Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko spustilo európsky nástroj na koordináciu pomoci pri povodniach

Ako predsednícky štát Rady EÚ aktivovalo Maďarsko mechanizmus známy ako Integrované dojednania EÚ o politickej reakcii na krízu (IPCR). Informoval o tom maďarský minister pre záležitosti EÚ János Bóka na Facebooku.

Bóka uviedol, že mechanizmus umožní stredoeurópskym členským štátom, ktoré postihli extrémne poveternostné podmienky a záplavy, koordinovať ochranné opatrenia. Postihnuté členské štáty sa podľa ministra takisto môžu rozhodnúť, ako im EÚ môže čo najúčinnejšie pomôcť pri vykonávaní vlastných opatrení.

Aktivácia mechanizmu bola potrebná, pretože mimoriadne poveternostné podmienky majú za následok záplavy v niekoľkých štátoch vrátane Rakúska, Poľska, Česka, Slovenska, Maďarska a Rumunska, pričom niektoré z nich vyhlásili núdzový stav, citovala ministrovo vyhlásenie agentúra MTI.

Bóka ďalej informoval, že v utorok ráno sa stretne koordinačné centrum a jeho práca umožní expertom, aby monitorovali povodňovú situáciu a určili, akú podporu potrebujú, a aby sa koordinovali aj s inštitúciami EÚ.

Maďarské predsedníctvo je pripravené aktivovať Mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany, ak členské štáty vyjadria takúto potrebu, dodal Bóka.

(tasr)

Minúta  |  

Po Taliansku chce do Albánska prepravovať migrantov Británia

Rím a Tirana sa ešte vo februári oficiálne dohodli na ubytovaní migrantov smerujúcich do Talianska v dvoch častiach balkánskeho štátu. V súčasnosti vyjadril podobnú požiadavku britský premiér, čím posunul diskusiu o Rwande do úzadia.

Premiér Keir Starmer potvrdil žiadosť Londýna o pripojenie sa k tejto doteraz dvojstrannej dohode. „Vláda Spojeného kráľovstva prejavila o túto dohodu veľký záujem,“ povedala talianska premiérka Giorgia Meloniová na spoločnej tlačovej konferencii v Ríme.

Tá sa ešte v novembri 2023 dohodla s albánskym premiérom Edim Ramom, že Albánsko vyčlení prístav Shengjin a oblasť Gjader na severozápade, kam umiestni tritisíc migrantov smerujúcich do Talianska, ktorých zachránia z medzinárodných vôd.

Parlamenty oboch štátov vo februári tohto roka schválili dvojstrannú dohodu o ubytovaní týchto migrantov. Rím bude v období piatich rokov financovať tieto zariadenia sumou 600 miliónov eur, celkový počet zachytených migrantov má dosiahnuť 36-tisíc ľudí.

Bývalá konzervatívna vláda Spojeného kráľovstva zase plánovala deportovať migrantov, ktorí sa na člnoch preplavia cez Lamanšský prieliv, do Rwandy. Tú z tohto dôvodu britský rezort diplomacie preklasifikoval na bezpečnú tretiu krajinu.

Ešte v apríli 2022 kabinet vyhlásil, že deportuje všetkých migrantov, ktorí po 1. januári prišli z inej bezpečnej krajiny a žiadajú o azyl. V novembri 2023 však Vysoký súd Spojeného kráľovstva vyhlásil tento zákon za nezlučiteľný s britským právom a zastavil jeho účinnosť.

Vtedajší premiér Rishi Sunak tak vypracoval novú dohodu, ktorá následne prešla parlamentom. Prvé lety mali začať 24. júna, teda viac ako týždeň pred voľbami.

Tie vyhrala Labouristická strana, ktorej líder Starmer rwandský plán zrušil. V súčasnosti sa však snaží zapojiť sa do snáh Meloniovej o odsun veľkého množstva migrantov, ktorí prichádzajú v množstvách približne 10-tisíc za rok.

(sab)

Minúta  |  

Rusko je vojensky nepremožiteľné, povedal kazašský prezident

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev na stretnutí s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom vyzval Berlín, aby podporil čínsky mierový plán pre Ukrajinu, čo ten odmietol.

Kancelár je na svojej prvej oficiálnej návšteve Strednej Ázie, kam pricestoval v nedeľu. Trojdňová cesta je podľa agentúry AFP zameraná na nadviazanie užších vzťahov s týmto regiónom strategického významu.

Kazachstan je spojencom Ruska, hoci sa vláda v Astane nepostavila na žiadnu stranu vojnového konfliktu na Ukrajine, ani nepodporila požiadavky Moskvy na niektoré ukrajinské územia, píše agentúra Reuters.

„Je faktom, že Rusko nemožno poraziť vo vojenskom zmysle,“ povedal kazašský prezident. „Ďalšia eskalácia vojny povedie k nenapraviteľným dôsledkom pre celé ľudstvo, a predovšetkým pre krajiny zapojené do konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou.“

Podľa kazašského prezidenta je potrebné „zvážiť všetky mierové iniciatívy rôznych štátov a dospieť k rozhodnutiu zastaviť nepriateľské prejavy a potom prejsť k diskusiám o územných otázkach“, pričom Tokajev zmienil mierové úsilie Číny a Brazílie.

Scholz diplomaticky vyjadril nesúhlas a odvetil, že Nemecko podporuje Ukrajinu, pretože ju napadlo Rusko, a že ju bude podporovať aj naďalej. „Je nám tiež jasné, že zároveň je potrebné pokračovať v hľadaní príležitostí na otvorenie mierového vývoja,“ uviedol nemecký kancelár.

„A je mi jasné, že to nebude fungovať spôsobom, akým Rusko v súčasnosti všetko presadzuje, presadzuje vojnu, pokračuje v agresívnych útokoch na Ukrajinu,“ dodal Scholz.

Nemecký kancelár zároveň podotkol, že Rusko začalo vojnu, pokračuje v nej a môže kedykoľvek prispieť k jej ukončeniu tým, že zastaví svoju agresiu.

Čína a Brazília zverejnili svoj návrh na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine koncom mája tohto roku. Konštatovali, že jediný spôsob ukončenia konfliktu je viesť mierové rokovania za rovnocennej účasti všetkých strán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento plán vtedy odmietol, pretože je podľa neho deštruktívny a viac v súlade so záujmami Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

Ursula von der Leyenová v utorok ráno predstaví zloženie Európskej komisie

Europarlament sa teší na diskusiu s predsedníčkou Komisie o navrhovanej štruktúre a portfóliách v novej exekutíve EÚ, povedala predsedníčka EP Roberta Metsolová na otvorení septembrového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.

Na utorňajšej rannej schôdzi Konferencie predsedov EP má predsedníčka eurokomisie predstaviť Metsolovej a šéfom politických skupín v EP zloženie Európskej komisie aj s portfóliami, ktoré navrhla prideliť jednotlivým nominantom na eurokomisárov.

„Európsky parlament sa teší na diskusiu o navrhovanej štruktúre a portfóliách Európskej komisie. Potom začneme potrebný proces parlamentnej kontroly a vypočutí,“ odkázala Metsolová.

Predsedníčka EP počas otvorenia plenárneho zasadnutia pripomenula poslancom vyčíňanie extrémneho počasia, ako sú povodne v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Rumunsku, Česku, na Slovensku a v Nemecku, a tiež veľké lesné požiare v Portugalsku.

„Myslíme na tých, ktorí prišli o svojich blízkych a svoje domovy, na nezvestných, záchranárov a všetkých, ktorí bojujú s nepriazňou počasia,“ uviedla Metsolová s tým, že Únia musí zohrať svoju úlohu a urobiť všetko potrebné na pomoc postihnutým regiónom.

Metsolová v tejto súvislosti oznámila, že namiesto prezentácie priorít Maďarska v Rade EÚ, ktoré mal v utorok predpoludním v pléne EP predniesť maďarský premiér Viktor Orbán, sa europoslanci spolu s predstaviteľmi eurokomisie zúčastnia na kľúčovej rozprave o pripravenosti EÚ konať v prípade prírodných katastrof zhoršených klimatickými zmenami.

Orbán do Štrasburgu nepríde práve pre povodne v Maďarsku, čo je práve dôvodom zmeny programu.

(tasr)

Minúta  |  

Prvý palestínsky veľvyslanec v Španielsku odovzdal kráľovi poverovacie listiny

Ceremoniál, na ktorom diplomat Husní Abd al-Wáhid odovzdal kráľovi Filipovi VI. listiny, sa konal po májovom oficiálnom uznaní palestínskeho štátu zo strany Madridu.

Filip VI. v pondelok privítal al-Wáhida vo svojom sídle v Madride na tradičnej slávnosti pre novovymenovaných zahraničných veľvyslancov v Španielsku. Fotografie z ceremoniálu zverejnil kráľovský palác.

Al-Wáhid viedol palestínsku diplomatickú misiu v Madride od roku 2022 a na tomto poste mal podobné postavenie ako veľvyslanec. Oficiálne svoju hodnosť zmenil, keď Španielsko spolu s Írskom a Nórskom formálne uznali štát Palestína, ktorý sa skladá z Pásma Gazy a Západného brehu Jordánu.

Trojica krajín ešte v máji vyjadrila nádej, že ich rozhodnutie podnieti ďalšie európske štáty, aby Palestínu uznali. Taktiež podľa agentúry AFP dúfali, že to pomôže urýchliť úsilie smerom k dosiahnutiu prímeria vo vojne medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Izrael ich krok odsúdil, pričom tvrdil, že to iba posilňuje Hamas – hnutie, ktoré 7. októbra 2023 uskutočnilo útok na juh Izraela, po čom vypukla vojna v palestínskej enkláve.

Španielsky premiér Pedro Sánchez ako jeden z najtvrdších kritikov izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy počas septembra informoval, že do konca roka sa uskutoční bilaterálny samit medzi Španielskom a Palestínou.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás podľa AFP v utorok odcestuje do Madridu, kde sa stretne s premiérom Sánchezom aj kráľom Filipom VI. Po tejto návšteve sa presunie do New Yorku na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN.

(tasr)

Minúta  |  

Pezeškiján dokazuje svoju proreformnosť, prisľúbil poľavenie mravnostnej polície i kontakt s USA

Iránsky prezident v pondelok vystúpil na prvej tlačovej konferencii od svojej inaugurácie, ktorú sledovali agentúry AP, AFP či Reuters.

„Mravnostná polícia nemá konfrontovať (ženy). Budem sa (vecou) zaoberať a sledovať ju, aby ženám dali pokoj,“ povedal Pezeškiján pri príležitosti druhého výročia smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej zadržanej mravnostnou políciou pre porušenie prísnych pravidiel pre obliekanie žien.

Smrť Amíníovej vyvolala v Iráne niekoľkomesačné protesty, pri ktorých zahynuli stovky ľudí vrátane desiatok príslušníkov bezpečnostných zložiek. Polícia tiež zadržala tisíce demonštrantov.

Pezeškiján počas svojej volebnej kampane prisľúbil, že sa „plne“ postaví proti policajným hliadkam presadzujúcim povinné nosenie hidžábu. Takisto prisľúbil aj zmiernenie dlhodobých obmedzení internetu.

Irán v priebehu rokov prísne kontroloval používanie internetu a obmedzoval sociálne siete ako Facebook a X, píše AFP. Pezeškiján v pondelok oznámil, že jeho vláda pracuje na zmiernení týchto obmedzení, a to najmä na sociálnych sieťach.

Proreformný prezident zároveň vyhlásil, že Irán by mohol viesť priame rozhovory so Spojenými štátmi, ak Washington „v praxi“ preukáže, že nie je voči islamskej republike nepriateľský.

V odpovedi na otázku AP tiež uviedol, že Teherán nechcel obohacovať urán v objeme porovnateľnom s výrobou zbraní, ale bol k tomu prinútený odstúpením Spojených štátov od dohody o iránskom jadrovom programe.

Toto vyhlásenie iránskeho prezidenta prišlo po správach, že Irán zrýchlil proces obohacovania uránu, pričom od súčasných 60 percent obohacovania je technicky už len krok k dosiahnutiu zbrojnej kvality 90-percentnej rýdzosti.

Pezeškijánovo vyjadrenie z pondelka podľa AP korešponduje s jeho predvolebným sľubom, že sa pokúsi o zrušenie medzinárodných sankcií voči islamskej republike. Zostáva však nejasné, koľko priestoru na vyjednávanie bude Pezeškiján mať a kto bude od budúceho roka prezidentom USA.

Nástupca Ebrahíma Raísího, ktorý zahynul pri páde vrtuľníka, v pondelok súčasne vyhlásil, že Irán sa nikdy nevzdá svojho raketového programu, pretože potrebuje takýto odstrašujúci prostriedok pre svoju bezpečnosť vzhľadom na to, že Izrael „každý deň“ odpaľuje rakety na palestínske Pásmo Gazy.

S odkazom na izraelské vojenské operácie, ktoré v Pásme Gazy prebiehajú už takmer rok, iránsky prezident argumentoval, že ak Irán nebude „mať rakety, budú nás bombardovať, kedy sa im zachce“.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.