Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj sa zúčastní na balkánsko-ukrajinskom samite v Chorvátsku

Predošlý samit Ukrajina-juhovýchodná Európa sa uskutočnil vo februári v albánskej Tirane. Zelenskyj sa na ňom zúčastnil a vyzval tam na väčšiu podporu, ktorá by jeho krajine pomohla odraziť ruské sily, pričom zdôraznil nedostatok munície.

V Chorvátsku sa budúci týždeň uskutoční samit lídrov balkánskych krajín o Ukrajine, na ktorom sa zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Oznámil to vo štvrtok chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.

Cieľom stretnutia v Dubrovniku je podľa Plenkoviča dosiahnuť, aby „celý región podporoval Ukrajinu a Ukrajincov v boji za slobodu". Schôdzka sa bude konať v stredu.

Samit v Chorvátsku sa bude konať v čase sporu medzi tamojšou vládou a prezidentom Zoranom Milanovičom ohľadom Ukrajiny.

Milanovič v utorok odmietol podporiť vládny návrh na vyslanie chorvátskych dôstojníkov do misie NATO v Nemecku, zameranej na výcvik ukrajinských vojakov. Prezident na sociálnej sieti vyhlásil, že nedovolí, aby sa chorvátski vojaci „zúčastňovali na aktivitách, ktoré tlačia Chorvátsko k vojne".

Plenkovič obvinil Milanoviča z toho, že koná proti národným záujmom. Premiér vyzval poslancov, aby rozhodnutie prezidenta zvrátili, čo by si v parlamente vyžadovalo dvojtretinovú väčšinu hlasov.

(tasr)

  |  

Štáty Perzského zálivu uistili Irán o svojej neutralite v iránsko-izraelskom konflikte

Irán v utorok vykonal svoj doteraz najväčší útok na Izrael, ktorý označil za odvetu za izraelské vraždy vysokých predstaviteľov Hamasu a Hizballáhu a za operácie v Gaze a Libanone.

Arabské štáty Perzského zálivu sa tento týždeň na stretnutiach v Dauhe snažili ubezpečiť Irán o svojej neutralite v konflikte medzi Teheránom a Izraelom, pretože sa obávajú, že širšia eskalácia násilia by mohla ohroziť ich ropné zariadenia.

Ministri arabských štátov Perzského zálivu a Iránu, ktorí sa zúčastnili na stretnutí ázijských krajín, ktoré hostil Katar, sa v rozhovoroch zamerali na deeskaláciu konfliktu.

Teherán vyhlásil, že jeho útok sa skončil, ak nedôjde k ďalším provokáciám, ale Izrael prisľúbil, že útok tvrdo vráti.

Americká spravodajská stránka Axios uviedla, že Izrael by sa v rámci odvety mohol zamerať na zariadenia na ťažbu ropy v Iráne.

(mja)

  |  

Sestry i lekári odmietajú schválené konsolidačné opatrenia, avizujú ďalšie kroky

Peter Visolajský povedal, že odborári majú v súčasnosti vyzbieraných už takmer tritisíc výpovedí z nadčasovej práce lekárov z 28 slovenských nemocníc.

Zástupcovia lekárov i sestier odmietajú konsolidačné opatrenia, dotýkajúce sa sektora zdravotníctva. Návrh, ktorý vo štvrtok schválil parlament, vnímajú ako ohrozenie funkčnosti slovenského zdravotníctva. Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) aj Lekárske odborové združenie (LOZ) avizujú ďalšie kroky, ktorými chcú vládu prinútiť opatrenia v sektore zrušiť.

Sesterské odbory upozornili, že sa nebudú nečinne prizerať na rozklad zdravotníctva a neustúpia. „Toto je budíček pre nás všetkých, zdravotníkov, aby sme sa spojili a ukázali, že nenecháme zdravotníctvo padnúť. Prosíme verejnosť aj pacientov o podporu, pretože sa to dotkne nás všetkých, všetci sme potencionálni pacienti," poznamenalo združenie.

Schválené konsolidačné opatrenia odmieta aj Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. „Bez akékoľvek dialógu so zúčastnenými stranami vláda SR a poslanci Národnej rady SR schválili opatrenia, ktoré sa výrazne dotknú kvality starostlivosti o našich pacientov, spôsobia ďalší odliv zdravotníckych pracovníkov, čim dosiahneme jedno a to väčšie preťaženie zdravotníckeho personálu, viac chýb v starostlivosti a nárast odvrátiteľných úmrtí," informovala.

Rovnako so schváleným konsolidačným balíkom nesúhlasia ani lekárski odborári. Deklarujú, že rozhodnutie vlády vyvolá avizované zbieranie výpovedí lekárov v nemocniciach.

„Vláda týmto spôsobuje úplne zbytočný konflikt. Náš postoj je známy - takéto hrubé porušenie a nedodržiavanie Memoranda z roku 2022 medzi lekármi a vládou SR nemôžeme akceptovať," vyhlásil predseda LOZ Peter Visolajský.

(tasr)

  |  

EÚ môže zaniknúť, ak nezmení svoju agendu, varuje Emmanuel Macron

Francúzsky prezident odkazuje európskym lídrom, že blok zaostáva za USA a Čínou pre nadmernú reguláciu a nedostatočné investície.

Francúzsky prezident na podujatí Berlínsky globálny dialóg povedal, že Washington a Peking predstihli EÚ v hospodárskych výsledkoch a investíciách, a potom vyzval inštitúciu, aby dokončila balík finančných pravidiel pre bankovú úniu.

„EÚ by mohla zaniknúť, sme na pokraji veľmi dôležitého momentu,“ povedal Macron. „Náš predchádzajúci model sa skončil, pretože príliš regulujeme a málo investujeme. Ak sa budeme riadiť našou klasickou agendou, v najbližších dvoch až troch rokoch budeme mimo trhu.“

V apríli Macron vyzval na integrovanejšiu európsku obranu a varoval, že únia sa nemôže stať vazalom USA, pokiaľ ide o bezpečnosť a armádu. „Nie sme vybavení na to, aby sme čelili rizikám,“ povedal, keď načrtol svoju víziu asertívnejšej EÚ na globálnej scéne.

(mja)

  |  

Izrael tvrdí, že zaútočil na veliteľstvo tajných služieb Hizballáhu v Bejrúte

Zasiahol aj "teroristických agentov patriacich k tejto jednotke, prostriedky na zhromažďovanie spravodajských informácií, veliteľských centier a ďalšej teroristickej infraštruktúry," uviedla izraelská armáda.

Vo štvrtok izraelská armáda nariadila evakuáciu obyvateľstva 25 libanonských dedín. Ich obyvateľom odporučila, aby sa vo vlastnom záujme a s ohľadom na svoju bezpečnosť presunuli na sever krajiny.

Hnutie Hizballáh vo štvrtok popoludní vo svojom komuniké informovalo, že za úsvitu jeho ozbrojenci aktivovali dve výbušné zariadenia, aby zastavili postup izraelských vojakov, ktorí sa pokúšali infiltrovať do pohraničnej obce Marún ar-Rás v dištrikte Bint Džbajl.

V tlačovej správe nie je zmienka, či si tento útok vyžiadal obete. Pri podobnej akcii v stredu však prišlo o život osem izraelských vojakov, ktorých smrť neskôr potvrdila aj ich armáda.

Hizballáh okrem toho informoval, že zabránil izraelskej hliadke v prekročení tzv. Fatimskej brány pri betónovom hraničnom múre postavenom neďaleko lokality Kfar Kila.

Aj libanonská armáda vo štvrtok - vôbec prvýkrát od októbra 2023, keď sa začalo stupňovať napätie na libanonsko-izraelskej hranici - odpovedala na paľbu z pozícií obsadených izraelskými vojakmi. Išlo o odvetu za ostreľovanie jednej zo základní libanonskej armády v dištrikte Bint Džbajl, pri ktorom zahynul libanonský vojak - druhá obeť z radov libanonskej armády od začiatku eskalácie medzi Hizballáhom a Izraelom.

Počas dňa sa na severe Izraela niekoľkokrát rozzvučali sirény ohlasujúce možný raketový útok z územia Libanonu. Ide o oblasti, ktoré izraelskí civilisti z bezpečnostných dôvodov na výzvu armády a úradov už pred časom opustili.

(afp, tasr)

  |  

Poslanci ukončili aktuálnu schôdzu

Neprerokované body programu aj hlasovanie o prerokovaných sa majú zaradiť na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 22. októbra.

Presunuli sa tak aj tri opozičné návrhy na odvolanie ministrov zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas), kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS) a spravodlivosti Borisa Suska (Smer).

Na aktuálnej schôdzi mali na programe aj hlasovania o personálnych voľbách, rozhodovať mali o voľbe člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky či člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

(tasr)