoduchšie predať väčšinu, ak nie všetku našu produkciu, našim ázijským partnerom, sú schopní vziať celú našu produkciu," pokračoval Jussupov, pričom nekonkretizoval, o akých ázijských partnerov ide.

Kazatomprom minulý rok podľa svojej najnovšej výročnej správy dodal 49 percent uránu na ázijský trh, 32 percent do Európy a 19 percent na americký trh.

(mep)