Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ursula von der Leyenová v utorok ráno predstaví zloženie Európskej komisie

Europarlament sa teší na diskusiu s predsedníčkou Komisie o navrhovanej štruktúre a portfóliách v novej exekutíve EÚ, povedala predsedníčka EP Roberta Metsolová na otvorení septembrového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.

Na utorňajšej rannej schôdzi Konferencie predsedov EP má predsedníčka eurokomisie predstaviť Metsolovej a šéfom politických skupín v EP zloženie Európskej komisie aj s portfóliami, ktoré navrhla prideliť jednotlivým nominantom na eurokomisárov.

„Európsky parlament sa teší na diskusiu o navrhovanej štruktúre a portfóliách Európskej komisie. Potom začneme potrebný proces parlamentnej kontroly a vypočutí,“ odkázala Metsolová.

Predsedníčka EP počas otvorenia plenárneho zasadnutia pripomenula poslancom vyčíňanie extrémneho počasia, ako sú povodne v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Rumunsku, Česku, na Slovensku a v Nemecku, a tiež veľké lesné požiare v Portugalsku.

„Myslíme na tých, ktorí prišli o svojich blízkych a svoje domovy, na nezvestných, záchranárov a všetkých, ktorí bojujú s nepriazňou počasia,“ uviedla Metsolová s tým, že Únia musí zohrať svoju úlohu a urobiť všetko potrebné na pomoc postihnutým regiónom.

Metsolová v tejto súvislosti oznámila, že namiesto prezentácie priorít Maďarska v Rade EÚ, ktoré mal v utorok predpoludním v pléne EP predniesť maďarský premiér Viktor Orbán, sa europoslanci spolu s predstaviteľmi eurokomisie zúčastnia na kľúčovej rozprave o pripravenosti EÚ konať v prípade prírodných katastrof zhoršených klimatickými zmenami.

Orbán do Štrasburgu nepríde práve pre povodne v Maďarsku, čo je práve dôvodom zmeny programu.

(tasr)

Minúta  |  

Prvý palestínsky veľvyslanec v Španielsku odovzdal kráľovi poverovacie listiny

Ceremoniál, na ktorom diplomat Husní Abd al-Wáhid odovzdal kráľovi Filipovi VI. listiny, sa konal po májovom oficiálnom uznaní palestínskeho štátu zo strany Madridu.

Filip VI. v pondelok privítal al-Wáhida vo svojom sídle v Madride na tradičnej slávnosti pre novovymenovaných zahraničných veľvyslancov v Španielsku. Fotografie z ceremoniálu zverejnil kráľovský palác.

Al-Wáhid viedol palestínsku diplomatickú misiu v Madride od roku 2022 a na tomto poste mal podobné postavenie ako veľvyslanec. Oficiálne svoju hodnosť zmenil, keď Španielsko spolu s Írskom a Nórskom formálne uznali štát Palestína, ktorý sa skladá z Pásma Gazy a Západného brehu Jordánu.

Trojica krajín ešte v máji vyjadrila nádej, že ich rozhodnutie podnieti ďalšie európske štáty, aby Palestínu uznali. Taktiež podľa agentúry AFP dúfali, že to pomôže urýchliť úsilie smerom k dosiahnutiu prímeria vo vojne medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Izrael ich krok odsúdil, pričom tvrdil, že to iba posilňuje Hamas – hnutie, ktoré 7. októbra 2023 uskutočnilo útok na juh Izraela, po čom vypukla vojna v palestínskej enkláve.

Španielsky premiér Pedro Sánchez ako jeden z najtvrdších kritikov izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy počas septembra informoval, že do konca roka sa uskutoční bilaterálny samit medzi Španielskom a Palestínou.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás podľa AFP v utorok odcestuje do Madridu, kde sa stretne s premiérom Sánchezom aj kráľom Filipom VI. Po tejto návšteve sa presunie do New Yorku na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN.

(tasr)

Minúta  |  

Pezeškiján dokazuje svoju proreformnosť, prisľúbil poľavenie mravnostnej polície i kontakt s USA

Iránsky prezident v pondelok vystúpil na prvej tlačovej konferencii od svojej inaugurácie, ktorú sledovali agentúry AP, AFP či Reuters.

„Mravnostná polícia nemá konfrontovať (ženy). Budem sa (vecou) zaoberať a sledovať ju, aby ženám dali pokoj,“ povedal Pezeškiján pri príležitosti druhého výročia smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej zadržanej mravnostnou políciou pre porušenie prísnych pravidiel pre obliekanie žien.

Smrť Amíníovej vyvolala v Iráne niekoľkomesačné protesty, pri ktorých zahynuli stovky ľudí vrátane desiatok príslušníkov bezpečnostných zložiek. Polícia tiež zadržala tisíce demonštrantov.

Pezeškiján počas svojej volebnej kampane prisľúbil, že sa „plne“ postaví proti policajným hliadkam presadzujúcim povinné nosenie hidžábu. Takisto prisľúbil aj zmiernenie dlhodobých obmedzení internetu.

Irán v priebehu rokov prísne kontroloval používanie internetu a obmedzoval sociálne siete ako Facebook a X, píše AFP. Pezeškiján v pondelok oznámil, že jeho vláda pracuje na zmiernení týchto obmedzení, a to najmä na sociálnych sieťach.

Proreformný prezident zároveň vyhlásil, že Irán by mohol viesť priame rozhovory so Spojenými štátmi, ak Washington „v praxi“ preukáže, že nie je voči islamskej republike nepriateľský.

V odpovedi na otázku AP tiež uviedol, že Teherán nechcel obohacovať urán v objeme porovnateľnom s výrobou zbraní, ale bol k tomu prinútený odstúpením Spojených štátov od dohody o iránskom jadrovom programe.

Toto vyhlásenie iránskeho prezidenta prišlo po správach, že Irán zrýchlil proces obohacovania uránu, pričom od súčasných 60 percent obohacovania je technicky už len krok k dosiahnutiu zbrojnej kvality 90-percentnej rýdzosti.

Pezeškijánovo vyjadrenie z pondelka podľa AP korešponduje s jeho predvolebným sľubom, že sa pokúsi o zrušenie medzinárodných sankcií voči islamskej republike. Zostáva však nejasné, koľko priestoru na vyjednávanie bude Pezeškiján mať a kto bude od budúceho roka prezidentom USA.

Nástupca Ebrahíma Raísího, ktorý zahynul pri páde vrtuľníka, v pondelok súčasne vyhlásil, že Irán sa nikdy nevzdá svojho raketového programu, pretože potrebuje takýto odstrašujúci prostriedok pre svoju bezpečnosť vzhľadom na to, že Izrael „každý deň“ odpaľuje rakety na palestínske Pásmo Gazy.

S odkazom na izraelské vojenské operácie, ktoré v Pásme Gazy prebiehajú už takmer rok, iránsky prezident argumentoval, že ak Irán nebude „mať rakety, budú nás bombardovať, kedy sa im zachce“.

(tasr)

Minúta  |  

Dunaj dosahuje maximum. Vo večerných hodinách namerali 956 centimetrov

V rozmedzí šiestej a siedmej hodiny večer oscilovala hladina rieky na stanici Bratislava-Dunaj hodnoty 947 až 956 centimetrov o 19.30, informoval Slovenský hydrometeorologický ústav na svojom webovom portáli.

Viac o aktuálnej situácii na Dunaji zverejňuje SHMÚ na tejto stránke.

(sab)

Minúta  |  

Strelca na Trumpa už obvinili. Mal pušku s čiastočne vyškrabaným sériovým číslom

Zdroje amerického denníka Wall Street Journal (WSJ) potvrdili, že ide o úkon, ktorý často používajú strelci, aby úradom sťažili vyšetrovanie.

V pondelok podozrivý Ryan Wesley Routh (58) dostavil na federálny súd vo West Palm Beach na Floride, kde čelí obvineniam z nelegálnej držby zbrane „odsúdeným zločincom“ a vymazaniu sériového čísla. Za prvý spomínaný trestný čin hrozí Routhovi až 15 rokov odňatia slobody, za druhý päť rokov. Federálny sudca stanovil ďalší výsluch na koniec septembra.

Útočník totiž po sebe na mieste činu zanechal útočnú pušku typu AK-47, ktorú vyšetrovatelia FBI podrobili analýze. Z nej vyplýva, že sériové číslo, ktoré by inak pomohlo vyšetrovaciemu úradu určiť spôsob jej nadobudnutia, bolo čiastočne odstránené, uviedli anonymní predstavitelia oboznámení s vyšetrovaním.

Na základe súdnych záznamov z Routhovej rodnej Severnej Karolíny WSJ je jasné, že niektoré jeho trestné činy vylučujú, aby mal právo vlastniť zbraň.

FBI vyšetruje streľbu ako pokus o atentát.

FBI: Donald Trump sa stal terčom ďalšieho pokusu o atentát. Zadržaný sa zastával Ukrajiny

Mohlo by Vás zaujímať FBI: Donald Trump sa stal terčom ďalšieho pokusu o atentát. Zadržaný sa zastával Ukrajiny

Obvinenie prišlo rýchlo

Routh si teda v pondelok na prvom súdnom pojednávaní vypočul obvinenia vznesené úradom federálnej prokuratúry v štáte Florida. Podľa stanice CNN ide o zrejme predbežný krok, ktorý úradom umožní ponechať podozrivého vo väzbe, zatiaľ čo budú podnikať ďalšie úkony.

Strelca zadržali v nedeľu popoludní po tom, čo agenti Tajnej služby USA (USSS) zbadali v kríkoch vedľa golfového ihriska, kde sa nachádzal Trump, hlaveň pušky. Agenti týmto smerom vystrelili najmenej štyrikrát. Routh následne odhodil zbraň, dva ruksaky a ďalšie veci a z miesta ušiel na čiernom nissane.

Trumpa sa mu nepodarilo zraniť. Exprezident a aktuálny kandidát na prezidenta Spojených štátov sa po incidente vrátil sa do svojho neďalekého sídla Mar-a-Lago.

Americký prezident Joe Biden, ako aj jeho následníčka v boji o kreslo prezidenta Kamala Harrisová, vyjadrili úľavu, že sa mu nič nestalo. Biden však skonštatoval, že USSS, ktorá je zodpovedná za bezpečnosť súčasných i bývalých amerických prezidentov, „potrebuje viac pomoci“ vrátane možného zvýšenia počtu zamestnancov.

Úrady bezprostredne nezverejnili žiadne nové podrobnosti o Routhovi ani neuviedli jeho konkrétny motív. On sám však na sociálnych sieťach zanechal stopu, ktorá odhaľuje jeho meniace sa politické názory a rozhorčenie nad udalosťami vo svete, píše agentúra AP.

Ako sa ukázalo, v roku 2022 vyjadril v desiatkach príspevkov podporu Ukrajine vo vojne s Ruskom. V jednom z nich tvrdil, že je „ochotný letieť do Krakova a ísť na hranice s Ukrajinou, prihlásiť sa ako dobrovoľník, bojovať a umrieť“.

Zároveň písal o tom, ako v prezidentských voľbách v roku 2016 volil Trumpa. Z údajov americkej volebnej komisie vyplýva, že v tohtoročných primárkach v Severnej Karolíne podporil kandidátov Demokratickej strany, no napriek tomu je podľa médií zaregistrovaný ako nestranícky volič.

Routh však mal aj v minulosti problémy so zákonom. V roku 2002 podľa novín Greensboro News & Record počas policajnej kontroly údajne siahol po zbrani, potom pred policajtmi utekal na aute a nakoniec sa zabarikádoval v prevádzke ponúkajúcej strešnú krytinu.

Štátne a federálne úrady ho opakovane obvinili, že nezaplatil včas dane. V roku 1998 údajne spáchal trestný čin súvisiaci s nekrytým šekom. Vo viacerých občianskoprávnych súdnych sporoch mu sudcovia nariadili zaplatiť úhrnne desaťtisíce dolárov.

Podľa denníka New York Times pochádza Ryan Wesley Routh zo Severnej Karolíny a nedávno sa presťahoval na Havaj, kde pôsobil ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti cenovo dostupného bývania.

Druhý pokus znamená, že význam Trumpa rastie

Mohlo by Vás zaujímať Druhý pokus znamená, že význam Trumpa rastie

(sab, tasr)

Minúta  |  

Iránsky prezident poprel správy o dodávkach rakiet Rusku

Prezident Masúd Pezeškiján v pondelok povedal, že odkedy je vo funkcii, Irán určite Rusku žiadne bojové rakety nedodal. Vyhlásenie citovala agentúra Reuters.

Spojené štáty a ich spojenci obvinili minulý týždeň Irán z transferu balistických rakiet do Ruska za účelom ich následného použitia vo vojne na Ukrajine. Na Moskvu aj Teherán zároveň uvalili nové sankcie. Rusko aj Irán tieto obvinenia popierajú.

„Je možné, že k takejto zásielke došlo niekedy v minulosti... No môžem vás uistiť, že od môjho nástupu do funkcie k žiadnej takejto dodávke do Ruska nedošlo,“ povedal Pezeškiján v reakcii na novinársku otázku, ktorá zaznela na tlačovej konferencii.

Agentúra Reuters vo februári informovala, že Irán dodal Rusku veľké množstvo výkonných balistických rakiet, vďaka čomu sa ešte viac prehĺbila vojenská spolupráca oboch týchto krajín. Pezeškiján je vo funkcii od konca júla.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.