Preskočiť na obsah
  |  

Maroko je pripravené repatriovať nelegálnych migrantov, ktorí sú v Európe

Maroko v utorok oznámilo, že je pripravené prijať späť svojich štátnych príslušníkov, ktorí nelegálne emigrovali do Európy, a obvinilo hostiteľské krajiny z oneskorenia repatriácie.

Marocký minister zahraničných vecí Násir Búríta v utorok uviedol, že kráľovstvo je „pripravené repatriovať každého nelegálneho migranta, ktorý sa osvedčí ako Maročan a ktorý opustil marocké územie".

„Maroko je pripravené, ale je pripravená aj druhá strana?" povedal Búríta na tlačovej konferencii a dodal, že Rabat "nepotrebuje dostávať lekcie" o boji proti nelegálnej migrácii.

Opatrenie prichádza v čase, keď francúzski zákonodarcovia vyzývajú na sprísnenie migračnej politiky po tom, ako bol v septembri zatknutý marocký nelegálny migrant podozrivý zo zabitia 19-ročnej francúzskej študentky.

Podozrivého z vraždy zatkli vo Švajčiarsku 25. septembra, štyri dni po tom, ako sa v lese na západe Paríža našlo telo 19-ročnej študentky.

Migrant už bol predtým odsúdený za znásilnenie z roku 2019 a a dostal príkaz opustiť krajinu. Francúzske orgány po jeho zatknutí uviedli, že Maroko nereagovalo na ich žiadosť o vydanie povolenia na jeho okamžitú deportáciu. Rabat neskôr oznámil, že žiadosť nebola vydaná správne.

Nová francúzska pravicová vláda sa zaviazala obmedziť nelegálnu migráciu. Francúzsky minister vnútra Bruno Retailleau nedávno prisľúbil, že zavedie nové migračné predpisy na „ochranu Francúzov".

(tasr, afp)

  |  

Biden bude volať s Netanjahuom v súvislosti s odvetou proti Iránu

Americký prezident Joe Biden by mal v stredu telefonovať s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom o prípadných plánoch na odvetu proti Iránu, uviedol v utorok večer spravodajský web Axios.

„Chceme tento telefonát využiť na to, aby sme sa pokúsili určiť hranice izraelskej odvety," citoval Axios jedného z amerických predstaviteľov. Washington chce údajne zabezpečiť, aby útoky Izraela neboli neprimerané. Biely dom na žiadosť o komentár na medializované informácie bezprostredne nereagoval.

Celý svet v napätí očakáva, akú prípadnú odvetu zvolí Izrael na raketový útok z Iránu, ktorý Teherán uskutočnil minulý týždeň. Útok nakoniec v Izraeli nespôsobil výrazné škody a Washington ho označil za neúčinný.

Netanjahu však prisľúbil, že úhlavný nepriateľ Irán za svoj raketový útok zaplatí. Teherán zas vyhlásil, že akákoľvek odveta by sa stretla so silným protiútokom, čo vyvoláva obavy z ďalšieho prehlbovania krízy a napätia na Blízkom východe.

V stredu sa chystal na návštevu do Washingtonu izraelský minister obrany Joav Galant, ktorý sa tam mal stretnúť so svojim náprotivkom Lloydom Austinom. Galant svoju cestu však zrušil. Médiá prišli s informáciami, že zrušenie návštevy inicioval izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Ten chcel údajne pred stretnutím ministrov obrany hovoriť najskôr práve s prezidentom USA Joeom Bidenom.

(tasr, axios)

  |  

KĽDR úplne odstaví cesty a železnice vedúce do Južnej Kórey

Severokórejská armáda oznámila, že od stredy úplne odstaví cesty a železnice vedúce do Južnej Kórey a opevní oblasti na svojej strane hranice.

Severokórejská armáda uviedla, že ide o reakciu na vojenské cvičenia uskutočnené v posledných týždňoch v Južnej Kórei, ako aj na častú prítomnosť amerických jadrových prostriedkov v regióne.

Južná Kórea a USA v posledných mesiacoch posilňujú obrannú spoluprácu vzhľadom na stúpajúce napätie na Kórejskom polostrove. Washington je hlavným vojenským partnerom Soulu a v oblasti je približne 28.000 amerických vojakov. Južná Kórea taktiež nemá vlastné jadrové zbrane, no v tejto oblasti je zastrešená práve Spojenými štátmi.

Vzťahy medzi Soulom a Pchjongjangom sú v posledných mesiacoch mimoriadne napäté. Severokórejský vodca Kim Čong-un v uplynulom období viackrát vyzval na urýchlenie vývoja v zbrojárskom priemysle vrátane navýšenia počtu centrifúg s cieľom exponenciálne zvýšiť počet jadrových zbraní. KĽDR taktiež pravidelne posiela na územie Južnej Kórey balóny s odpadkami. V reakcii na to zas začali z Južnej Kórey z ampliónov vysielať na druhú stranu na dennej báze programy proti severokórejskému režimu.

(tasr, reuters, jonhap, kcna)

  |  

Zelenskyj: Ukrajine sa v Kurskej oblasti darí udržiavať tlak na ruské jednotky

Ukrajinské sily udržiavajú v pohraničnej ruskej Kurskej oblasti dostatočný tlak na ruské jednotky. Uviedol to v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„V Kurskej oblasti sa bojuje už tretí mesiac a my v tomto sektore udržiavame potrebný tlak na Rusko," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videoodkaze.

Ukrajinské sily prekvapivo vpadli do ruskej Kurskej oblasti 6. augusta a podarilo sa im obsadiť desiatky dedín. Moskva však tvrdí, že v rámci protiofenzívy už získala späť časť dobytého územia. Ruskej armáde sa zároveň naďalej darí postupovať v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, pripomína Reuters.

(tasr, reuters)

  |  

Scholz chce kontroly na nemeckých hraniciach čo najdlhšie

Od polovice septembra sa na nemeckých hraniciach zvýšili kontroly s cieľom obmedziť počet osôb prichádzajúcich bez povolenia na pobyt. Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz priznal, že s kontrolami je "veľa problémov".

"Budeme to robiť tak dlho, ako to pôjde. A to bude veľmi dlho," povedal Scholz v relácii televíznej stanice RTL podľa agentúra DPA.

Od 16. septembra sa na nemeckých hraniciach zvýšili kontroly s cieľom obmedziť počet osôb prichádzajúcich bez povolenia na pobyt. Ako posledné boli zavedené kontroly na hraniciach s Dánskom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom.

Na hraniciach s Francúzskom prebiehali dočasné kontroly pre olympijské hry už od konca júla. Rozhodnutie zaviesť kontroly vyvolalo v niektorých susedných krajinách podráždenie. Všetky susedné krajiny Nemecka patria do schengenského priestoru, v rámci ktorého sa za bežných okolností cestuje bez kontroly na vnútorných hraniciach.

Nemecko však už v októbri 2023 obnovilo kontroly na niektorých hraničných priechodoch so Švajčiarskom, Českou republikou a Poľskom, aby zabránilo pohybu migrantov. Hraničné kontroly mali byť oficiálne iba dočasné, ale Berlín ich opakovane niekoľkokrát predĺžil, a to aj na hraniciach s Rakúskom, kde fungujú už od septembra 2015.

(tasr)

  |  

Egypt a Jordánsko varujú, že región je na pokraji vojny

Ministri zahraničných vecí Egypta a Jordánska vyjadrili v utorok solidaritu s Libanonom. Egypt a Jordánsko sú jediné dve arabské krajiny, ktoré s Izraelom uzavreli mier.

Jordánsky minister zahraničných vecí Ajman Safadí na spoločnej tlačovej konferencii s egyptským partnerom Badrom Abdalattím vyzval na ukončenie "izraelskej agresie na troch frontoch" - v Pásme Gazy, na okupovanom Západnom brehu Jordánu a teraz v Libanone.

"Odsudzujeme izraelskú agresiu v Libanone, odsudzujeme izraelské ostreľovanie libanonského hlavného mesta, odsudzujeme izraelské zabíjanie Libanončanov," vyhlásil Safadí.

Ammán aj Káhira opakovane varovali, že región je na pokraji vojny. Obvinili Izrael z toho, že s ním napriek systematickému porušovaniu medzinárodného práva západní spojenci zaobchádzajú, akoby bol beztrestný. "Máte krajinu, ktorá stojí nad zákonom a nikomu sa nezodpovedá," vyhlásil Abdalattí.

Izrael útočí proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh v Libanone od 23. septembra. O život už prišlo najmenej 1150 ľudí a milión ľudí muselo opustiť svoje domovy.

(tasr)