Preskočiť na obsah
  |  

Podľa českých hydrológov dve najkritickejšie rieky v Moravskosliezskom kraji klesajú

Pri Opave uvádza ČHMÚ, že „rýchlo klesá“, pri rieke Odra len „klesá“. Oba údaje sú veľmi pozitívne pre Ostravu a jej časti ako Svinov, alebo pre Bohumín.

Labe v Ústí a v Děčíne je na 3. stupni povodňovej aktivity (ohrozenie) a stav je vytrvalý.

Na juhu Česka rýchlo stúpa Malša. Vltava a Lužnica hlásia stav bez zmeny. Dyje a Morava na južnej Morave na 3. stupni povodňovej aktivity.

(est)

  |  

Amerického pastora po takmer 20 rokoch prepustili z väzenia v Číne

Pastora z amerického štátu Kalifornia prepustili po 18 rokoch strávených vo väzení v Číne. V súčasnosti sa už nachádza v Spojených štátoch, uviedlo v pondelok americké ministerstvo zahraničných vecí.

Davida Lina (68) zadržali po príchode do Číny v roku 2006. Podľa amerických úradov a ľudskoprávnych skupín ho pôvodne odsúdili na doživotie vo väzení za podvod pri uzatváraní zmlúv.

Organizácia Dui Hua Foundation, ktorá bojuje za práva väzňov v Číne, tvrdí, že čínske úrady často používajú toto obvinenie proti vedúcim predstaviteľom hnutia domácich cirkví, pôsobiaceho mimo štátom podporovaných náboženských skupín. Lin tento údajný zločin poprel.

Tí, ktorí sa angažujú v domácich cirkvách a vedú ich, "často čelia zastrašovaniu, obťažovaniu, zatýkaniu a prísnym trestom", poznamenala americká Komisia pre náboženskú slobodu vo svete (USCIRF).

Rezort diplomacie USA vo svojom vyhlásení privítal prepustenie Davida Lina z väznice v Číne. "Vrátil sa do Spojených štátov a prvýkrát sa po takmer 20 rokoch bude môcť vidieť so svojou rodinou," uviedlo ministerstvo.

Lin bol jedným z troch Američanov, ktorých podľa USA neoprávnene zadržiavali v Číne. Zvyšnými dvoma sú podnikateľ Kai Li obvinený zo špionáže a Mark Swidan, ktorého obvinili v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou.

Vláda amerického prezidenta Joea Bidena podľa stanice CNN v posledných rokoch zintenzívnila diplomatické úsilie o prepustenie týchto troch mužov. Predstavitelia Spojených štátov vrátane šéfa diplomacie Antonyho Blinkena a poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana opakovane na túto záležitosť upozorňovali počas svojich návštev v Číne.

Linovi počas jeho väznenia niekoľkokrát znížili doživotný trest a nakoniec ho mali prepustiť v apríli 2030. USCIRF ešte v roku 2019 poukázala na správy, že Linovi sa za mrežami zhoršil zdravotný stav a taktiež údajne čelil možným hrozbám pre svoju bezpečnosť.

(tasr, ap)

  |  

Spoločnosť Meta zakázala ruským štátnym médiám používanie svojich platforiem

Zákaz znamená výrazne sprísnenie opatrení proti ruským štátnym médiám zo strany najväčšej spoločnosti sociálnych médií, ktorá roky podnikala obmedzenejšie kroky, ako je blokovanie zadávania reklám a obmedzenie dosahu ich príspevkov.

Spoločnosť Meta v pondelok oznámila, že zakázala ruským štátnym médiám vrátane televízie RT a mediálnej skupiny Rossija Segodňa prístup na svoje platformy. Odôvodnila to tým, že používali zavádzajúce taktiky, aby na internete vykonávali tajné vplyvové operácie.

Uplatňovanie zákazu zavedú postupne v najbližších dňoch. Meta vlastní okrem sociálnej siete Facebook aj platformy Instagram, WhatsApp či Threads.

"Po starostlivom zvážení sme rozšírili naše pokračujúce presadzovanie (pravidiel) proti ruským štátnym médiám. Rossija Segodňa, RT a ďalšie súvisiace subjekty majú teraz celosvetovo zakázaný prístup k našim aplikáciám z dôvodu aktivity zahraničného zasahovania," uviedla spoločnosť vo vyhlásení. Ruské veľvyslanectvo zatiaľ na žiadosť Reuters o vyjadrenie nereagovalo.

Spojené štáty tento mesiac vzniesli obvinenia z prania peňazí voči dvom zamestnancom RT, ktorí podľa amerických predstaviteľov pracovali na pláne najať si americkú firmu na výrobu internetového obsahu na ovplyvnenie novembrových volieb v USA.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken minulý piatok povedal, že krajiny by mali k aktivitám ruskej štátnej televízie RT pristupovať rovnako ako k spravodajským operáciám tajných služieb.

RT reagovala na sankcie USA výsmešne a obvinila Washington zo snahy zabrániť jej vo vykonávaní činnosti novinárskej organizácie.

(tasr, reuters)

  |  

Húsíovia tvrdia, že USA im ponúkli uznať ich vládu nad Jemenom, tie to popierajú

Vysokopostavený predstaviteľ jemenských povstalcov z hnutia húsíov v pondelok uviedol, že americká vláda hnutiu ponúkla, že uzná ich vládu nad Jemenom.

Týmto krokom sa Washington údajne snaží o zastavenie útokov na civilné lode v Adenskom zálive a Červenom mori zo strany húsíov. Nemenovaný americký predstaviteľ tieto tvrdenia označil za nepravdivé.

"Po každej našej operácii vždy prebieha komunikácia," uviedol Muhammad al-Bukaití, člen politbyra húsíov, pre televíziu Al Jazeera. Dodal, že prostredníctvom sprostredkovateľov húsíovia komunikovali s predstaviteľmi USA a Spojeného kráľovstva. Uviedol taktiež, že vláda USA údajne pohrozila priamym vojenským zásahom proti krajinám, ktoré vykonávajú vojenské zásahy "na podporu Gazy".

Americký predstaviteľ, ktorý pre Reuters hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, označil tieto tvrdenia za "úplný výmysel".

Jemen sa už roky zmieta v občianskej vojne. V roku 2014 húsíovia prevzali kontrolu nad hlavným mestom Saná a zosadili medzinárodne uznanú vládu.

Húsíov dlhodobo podporuje Irán, ktorý im dodáva zbrane. Po začiatku vojny v Pásme Gazy jemenskí povstalci začali s raketovými útokmi na obchodné lode, ktoré smerujú do Izraela alebo majú s krajinou spojitosť. Od novembra poškodili už viac ako 80 plavidiel raketovými a dronovými útokmi. Dve lode sa im podarilo potopiť a jednej sa zmocnili, pričom zabili najmenej troch členov posádky.

V nedeľu húsíovia na Izrael vypálili raketu, ktorá dopadla do neobývanej časti krajiny. Izraelskej protivzdušnej obrane sa ju nepodarilo zachytiť. Premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu húsíov varoval pred izraelskou odvetou.

(tasr, reuters)

  |  

Podozrivý z pokusu atentát na Trumpa zo zbrane nevystrelil, tvrdí Tajná služba USA

Muž, ktorého v pondelok zatkli pre podozrenie, že chcel na golfovom ihrisku na Floride zavraždiť exprezidenta a republikánskeho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa, nemal na bývalého prezidenta priamy výhľad a nevystrelil zo svojej zbrane.

Úrady stále overujú, či zadržaný Ryan Routh konal sám. V pondelok večer to uviedli predstavitelia Tajnej služby USA (USSS) a Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI).

"Nevystrelil (na Trumpa, pozn. TASR) ani nestrieľal na nášho agenta," uviedol zastupujúci riaditeľ USSS Ronald Rowe, ktorý taktiež ozrejmil, že Routh na Trumpa, z kríkov, v ktorých sa nachádzal, nemal priamy výhľad.

Na margo bezpečnosti exprezidenta riaditeľ USSS uviedol, že zavedené bezpečnostné opatrenia fungujú. Povedal tiež, že agenti si do bodky splnili svoju prácu, keď si v v pondelok všimli Routha, ktorý z neďalekých kríkov mieril zbraňou.

Rowe ozrejmil, že Trumpov výlet do golfového strediska vo West Palm Beach na Floride bol neplánovaný. Tajná služba preto pre tento účel zostavila bezpečnostný plán. "A tento plán vyšiel," vyhlásil Rowe.

Podozrivého Routha zadržali v nedeľu popoludní po tom, čo agenti USSS zbadali v kríkoch vedľa golfového ihriska, kde sa nachádzal Trump, hlaveň pušky. Agenti týmto smerom vystrelili najmenej štyrikrát. Routh následne odhodil zbraň a z miesta ušiel.

[link url = https://standard.sk/768555/fbi-donald-trump-sa-stal-tercom-dalsieho-pokusu-o-atentat-zadrzany-sa-zastaval-ukrajiny]

(tasr, afp, ap)

  |  

Video: V naživo vysielanom prenose zažili zemetrasenie. Hosťom bola prezidentka

Moldavskú prezidentku Maiu Sanduovú živel prekvapil v pondelok počas rozhovoru v televízii.

Otrasy, ktorých epicentrum bolo v susednom Rumunsku, Sanduovú viditeľne prekvapili, zachovala však pokoj, pričom len prevrátila oči a pousmiala sa, informujú agentúry Reuters a AP.

"Nasledujúce týždne budú veľmi, veľmi nabité," hovorila Sanduová v závere naživo vysielaného rozhovoru zhruba o 17.40 h, keď zrazu v televíznom štúdiu došlo k viditeľnému otrasu. Prezidentka len prevrátila oči a usmiala sa.

"Panebože, tu sa deje niečo zaujímavé," povedala moderátorka verejnoprávnej televízie Moldova 1. "Premiéra v priamom prenose, zemetrasenie," dodala. "Vyzerá to tak, že áno," odpovedala prezidentka, pričom sa s moderátorkou zhodla na tom, že ich rozhovor tak mal "nezvyčajný záver".

Zemetrasenie, ktoré malo podľa americkej geologickej služby USGS magnitúdu 5,2, bolo cítiť v Moldavsku aj na juhu Ukrajiny. Epicentrum otrasov, ktoré vychádzali z hĺbky vyše 126 kilometrov, bolo v župe Buzau, ktorá leží v seizmicky aktívnej oblasti, uvádza rumunská agentúra Agerpres. Nespôsobilo však nijaké škody.

Podľa šéfa rumunského výskumného inštitútu INFP Constantina Ionesca bolo zemetrasenie súčasťou bežnej seizmickej aktivity v tejto oblasti, kde k takýmto otrasom s magnitúdou presahujúcou číslo 5 môže dochádzať aj približne raz za dva roky. "Bolo ho cítiť aj v Bukurešti, no oveľa silnejšie ho bolo cítiť v Moldavsku, v Kišiňove," povedal Ionescu.

(tasr)