Preskočiť na obsah
  |  

Vláda chce pre výhrady Európskej komisie opäť novelizovať Trestný zákon

Koalícia predstavila návrh na ďalšiu úpravu Trestného zákona, ktorý reaguje na výhrady Európskej komisie týkajúce sa ochrany unijných finančných prostriedkov.

Tento krok prichádza po tom, čo Slovensko nedostalo väčšinu peňazí zo schválenej štvrtej platby plánu obnovy, pričom Európska komisia vyjadrila obavy z nedostatočnej ochrany európskych peňazí, najmä po znížení trestných sadzieb za ekonomické zločiny a zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry.

Nová novela, ktorú predložili poslanci koalície sprísňuje tresty za nezaplatenie cla a rozširuje opatrenia na zlepšenie ochrany európskych prostriedkov. Ak ju parlament schváli, za podvody s clom, kde je škoda 10-tisíc eur alebo viac, môže hroziť trest odňatia slobody od jedného do piatich rokov.

Ďalšou dôležitou zmenou je zriadenie Oddelenia závažnej kriminality na generálnej prokuratúre, ktoré bude mať za úlohu dozerať na prípady týkajúce sa európskych financií. Aj keď toto oddelenie už formálne funguje, cieľom je jeho „normatívne ukotvenie" v zákone, aby sa preukázalo, že Slovensko seriózne pristupuje k ochrane európskych peňazí. Tento krok má zlepšiť vzťahy s Európskou komisiou a zabezpečiť ďalšie financovanie.

Koalícia taktiež navrhuje zamerať sa na vzdelávanie prokurátorov v oblasti ochrany európskych peňazí, informuje portál Aktuality.sk.

(mm)

  |  

Počet obetí po izraelskom útoku na predmestie Bejrútu stúpol na 37

Medzi obeťami je aj sedem žien a tri deti. Úrady dodali, že pri útoku utrpelo zranenia 68 ľudí, pričom 15 z nich ostáva naďalej v nemocnici.

Ministerstvo zdravotníctva predošlý deň informovalo o 14 obetiach a asi 66 zranených. Izraelská armáda zároveň oznámila, že pri tomto útoku zabila najmenej 16 bojovníkov libanonského militantného hnutia Hizballáh.

Libanonské hnutie Hizballáh v sobotu potvrdilo, že medzi mŕtvymi sú aj jeho dvaja vysokopostavení velitelia Ibráhim Ákila a Ahmed Wahbí. Obeťami útoku je údajne asi desať ďalších predstaviteľov hnutia.

Izrael podnikol zriedkavý nálet na husto obývanú južnú štvrť Bejrútu v piatok popoludní počas dopravnej špičky, keď sa ľudia vracali domov z práce a študenti zo škôl, píše AP. Palestínske hnutie Hamas útok odsúdilo.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že ho znepokojuje eskalácia medzi Izraelom a Hizballáhom. Zabitie dvoch vysokopostavených veliteľov Hizballáhu však považuje za spravodlivé.

Podobne aj Hizballáh v sobotu hlásil, že vypálil „salvu" rakiet na vojenské pozície izraelskej armády na severe Izraela. Šiitske hnutie pritom uviedlo, že útoky podniká v reakcií na izraelské útoky na juholibanonske obce.

(tasr, ap, reuters)

  |  

V Budapešti voda zaplavila šachtu nemocničného výťahu. Evakuovali desiatky pacientov

Do priestorov budapeštianskeho Národného ortopedického ústavu (OMINT) vnikla spodná voda, preto v noci z piatka na sobotu museli evakuovať vyše 30 pacientov.

Zaplavená bola jedna z výťahových šácht nemocnice v Budíne na ulici Frankel Leó út. Pre evakuáciu sa rozhodlo vedenie z dôvodu rizika, že voda vo výťahovej šachte môže spôsobiť výpadok elektriny. Pre agentúru MTI to uviedlo riaditeľstvo ústavu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Pracovníci ústavu v záujme bezpečnej starostlivosti presunuli pacientov v rámci nemocnice do inej budovy. Pri evakuácii asistovali okrem nemocničného personálu aj pracovníci záchrannej služby, úradu civilnej ochrany a ďalšie partnerské organizácie.

Viacerí pacienti sa rozhodli stráviť víkend doma, ich liečba bude pokračovať v pondelok. Starostlivosť o pacientov ústavu naďalej bezpečne pokračuje, zdôraznilo vedenie inštitúcie.

Dunaj má v Budapešti kulminovať v sobotu. Podľa predpovede vodohospodárov dosiahne hladina rieky zhruba 840 centimetrov, čo je o 50 centimetrov menej než pri povodni v roku 2013.

(tasr)

  |  

Poškodený most v Kremničke začali búrať

Most v banskobystrickej mestskej časti Kremnička, ktorý vo štvrtok (19. 9.) náhle uzavreli pre havarijný stav a spolu s ním aj úsek rýchlostnej cesty R1 pod ním, búrajú. V sobotu predpoludním o tom informoval primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.

Dodal, že práce pokračujú podľa plánovaného harmonogramu a zatiaľ je zbúraná približne polovica mosta. Ak sa nevyskytne mimoriadna situácia, podľa dodávateľa prác by mal byť most zbúraný v sobotu približne o 17:00, aby cesta R1 bola od pondelka (23. 9.) prejazdná, doplnil primátor. O búracie práce v celkovej sume 231 000 eur s DPH sa stará spoločnosť Metrostav Slovakia.

Banskobystrická radnica dostala v stredu (18. 9.) statický posudok po pravidelnej prehliadke mosta a 50-ročný most uzavreli pre viacero závažných porúch na nosnej konštrukcii.

„Napriek tomu, že tento most nie je evidovaný v majetku mesta, ale nachádza sa na našom území, iniciatívne sme ho dali zmonitorovať. Posudkom bol zaradený do triedy 7, čo je havarijný stav. Predchádzajúca prehliadka pritom konštatovala stav 4 - 5, čiže došlo k náhlemu zhoršeniu,“ zdôraznil Nosko v uplynulých dňoch s tým, že v tejto súvislosti vyhlásili mimoriadnu situáciu.

„Z dôvodu jeho havarijného stavu a akútnej poruchy - praskliny v strednom poli mosta, sme boli nútení uzatvoriť ho pre akúkoľvek dopravu, peších i cyklistov. Táto prasklina by mohla spôsobiť kolaps konštrukcie mosta. Bezpečnosť obyvateľov je pre nás prvoradá," dodal.

(tasr)

  |  

Pred parlamentom v Jeruzaleme drží hladovku 83-ročná Izraelčanka

Orna Šimoniová, ktorá už dlhé mesiace aktívne podporuje protivládne protesty, vyzvala Izraelčanov, aby sa k nej pripojili a demonštrovali za prepustenie rukojemníkov.

Podľa jej slov vláda premiéra Benjamina Netanjahua už nerobí dostatočné kroky na dosiahnutie dohody s Hamasom a obviňuje ho, že zámerne zdržiava uzavretie prímeria, aby si udržal moc, informuje Times of Israel.

„Šesť miliónov ľudí musí prísť a ukázať zákonodarcom, že ľudia chcú, aby sa rukojemníci vrátili domov,“ povedala 83-ročná Šimoniová.

Mnoho Izraelčanov kritizuje vládu za nečinnosť a vyzýva k rýchlemu uzavretiu dohody, ktorú podporujú aj šéfovia tajných služieb a minister obrany Joav Galant.

V októbri minulého roka uniesli počas teroristického útoku palestínskych ozbrojencov 251 Izraelčanov, z ktorých mnohí zostávajú v zajatí v Gaze. Izraelská armáda doteraz zachránila niekoľko rukojemníkov, zatiaľ čo odvetné bombardovanie izraelských síl spôsobilo obrovské škody v Gaze a vyústilo do humanitárnej krízy.

https://twitter.com/GiladCohenJR/status/1836663023894733130

(mm)

  |  

V nedeľu nastane jesenná rovnodennosť, začne sa astronomická jeseň

V nedeľu 22. septembra o 14. hodine a 43. minúte stredoeurópskeho letného času nastane jesenná rovnodennosť a na Slovensku, tak ako na celej severnej pologuli, nastane začiatok astronomickej jesene. Južná pologuľa, naopak, vstúpi do jarného obdobia.

Vlani nastala jesenná rovnodennosť až 23. septembra o 8.50 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). Tento rok je to skôr vzhľadom na to, že je priestupný rok, teda má o jeden deň (29. február) navyše. Tým sa raz za štyri roky koriguje nesúlad medzi kalendárom a reálnou pozíciou Zeme na obežnej dráhe okolo Slnka. Rovnako 22. septembra sa začne astronomická jeseň aj o rok, kým v rokoch 2026 a 2027 bude pripadať opäť na 23. september.

Okamih rovnodennosti (aequinoctium) znamená, že sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku a slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemský povrch. Deliaca čiara medzi osvetlenou časťou Zeme, kde je deň a tmavou časťou, kde panuje noc (tzv. terminátor) smeruje počas rovnodennosti vertikálne od severného pólu k južnému.

V deň jesennej rovnodennosti slnko vychádza presne na východe a zapadá na západe. Pozorovateľ stojaci na rovníku v deň jesennej rovnodennosti vidí na poludnie slnko nad sebou v nadhlavníku. Deň, keď nastáva jesenná rovnodennosť (podobne ako jarná), je rovnako dlhý na akomkoľvek mieste na zemeguli – trvá približne 12 hodín.

Napríklad v Bratislave vyjde slnko 22. septembra ráno o 6. hodine a 38. minúte SELČ, zapadne o 18.48 h. Slnko teda bude nad obzorom 12 hodín a 10 minút. Zároveň sa v čase po jesennej rovnodennosti dni skracujú najrýchlejším tempom, denne až o tri a o pol minúty. Už 23. septembra bude dĺžka slnečného svitu len 12 hodín a 6 a pol minúty, o deň neskôr 12 hodín a 3 minúty.

V africkom Dakare v Senegale bude 22. septembra svietiť slnko 12 hodín a 6 minút, pričom dni sa tu skracujú menej výrazne, len o 48 sekúnd denne – pretože mesto sa nachádza na cca 14. rovnobežke severnej zemepisnej šírky. Platí, že čím sme bližšie k rovníku, tým je menší rozdiel medzi dĺžkou slnečného svitu v lete a v zime.

Naopak, čím viac na sever, tým je skracovanie dní výraznejšie. V nórskom meste Tromso v deň rovnodennosti, teda 22. septembra, je slnko nad obzorom 12 hodín, 19 a pol minúty. Slnečný svit je však každý deň kratší o 8 a pol minúty. Od 27. novembra tu slnko zmizne pod obzorom a nastane polárna noc.

Astronomická jeseň na severnej pologuli potrvá do 21. decembra, kedy o 10.20 h stredoeurópskeho času (SEČ) nastane zimný slnovrat a začne sa astronomická zima. Meteorologická jeseň sa začala už 1. septembra a potrvá do konca novembra.

Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka, ako aj samotné striedanie ročných období spôsobuje sklon zemskej osi voči obežnej dráhe Zeme o približne 23,5 stupňa.

(tasr)