Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden: Neverím, že na Blízkom východe bude totálna vojna

Totálnej vojne na Blízkom východe sa dá stále zabrániť, avšak bude na to potrebné vyvinúť ešte veľa úsilia, povedal prezident USA Joe Biden v noci na piatok novinárom v Bielom dome.

Biden sa takto vyjadril v čase, keď v regióne vládne obrovské napätie v súvislosti s izraelskými útokmi v Pásme Gazy a Libanone, a keď sa očakáva odpoveď Izraela na masívny raketový útok Teheránu z utorka, pripomenula agentúra AFP.

„Neverím, že dôjde k totálnej vojne. Myslím si, že sa jej môžeme vyhnúť,“ odpovedal prezident USA na novinársku otázku, nakoľko si je istý, že sa podarí zabrániť konfliktu takéhoto rozsahu na Blízkom východe. Uistil, že USA budú naďalej podporovať Izrael.

Niekoľko hodín predtým potvrdil, že sa viedla diskusia o možných izraelských útokoch na iránske ropné náleziská ako o možnej odvete za raketový útok Teheránu na Izrael. Takúto možnosť pritom ešte v stredu nepodporoval, pripomenula agentúra Reuters.

„Diskutujeme o tom. Myslím, že by to bolo málo... tak či tak,“ reagoval Biden na otázku, či podporuje izraelský úder na iránske ropné zariadenia. Nemenovaný predstaviteľ Spojených štátov potom povedal, že Izrael sa podľa Washingtonu zatiaľ nerozhodol, ako bude jeho odveta za iránsky útok vyzerať.

Irán v utorok večer podnikol rozsiahly raketový útok na Izrael. Izraelskej protivzdušnej obrane sa údajne podarilo zneškodniť väčšinu zo 180 balistických rakiet.

Mohutný útok bol podľa Teheránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych militantných skupín vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom nemá prostriedky na manažment škôd po hurikánoch

Ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS) na tento rok vyčlenilo 640,9 milióna dolárov pre štátne a miestne úrady na pomoc s prílevom migrantov. Prostriedky FEMA tak nedokážu pokryť pomoc oblastiam, ktoré zasahujú hurikány.

Minister Alejandro Mayorkas v stredu oznámil, že Federálna agentúra pre riadenie krízových situácií (FEMA) nedisponuje takým rozpočtom, aby zvládla poskytovať pomoc pri hurikánoch.

„S peniazmi, ktoré máme, uspokojujeme okamžité potreby,“ povedal Mayorkas počas tlačovej konferencie na palube Air Force One cestou na obhliadku škôd spôsobených hurikánom Helene v Južnej a Severnej Karolíne.

„Očakávame, že nás zasiahne ďalší hurikán… Nemáme dostatok finančných prostriedkov. FEMA nemá prostriedky na to, aby zvládla sezónu a to, čo sa blíži,“ dodal.

Kritici upozornili na rozpočtovú položku na manažment migračnej krízy vo výške 640,9 milióna dolárov, čo kritizoval aj republikánsky guvernér Texasu Greg Abbott.

„Je to jednoduché. Mayorkas a FEMA – okamžite prestaňte míňať peniaze na presídľovanie nelegálnych imigrantov a presmerujte tieto prostriedky do oblastí zasiahnutých hurikánom. Dajte Američanom prednosť,“ napísal Abbott v stredu na sieti X.

DHS pre denník New York Post vo štvrtok večer upresnilo, že prostriedky na manažment migračnej krízy sú alokované Kongresom, a tak ich FEMA nemôže použiť na pomoc obetiam hurikánov.

Od roku 2022 vyčlenila FEMA zo svojich programov vyše 1,4 miliardy dolárov na podporu samospráv starajúcich sa o migrantov. V roku 2023 presunula na štátne a miestne administratívy 780 miliónov dolárov z fondu Emergency Food and Shelter (Núdzové jedlo a prístrešie).

Spomenutých 640,9 milióna dolárov podľa zistení New York Postu pochádza z programu Shelter and Services, ktorý koncom roka 2022 Kongres schválil pre manažment migračnej krízy. Podľa kritikv je však možné ho použiť aj na zmiernenie následkov prírodných katastrof.

Pre obete a pozostalých po hurikáne Helene vyčlenia FEMA štyri milióny dolárov.

(sab)

Minúta  |  

Konsolidácia sa najviac dotkne strednopríjmových domácností

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila prvé vyhodnotenie vplyvov niektorých opatrení konsolidačného balíku na rodiny.

„Vplyvom prijatých opatrení v roku 2025 disponibilné príjmy pre priemernú rodinu poklesnú bezprostredne o 1,5 percenta alebo o 270 eur ročne,“ oznámila rada (RRZ) v príspevku na Facebooku.

Dodala, že rodiny v strednom príjmovom pásme zaznamenajú pokles príjmov až o dve percentá, hoci v peňažnom vyjadrení najviac klesnú príjmy domácností v najvyššom príjmovom decile – horných desať percent podľa príjmu.

Otec piatich detí: Moja rodina príde pre úpravy daňového bonusu o 700 eur mesačne

Mohlo by Vás zaujímať Otec piatich detí: Moja rodina príde pre úpravy daňového bonusu o 700 eur mesačne

„K celkovému poklesu v disponibilných príjmoch pre priemernú rodinu ročne najviac prispeje úprava rodičovského dôchodku, nasledované zmenami v DPH a daňovom bonuse na dieťa,“ pripomenula RRZ niektoré konkrétne opatrenia, ktoré Národná rada vo štvrtok definitívne schválila v druhom čítaní.

Rada v príspevku spresnila, že hodnotila len priame vplyvy opatrení z novej legislatívy, a zatiaľ sa nesústredila na predtým schválené opatrenia, akým je napríklad plný 13. dôchodok. Dodatočný vplyv na pokles disponibilných príjmov rodín môžu mať aj ďalšie činitele, ako je prenos záťaže spôsobený zvýšenou sadzbou DPH či nová transakčná daň, ktorým sa RRZ zatiaľ tiež nevenovala.

(sab)

Minúta  |  

V Nemecku protestovali proti poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine

Tisíce ľudí v Berlíne protestovali proti poskytovaniu nemeckej vojenskej pomoci Ukrajine, ktorá sa vo vojne s Ruskom spolieha na západné dodávky zbraní. Protest v deň 34. výročia zjednotenia Nemecka podľa agentúry DPA zvolala krajná ľavica.

Účastníci na zhromaždení držali s transparenty s nápismi „Vyjednávanie! Nie zbraniam!“ alebo „Nie vojne“. Na niektorých sa objavili aj slogany namierené proti Spojeným štátom americkým.

Nemecko je po USA druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Budúci rok však plánuje túto bilaterálnu pomoc znížiť na polovicu.

Na štvrtkový protest prišlo podľa organizátorov vyše 40-tisíc ľudí. Polícia odmietla uviesť presný odhad, no podľa nej sa ich počet pohyboval „v päťcifernom rozmedzí“. Vo večerných hodinách informovala, že protesty a demonštrácie sa skončili pokojným spôsobom, nehlásila žiadne väčšie incidenty, nepokoje ani zatýkanie.

Jednou z hlavných požiadaviek protestujúcich bolo, aby Nemecko prestalo posielať Ukrajine zbrane, ktoré Kyjev potrebuje na obranu pred ruskou agresiou.

Na proteste v Berlíne sa zúčastnila aj ľavicová populistická politička Sahra Wagenknechtová, ktorá dlhodobo vyzýva na zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu, a tiež sa stavia proti plánu rozmiestniť v Nemecku americké rakety dlhého doletu.

Svoje postoje zopakovala aj vo štvrtok, a zároveň vyzvala na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom ukončiť boje na Ukrajine. Taktiež obvinila nemeckú vládu, že iba slepo nasleduje Washington.

Wagenknechtovej postoje kritizujúce NATO podľa AFP prispeli k priaznivým volebným výsledkom jej strany Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) v troch východonemeckých spolkových krajinách. V Brandenbursku BSW dokonca skončila na treťom mieste s podporou 12 percent hlasov, po sociálnych demokratoch (SPD) a Alternatíve pre Nemecko (AfD).

(tasr)

Minúta  |  

V ruskom Permskom kraji horí sklad pohonných hmôt

V sklade pohonných hmôt v Permskom kraji na východe európskej časti Ruskej federácie vypukol v piatok ráno rozsiahly požiar. Podľa ruského ministerstva pre mimoriadne situácie sa nikto nezranil, príčiny vzniku požiaru sú však nateraz neznáme.

V priemyselnej zóne obce Osency podľa vyhlásenia ministerstva, ktoré citovala agentúra Reuters, horel súkromný sklad ropných produktov s rozlohou desaťtisíc metrov štvorcových.

Požiar zachvátil palivové nádrže, na mieste zasahuje 60 hasičov s 19 kusmi techniky. Podarilo sa im zabrániť jeho rozšíreniu na súkromné obytné domy, administratívnu budovu a suchý porast. Ďalšie informácie rezort neposkytol.

(tasr)

Minúta  |  

Belgický potratový zákon je podľa pápeža zločinný. Premiér si predvolal apoštolského nuncia

Belgický premiér Alexander De Croo si predvolal veľvyslanca Vatikánu, aby mu tlmočil nespokojnosť belgickej vlády s výrokmi pápeža Františka počas jeho minulotýždňovej návštevy v Belgicku, keď tamojšie potratové zákony označil za „zločinné“.

Ako vo štvrtok informovala agentúra AFP, De Croo vo svojom prejave v parlamente označil tieto pápežove výroky za „neprijateľné“ a dodal, že pozval apoštolského nuncia „na diskusiu“ o tejto otázke.

„Moje posolstvo apoštolskému nunciovi bude veľmi jasné: to, čo sa tam stalo, je neprijateľné,“ povedal De Croo. Dodal, že Belgicko nepotrebuje lekcie o tom, ako majú jeho zákonodarcovia schvaľovať zákony. „Časy, keď u nás zákony diktovala cirkev, sú už našťastie dávno za nami,“ vyhlásil belgický premiér.

Počas svojho pobytu v Belgicku pápež vzdal hold zosnulému belgickému kráľovi Baudouinovi, ktorý sa verejne postavil proti potratom – v roku 1990 odmietol podpísať zákon o zrušení trestov za umelé ukončenie tehotenstva, pričom sa odvolal na svoje osobné presvedčenie. Táto legislatíva bola v Belgicku následne schválená po tom, čo Baudouin dočasne abdikoval, aby ju nemusel podpísať.

Práve pri návšteve hrobky tohto panovníka pápež označil daný interrupčný zákon za zločinný. O lekároch, ktorí „sa prepožičiavajú“ na vykonanie potratu, hovoril neskôr pápež ako o nájomných vrahoch.

Pápež použil podobný ostrý slovník aj v minulosti, jeho posledné komentáre však vyvolali v Belgicku pobúrenie, pretože prišli v citlivom čase. Plány na predĺženie lehoty na vykonanie potratu na 18 týždňov tehotenstva boli totiž v Belgicku pozastavené, pretože strany rokujúce o zostavení vlády po júnových voľbách nie sú v tejto otázke zajedno.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.