Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Peter Pellegrini prijme vo štvrtok (10. 10.) popoludní demisiu ministerky zdravotníctva. Zároveň do funkcie vymenuje Kamila Šaška.
Vyplýva to z programu prezidenta, o ktorom informovala prezidentská kancelária.
O novom ministrovi a reakciách opozície sa dočítate v článku:
Premiér Robert Fico (Smer) poukazuje i na potrebu zavedenia práva na opravu a odpoveď a uvažuje aj nad úpravou povinností potrebných pre výkon práce novinára.
Opozičné KDH tvrdí, že národný mediálny úrad má byť bičom na všetkých neposlušných novinárov a „vládny valec" chce takto zavrieť ústa novinárom. Odmieta aj ďalšie navrhované zmeny v mediálnej oblasti.
„Fico s Dankom chcú mať takto pod kontrolou kontrolu verejnej moci, ktorá je vo vyspelých demokratických spoločnostiach aj v rukách novinárov. Podmienku povinného členstva v stavovskej žurnalistickej organizácii si naposledy pamätáme z čias totalitného vojnového Slovenského štátu a je viac ako smutné konštatovať, že mocichtivosť súčasnej vládnej koalície siaha až k manierom totalitných režimov," napísalo KDH vo svojom stanovisku.
Hnutie zároveň poukazuje na to, že politická angažovanosť niektorých médií i novinárov v prospech politických strán ide často za hranicu objektívneho a vyváženého informovania. Kresťanskí demokrati vláde pripomínajú aj nedávno prijatý európsky akt o slobode médií, ktorý je pre Slovensko záväzný a s ktorým sú podľa KDH vládne zámery cenzurovania novinárov v príkrom rozpore.
(tasr)
Novovzniknutá ukrajinská 155. samostatná mechanizovaná brigáda nesie meno Anny Kyjevskej, staroruskej princeznej, ktorá sa vydala do Francúzska v 11. storočí. Vojaci trénujú na východe Francúzska, píše agentúra AP.
Brigádu Anny Kyjevskej francúzska armáda pripravuje na boj a vyzbrojuje ju na nasadenie v prvej línii proti ruskej invázii. Zložená bude zo 4 500 vojakov, 2 300 z nich sa cvičí vo Francúzsku. Tvoriť ju budú tri prápory pechoty, ako aj ženisti, delostrelci a ďalší špecialisti. Ostatné prápory vycvičí Ukrajina.
Francúzske ozbrojené sily vojakov učia, ako používať a udržiavať zbrane dodané Parížom. Pri výcviku simulujú podmienky na bojisku. Vojaci sú vystavení stresu, hluku a náletom nepriateľských dronov. Výcvik taktiež prebieha v zákopoch, ktoré vykopali rovnakými metódami a usporiadali podobne ako na ukrajinských bojiskách.
Francúzsko taktiež brigádu vyzbrojí 150 obrnenými vozidlami vrátane ľahkých tankov AMX, samohybnými húfnicami Caesar a ďalšími zbraňami.
Celkovo vo Francúzsku trénuje 15-tisíc ukrajinských vojakov. Prezident Emmanuel Macron ich v stredu navštívil prvýkrát od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.
(tasr)
Andrej Plenković a Volodymyr Zelenskyj sa stretli pred tretím samitom Ukrajina – juhovýchodná Európa v Dubrovníku, kde majú diskutovať o medzinárodnom mierovom úsilí, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na Zelenského kanceláriu.
„Spoločne budeme rozvíjať spoluprácu medzi našimi obrannými odvetviami. Chorvátsko bude naďalej poskytovať vybavenie a zdieľať odborné znalosti v oblasti humanitárneho odmínovania,“ napísal Zelenskyj na sieti X.
„Dohoda sa taktiež zaoberá otázkami starostlivosti o veteránov a stíhania vojnových zločinov, keďže Chorvátsko má s vojnou vlastné skúsenosti,“ doplnila kancelária ukrajinského prezidenta.
Krajiny preskúmajú možnosti posilnenia spolupráce v oblasti digitálnej odolnosti, kybernetickej bezpečnosti a výmeny spravodajských informácií. Bilaterálnu dohodu podpísali na desať rokov.
Chorvátsko patrí medzi podporovateľov Ukrajiny a od začiatku invázie ruských síl už poslal 11 veľkých zásielok vojenskej pomoci. Kancelária ukrajinského prezidenta uviedla, že od februára 2022 poskytlo Chorvátsko Ukrajine pomoc v celkovej výške 300 miliónov eur.
Chorvátsko na samite hostí predstaviteľov 12 krajín juhovýchodnej Európy a Ukrajiny. Okrem Plenkovića a ukrajinského prezidenta sa na ňom zúčastnia aj prezidenti, premiéri či ministri zahraničných vecí Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Čiernej Hory, Grécka, Kosova, Moldavska, Severného Macedónska, Slovinska, Srbska, Rumunska a Turecka.
(tasr)
Budúci minister zdravotníctva Kamil Šaško berie upokojenie situácie v zdravotníctve ako svoju hlavnú prioritu. Uviedol to predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s tým, že Šaško má jeho plnú dôveru.
Ďalšie rokovania ku konsolidačnému balíčku so šéfom Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petrom Visolajským podľa Šutaja Eštok budú prebiehať. Verí, že Šaško s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas), ktorý je zodpovedný za vyjednávanie konsolidácie, urobia maximum pre to, aby vyšli lekárom v ústrety.
"Samozrejme na dohodu treba dvoch. Budeme prichádzať s nejakými návrhmi riešenia, ale rovnako prosíme zdravotníkov, aby si uvedomili, že v situácii, kedy sa snažíme zachrániť Slovensko pred bankrotom, je nevyhnutné, aby celá spoločnosť prijala kompromisy," povedal minister vnútra.
Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer) je rád, že téma ministra zdravotníctva sa vyrieši čo najskôr. Poukázal na to, že vo štvrtok predloží hospodárskej a sociálnej rade návrh rozpočtu, v ktorom nebudú zahrnuté dohody so zdravotníkmi, ani dohody o energetickej pomoci.
Do 15. októbra musí vláda schváliť rozpočet a predložiť ho parlamentu. "Následne bude pokračovať v týchto dvoch momentálne zásadných témach. To s čím sme rátali bude zahrnuté v rozpočte a ak nastanú nejaké dohody či zmeny, tak by sa potom tie konečné čísla upravili v návrhu štátneho rozpočtu," priblížil Kamenický.
Dodal, že akékoľvek zdroje do zdravotníctva či energetickej pomoci by sa museli nájsť v existujúcom rozpočte. S mnohými návrhmi Visolajského Kamenický súhlasí. Mnohé podľa neho navrhol aj odchádzajúcej ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej (Hlas).
Zdravotníci naprieč celým sektorom jednohlasne odmietajú súčasné znenie konsolidačných opatrení v zdravotníctve. S vládou sú ochotní rokovať o riešeniach.
Pellegrini po rokovaní so zástupcami zdravotníckeho sektora vyzval vládu na začatie rokovaní so zdravotníkmi k návrhu konsolidačných opatrení. Deklaroval, že od nich bude závisieť aj jeho prípadný podpis legislatívy.
(tasr)
Mesto na severe Izraela je súčasťou „uzavretej vojenskej zóny“, ktorú vyhlásilo ministerstvo obrany z dôvodu opakovaného ostreľovania z Libanonu. Civilisti obyčajne dodržiavajú bezpečnostné opatrenia, ide o prvé civilné obete.
„Našli sme muža a ženu vo veku okolo 40 rokov v bezvedomí s poraneniami od šrapnelov. Vykonali sme lekársku prehliadku, no ich zranenia boli príliš vážne a museli sme ich vyhlásiť na mieste za mŕtvych,“ citovala agentúra AFP vyhlásenie izraelskej zdravotnej služby Červená Dávidova hviezda (Magen David Adom).
Incident sa stal na pozadí dlhodobých prestreliek medzi Obrannými silami Izraela (IDF) a šíitským militantným hnutím Hizballáh, ktoré sa z deklarovanej solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy začalo 8. októbra 2023 – deň po napadnutí južného Izraela palestínskymi militantnými skupinami Hamas či Islamský džihád.
V prípade dvojice, ktorá podľa izraelských hasičov išla vyvenčiť psa, ide o prvých zabitých civilistov odvtedy, čo Izrael spustil pozemnú ofenzívu na juh Libanonu a začal pravidelne útočiť na ciele Hizballáhu v južnom Bejrúte.
Mesto Kirjat Šmona blízko libanonských hraníc bolo vyhlásené za uzavretú vojenskú zónu, pretože je častým cieľom raketových útokov z Libanonu. IDF uviedli, že zaznamenali odpálenie približne 20 projektilov z Libanonu a v Kirjat Šmone sa rozozvučali sirény varujúce pred vzdušným útokom.
Izrael popri vojne v Gaze prisľúbil, že zaistí aj svoje severné hranice, aby umožnil Izraelčanom vysídleným v dôsledku útokov Hizballáhu vrátiť sa do svojich domovov.
Hizballáh aj v stredu hlásil boje s izraelskými vojakmi v pohraničnej oblasti na juhu Libanonu. Ešte predtým však uviedol, že jeho bojovníci odrazili dva pokusy IDF o prienik na libanonské územie.
(tasr)
Rezort zdravotníctva do skráteného medzirezortného pripomienkového konania predložil novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe. S jej znením však nesúhlasia zástupcovia záchraniek, najmä so zmenami v záchranárskych posádkach.
Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby (AZZS) Matej Polák upozornil, že viaceré navrhované opatrenia v rámci novely zákona o záchrannej zdravotnej službe sú hazardom pre pacienta. Poukázal pritom najmä na zmeny v záchranárskych posádkach.
"Ak bude novela prijatá v tomto znení, spôsobí, že u niektorých pacientov, u ktorých zasahoval lekár, už nebude. Ale bude tam zasahovať tzv. záchranár špecialista. U niektorých pacientov, kde doposiaľ zasahovali profesionálni, vysokoškolsky vzdelaní záchranári už dnes bude zasahovať len tzv. asistent prepravy," spresnil.
Má ísť podľa jeho slov o nový typ zdravotníka, ktorý má absolvovať len 180 hodinový kurz a zasahovať iba pri pacientoch, ktorí nie sú v akútnom ohrození života. Upozornil však, že je náročné len na základe telefonátu vyhodnotiť, či ide o život ohrozujúci stav. Rovnako zmeny skritizoval aj Ivan Majling zo Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof.
Upozornil tiež, že napríklad výkony, ktoré majú byť po novom delegované tzv. zdravotníckemu záchranárovi sú výkony, ktoré v realite nemôže vykonávať často ani čerstvo vyštudovaný lekár či sestra s 20-ročnou praxou na oddelení anestéziológie.
"Považujeme to za mimoriadne nebezpečný krok," skonštatoval.
Priblížil, že má ísť napríklad o prácu s umelou pľúcnou ventiláciou či otváranie hrudníka pacienta v prípade traumy. Okrem toho obaja považujú za absurdné, že novela by mala byť účinná od 1. januára 2025, pričom stále nie je známe rozmiestnenie staníc záchraniek.
Okrem iného skritizovali aj zavádzanie ordinačných hodín pre záchranky či vznik novej linky pomoci, na ktorú sa majú obracať pacienti s neurgentným stavom. Obaja zároveň kritizujú proces prípravy reformy, z ktorého podľa nich boli vynechaní odborníci.
Nesúhlasia ani s bezdôvodným skrátením pripomienkového konania. Vyzvali preto vedenie ministerstva zdravotníctva, aby novelu stiahlo a vrátilo ju naspäť na pôdu rezortu. "Aby sme sa tam stretli a začali načúvať hlasom ľudí z praxe," dodal Polák.
Pripravovanú reformu aj postup jej prípravy kritizujú tiež Združenie miest a obcí Slovenska a Základná odborová organizácia pri ZZS v Bratislave. Upozorňujú, že môže ohroziť kvalitu a dostupnosť poskytovaných zdravotných služieb. Štátne ZZS Bratislava a ZZS Košice, naopak, navrhované zmeny vítajú.
(tasr)
Predseda vlády Pedro Sánchez tiež vyzval „medzinárodné spoločenstvo“, aby konalo vo veci pochybností o dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva zo strany Tel Avivu, píše agentúra AFP.
„Je jasné, že došlo k invázii tretej krajiny do suverénneho štátu, akým je Libanon, a preto medzinárodné spoločenstvo nemôže zostať ľahostajné,“ povedal Sánchez v parlamente. „Odsúdili sme (túto situáciu) na Ukrajine, odsudzujeme ju aj v Gaze, a teraz odsudzujeme aj inváziu do Libanonu,“ dodal.
Izraelská armáda koncom septembra spustila pozemnú ofenzívu na juhu Libanonu proti cieľom hnutia Hizballáh, ktorú sprevádzajú intenzívne letecké útoky na ciele hnutia v Bejrúte a ďalších častiach krajiny. Na juhu Libanonu pôsobí v rámci mierovej misie OSN (UNIFIL) aj viac ako 670 španielskych vojakov.
Izrael tvrdí, že cieľom ofenzívy v Libanone je vytlačiť militantov Hizballáhu z pohraničných oblastí a zastaviť raketové útoky na sever Izraela, aby sa do svojich domovov mohlo vrátiť približne 60-tisíc vysídlených občanov.
Sánchez patrí spomedzi lídrov krajín EÚ medzi najväčších kritikov reakcie Izraela na teroristický útok palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023, ktorý viedol k vojne v Pásme Gazy. Jeho vláda v máji uznala palestínsky štát.
Premiér uviedol, že nie je spokojný s „nedostatočnou zhodou v rámci Európskej únie“ o situácii na Blízkom východe. „Je mi to ľúto, pretože som presvedčený, že v týchto otázkach by sme mali byť... konzistentní s obranou medzinárodného práva a medzinárodného humanitárneho práva,“ povedal.
(tasr)
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) pred stredajším zasadnutím vlády zhodnotila, že podľa nej je zdravotníctvo premiérskou témou a nominant na šéfa zdravotníctva Kamil Šaško bude dostávať podporu, ktorú bude potrebovať.
Saková na otázku, prečo úradujúca ministerka Zuzana Dolinková (Hlas) vyslovila, že necítila podporu vlády pre jej rezort odpovedala, že "nebude hovoriť niečo, čo pani Dolinková alebo bývalá kolegyňa tvrdila". Myslí si, že sa vynasnažia, aby zdravotníctvo prioritu malo.
Keďže nominantom na šéfa zdravotníctva je Kamil Šaško, ktorý je aktuálne štátnym tajomníkom na Sakovej rezorte, na stole je aj otázka, kto ho nahradí.
"Určite vás budeme informovať, pretože o mene náhradníka musí rozhodnúť aj predsedníctvo strany. Rada by som ale mala človeka, ktorý je z prostredia energetiky, pretože energetika je momentálne kľúčová téma na ministerstve hospodárstva," priznala ministerka.
Kedy sa dozvie od ministerstva financií výšku energopomoci pre ľudí na Slovensku, nateraz nevie. "My rokujeme, aj keď možno neinformujem médiá, skoro každý deň. Zosúlaďujeme si veci ohľadom energopomoci," dodala Saková.
Podotkla, že kompenzácia cien energií bude musieť byť taká, aby ľudia nasledujúci rok vedeli prežiť "doslova a dopísmena ťažké obdobie, ktoré ich čaká".
"Pretože vláda si uvedomuje, že zvýšením DPH to bude určite troška náročnejšie na peňaženky domácností," uzavrela šéfka hospodárstva Saková.
(max)
Ukrajinský prezident a rímsky biskup majú podľa pracovného programu, ktorý citovali agentúry AFP a Reuters, naplánované polhodinové stretnutie v ranných hodinách.
Talianske médiá informovali, že Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok stretne s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Ich stretnutie však zatiaľ nebolo oficiálne potvrdené.
Zelenskyj prišiel v stredu do Chorvátska na samit Ukrajina – juhovýchodná Európa. V sobotu sa mal zúčastniť na schôdzke Kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Ten však odložili, pretože americký prezident Joe Biden odložil svoju plánovanú návštevu Nemecka z dôvodu blížiaceho sa hurikánu Milton.
Pápež František a Zelenskyj sa naposledy stretli v lete na okraji samitu skupiny G7 na juhu Talianska. Okrem toho sa vo Vatikáne stretli aj vlani v decembri.
Dlhoročný hlásateľ počasia na stanici NBC News John Morales strácal reč pri tom, ako oznamoval parametre blížiaceho sa hurikánu. Tento týždeň ide už o druhý hurikán, ktorý dosiahne východné pobrežie USA a Mexika, Milton je však iných rozmerov.
Na základe doterajších informácií je hurikán Milton povestným „raz za sto rokov“ hurikánom, zo štátu Florida preto utekajú státisíce ľudí.
Morales (62) namiesto obvyklého plynulého prejavu, na ktorý sú jeho diváci zvyknutí, začal v utorok krátkou chvíľkou ticha, po ktorej sa snažil koktajúc rozprávať o hurikáne. „Poklesol… poklesol o 15 milibarov za desať hodín,“ povedal o klesajúcom tlaku, pričom zabudol použiť samotné slovo „tlak“.
„Ospravedlňujem sa. Je to proste strašné,“ povedal, na čo sa tematicky posunul k zoznamu údajov o búrke, ktorá postupuje Mexickým zálivom.
Keď sa Moralesovi podarilo upokojiť, vysvetlil, že jednou z príčin intenzity hurikánu je „neuveriteľne vysoká“ teplota vody v zálive na juh od USA. Z tohto trendu obvinil klimatickú zmenu.
John Morales, one of the longest-tenured TV meteorologists in south Florida, was emotional during his broadcast on NBC affiliate WTVJ as he updated viewers on #HurricaneMilton’s impending destruction.
— TODAY (@TODAYshow) October 7, 2024
📹️: @nbc6 pic.twitter.com/tLSVSnUPWN
(sab)
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) deklaruje, že sa pravidelne stretávala so zástupcami zdravotníckych organizácií na Slovensku vrátane odborárov. Reaguje tak na šírenie informácií, že sa vo funkcii ani raz nestretla so zdravotníkmi.
"Vo verejnom priestore sa šíria informácie o tom, že som sa od nástupu do funkcie ministerky zdravotníctva ani raz nestretla so zástupcami zdravotníckych organizácií na Slovensku. Pravda je však diametrálne odlišná a musím uviesť, že som viedla až 15 takýchto rokovaní, stretnutí a dialógov so zástupcami, ktorých včera prijal aj prezident SR Peter Pellegrini," napísala odchádzajúca ministerka.
V stredu totiž vyzvala koaličná SNS Dolinkovú, aby sa bezodkladne stretla s Lekárskym odborovým združením na čele s jeho predsedom Petrom Visolajským, ako aj so zástupcami iných odborových organizácií.
"Je nepredstaviteľné, ako za celý kalendárny rok nemala Zuzana Dolinková žiadne stretnutie s týmito predstaviteľmi, ktorých včera musel prijať prezident SR," uviedla SNS v stanovisku.
(tasr)
Hoci šíitské militantné hnutie prišlo o niekoľkých veliteľov, stále preukazuje svoju organizovanosť, vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. Dodala, že podľa odhadov Kremľa je velenie Hizballáhu stabilné.
„Podľa našich odhadov Hizballáh, vrátane svojho vojenského krídla, neprišiel o veliteľské štruktúry a preukazuje, že je organizovaný,“ povedala Zacharovová na tlačovej konferencii, ktorú citovali agentúra Reuters a panarabská televízia Al-Džazíra.
Hovorkyňa taktiež obvinila Západ – najmä Spojené štáty a Britániu – z toho, že podnecuje konflikt na Blízkom východe. Svojou podporou Izraela prejavuje pokrytectvo, keďže izraelské útoky v Libanone spôsobujú veľké straty na životoch.
Zacharovová kritizovala Izrael aj pre jeho útoky na Sýriu. „Izrael opäť hrubo narušil zvrchovanosť Sýrie, keď zaútočil raketou na viacposchodový obytný dom. Je poburujúce, že takéto útoky sa stali doslova rutinnou praxou uplatňovanou v Sýrii, Libanone a Pásme Gazy,“ vyhlásila. Dodala, že to svedčí o „túžbe Izraela geograficky rozširovať vojenskú eskaláciu v regióne“.
Rusko kritizuje izraelské útoky na Libanon od začiatku eskalácie konfliktu s Hizballáhom. Kremeľ koncom septembra odsúdil aj zabitie dlhoročného vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha pri izraelskom útoku.
Analytici pre televíziu Al-Džazíra uviedli, že ruský postoj k tomuto konfliktu vychádza najmä z blízkej spolupráce s Iránom, ktorý Rusku dodáva zbrane potrebné pre vedenie vojny na Ukrajine. Rusko je preto nútené podporovať spojencov Iránu v regióne, ktorým je aj hnutie Hizballáh.
(tasr)
Rada predsedov odborových zväzov Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby nepodpísal už schválený konsolidačný balík vládou a vrátil ho na prerokovanie do Národnej rady SR.
Konsolidačný balík má podľa KOZ negatívny vplyv na obyvateľov Slovenska, a to najmä na najzraniteľnejšie skupiny, ako sú domácnosti a zamestnanci, ktorí by sa nemali stať hlavnými platcami týchto opatrení.
"Konsolidačný balík nezohľadňuje skutočné potreby obyvateľstva a pracujúcich, je bez ambície zaviesť prorastové a protransformačné opatrenia, ktoré by naštartovali dlhodobý rozvoj Slovenska," uviedli predsedovia odborových zväzov.
Doplnili, že konsolidácia verejných financií je síce nevyhnutná, ale musí byť spravodlivá a postupná. Opatrenia nesmú podľa nej zasiahnuť najzraniteľnejšie skupiny Slovákov.
Odborári zdôraznili, že zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH) a miestnych daní, spolu s poklesom daňových bonusov a dane z finančných transakcií sa zhoršia životné podmienky bežných ľudí, a to najmä v období, keď čelia vysokým nákladom spôsobeným infláciou a zdražovaním.
Vláda by sa podľa nich mala zamerať na zefektívnenie výdavkov verejného sektora, ako aj na výraznejšie zdanenie bohatých. Títo ľudia by mohli podľa nej prispieť väčším dielom k ozdraveniu verejných financií.
"Konsolidácia verejných financií musí byť realizovaná sociálne citlivým a vyváženým spôsobom, ktorý nezhorší postavenie pracujúcich a nezvýši už tak výraznú sociálnu nerovnosť. Vláda by mala prehodnotiť svoje kroky a začať skutočný dialóg so sociálnymi partnermi, aby konsolidácia bola spravodlivá a prispievala k dlhodobému rozvoju krajiny, nie k prehĺbeniu sociálnych a ekonomických problémov," uzavreli šéfovia odborárov.
(tasr)
Ministerstvo obrany tiež informovalo, že ruské jednotky počas pokračujúcich operácií oslobodili dediny Novaja Soročina a Pokrovskij. Prvá sa nachádza neďaleko hraníc s Ukrajinou, druhá leží hlbšie na území Ruska, píše agentúra AFP.
Ukrajinské sily na pohraničnú Kurskú oblasť zaútočili 6. augusta a obsadili desiatky ruských dedín. Moskva tvrdí, že v rámci protiofenzívy už získala späť časť dobytého územia, no málokedy to zverejňuje spôsobom, ako to urobila v stredu.
Ruské jednotky „pokračujú v akciách zameraných na porážku nepriateľskej skupiny, ktorá prenikla na územie Kurskej oblasti,“ uviedlo ruské ministerstvo.
Moskva ešte v polovici septembra informovala, že v rámci protiofenzívy získala späť 12 dedín v Kurskej oblasti. Krátko na to hovorca ukrajinskej vojenskej správy pre AFP povedal, že ukrajinské sily túto protiofenzívu zastavili.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v auguste uviedol, že cieľom ukrajinskej operácie v Kurskej oblasti je vytvoriť nárazníkovú zónu a ochrániť pohraničné obce pred ruským ostreľovaním.
(tasr)
Podanie skupiny opozičných poslancov na Ústavný súd SR o ústavnosti zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) súd v stredu prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
Útavný súd zároveň nevyhovel návrhu navrhovateľa na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení.
Zákon prijatý vládnou koalíciou nadobudol účinnosť 1. júla. Bývalý Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa tak zmenil na STVR. Ústavnú sťažnosť podali opozičné PS, KDH a SaS.
"Sme presvedčení, že tento zákon je v rozpore s Ústavou SR, s viacerými článkami našej ústavy a okrem toho je v rozpore s európskou legislatívou," povedal v júli predseda PS Michal Šimečka.
Za zmenou legislatívy vidí snahu o politické ovládnutie STVR, dosadenie si vlastných nominantov do vedenia inštitúcie, a nie ambíciu zlepšiť stav vo verejnoprávnom médiu.
Poslankyňa Národnej rady Zora Jaurová (PS) priblížila, že v sťažnosti namietajú obsah legislatívy aj proces jej prijímania vrátane vylúčenia verejnosti z prípravy zákona a skrátenia diskusie v parlamente.
Zákonu Jaurová vyčíta nedomyslené prechodné opatrenia aj termín zverejnenia v Zbierke zákonov vzhľadom na účinnosť.
Rozpor s Ústavou SR vidia sťažovatelia v garancii slobody prejavu a práva na informácie, ako aj zákazom cenzúry. Pred Ústavným súdom namietajú aj nesúlad zákona s európskym Aktom o slobode médií a žiadajú, aby sa obrátil aj na Súdny dvor Európskej únie.
(tasr)
Metropola Egypta, ktorý figuruje ako mediátor medzi gazskými militantmi a Izraelom v rok trvajúcej vojne, bude hostiť obe popredné palestínske militantné hnutia, oznámil Hamas, ktorého vyhlásenie citovala agentúra AFP.
„V Káhire, hlavnom meste Egypta, sa začalo stretnutie medzi delegáciami hnutia Hamas a hnutia Fatah,“ píše sa v citovanom vyhlásení. Delegáti palestínskych organizácií diskutovali o „agresii v Pásme Gazy, politickom a terénnom vývoji a o zjednotení národných snáh a postavení“.
Hamas (Hnutie islamského odporu) a Fatah (Hnutie za národné oslobodenie Palestínčanov) sú dlhodobými rivalmi a v roku 2007 viedli boje, po ktorých prevzal vládu v palestínskej enkláve Hamas. Hnutie tam vládne doteraz.
Fatah naďalej dominuje v Palestínskej samospráve, ktorá má obmedzenú kontrolu nad mestskými oblasťami na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Hamas v júli oznámil, že s ďalšími predstaviteľmi palestínskych frakcií vrátane Fatahu podpísal v Pekingu dohodu, v rámci ktorej majú spoločne pracovať na „národnom zjednotení“.
Palestínski militanti Hamasu pred rokom v októbri zaútočili na juh Izraela, ktorý následne začal s vojenskou ofenzívou v palestínskej enkláve. Táto vojna si v Pásme Gazy vyžiadala 42 010 obetí na životoch.
(tasr)
Zákonodarný zbor prijal novelizované pravidlá mobilizácie, podľa ktorých môžu muži mladší ako 25 rokov požiadať o odklad vstupu do vojska, ak sú odvodovou komisiou ohodnotení ako „nespôsobilí v čase mieru“.
Ak boli muži pred schválením tohto zákona vyhlásení za „čiastočne spôsobilých pre obdobie vojny“, priznáva sa im status nespôsobilých, a nemožno ich mobilizovať, vysvetlil spravodajský portál Ukrajinská pravda, ktorý citoval zo zákona.
Muži s odkladom musia do 4. februára 2025 podstúpiť druhú kvalifikačnú skúšku.
(sab)
Prieskum agentúry NMS sa uskutočnil online na vzorke tisíc respondentov v období od 2. do 7. októbra. Teda už po tom, ako verejnosť vedela o konsolidačnom balíku na budúci rok. Volebná účasť by bola 58,9 percenta.
Parlamentné voľby, ktoré by sa konali začiatkom októbra, by vyhralo Progresívne Slovensko (PS) s podporou 24,4 percenta voličov. Na druhom mieste by skončil Smer s 20,5 percentami hlasov.
Nasledoval by Hlas s rovnými 12 percentami, Republika (7,4 percenta), KDH (6,9 percenta) a SaS (6,2 percenta).
Matovičovo Slovensko by dosiahlo 5,2 percenta hlasov. Do parlamentu by sa tesne dostali aj Demokrati s 5,1 percenta hlasov.
Pod hranicou zvoliteľnosti by skončilo Sme rodina (3,9 percenta), Maďarská aliancia (3,6 percenta) a SNS (2,9 percenta).
V prepočte na rozdelenie mandátov by PS malo 42 mandátov, Smer 35, Hlas by obsadil 20 miest. Republika 13, KDH 12, SaS 10 a Demokrati deväť mandátov.
(max)
Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen požiadal lídrov troch politických strán, ktoré získali v parlamentných voľbách najviac hlasov, aby medzi sebou rokovali o možných vládnych koalíciách.
Cieľom prezidenta je podľa jeho slov vyjasniť možnosti vzájomnej spolupráce. Van der Bellen o tom informoval v stredu, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Opozičná pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) minulý týždeň vyhrala voľby do Národnej rady (Nationalrat), dolnej komory parlamentu, prvýkrát od svojho vzniku v roku 1956. Za ňou skončila Rakúska ľudová strana (ÖVP) kancelára Karla Nehammera a na treťom mieste sociálni demokrati (SPÖ).
Van der Bellen v stredu povedal, že poverenie zostaviť vládu zvyčajne dostane strana, ktorá dosiahla volebné víťazstvo. V prípade FPÖ však ostatné strany avizovali, že s krajnou pravicou nechcú za súčasných okolností vládnuť. Aj sám rakúsky prezident opakovane kritizoval postoje FPÖ k EÚ, migrácii či vojne na Ukrajine.
Na vytvorenie vlády sú podľa rakúskej agentúry APA potrebné aspoň dve z troch najsilnejších strán. Ich lídri - Herbert Kickl (FPÖ), Karl Nehammer (ÖVP) a Andreas Babler (SPÖ) - majú teraz čas do konca týždňa, aby medzi sebou rokovali. Prezident si ich chce následne pozvať, aby ho informovali o prípadných výsledkoch.
(tasr)
"Chronického kriklúňa" delegát počas nedeľnajšieho zápasu upozornil, aby sa správal slušne, keď mal nevhodné poznámky na hráčov aj rozhodcov. Následne však muž z tribúny preskočil dva rady, vytiahol pištoľ, natiahol ju a priložil ju k hlave delegáta.
Incident sa stal v nedeľu počas futbalového zápasu na ihrisku v Gbeľanoch (okres Žilina). Štyridsaťpäťročný muž po tom, ako na delegáte namieril zbraň, z miesta na kolobežke utiekol. Po chvíli ho však zadržali muži zákona.
Hovorkyňa žilinskej polície Zuzana Šefčíková dodala, že muža podrobili dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 2,29 promile. Vydal aj zbraň pre účely trestného konania. Policajti zistili, že ide o airsoftovú zbraň.
Voči mužovi vzniesli obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania sa a prečin výtržníctva. Zároveň policajti spracovali podnet na podanie návrhu na väzobné stíhanie obvineného, ktorý sudca akceptoval.
(tasr)
Vláda vo Varšave musela v dôsledku pribúdajúcich žiadostí o medzinárodnú ochranu zo svojej rezervy uvoľniť vyše štyri milióny eur, oznámil poľský denník Rzeczpospolita, ktorý citovala agentúra PAP.
Poľský Úrad pre cudzincov má podľa „Rzeczi pospolitej“ nedostatok finančných prostriedkov. Vzhľadom na situáciu vláda pridelila z rezervy dodatočných 19,6 milióna zlotých (4,5 milióna eur) na zdravotnú starostlivosť a náklady na pobyt v Poľsku.
„Ku koncu septembra bol počet cudzincov poberajúcich sociálnu pomoc 6-tisíc a rozpočet na tento rok bol stanovený pre 3 900 ľudí, keďže taký bol počet ľudí, ktorí dostávali podporu v minulom roku,“ uviedla Rzeczpospolita.
Utečenec po tom, čo podá žiadosť o azyl, získa od štátu plnú podporu a nemôže pracovať. Dostáva aj stravu a peniaze na oblečenie alebo obuv či mesačné vreckové a zdravotnú starostlivosť. Ak utečenci žijú mimo oficiálnych štátnych centier, dostávajú mesačne 750 zlotých (174 eur), vysvetlil denník.
„Počet prijatých žiadostí v tomto roku narástol, k čomu prispela situácia na poľsko-bieloruskej hranici, ľudia z Blízkeho východu a Afriky, ako aj Ukrajinci a Bielorusi,“ dodal denník.
Do konca septembra bolo podaných 12 300 žiadostí. V porovnaní s rokom 2021 narástol počet žiadostí o 4 500.
(tasr)
Nová linka pomoci na Slovensku vznikne v kompetencii Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR. Slúžiť má pre neurgentné stavy s cieľom odbremeniť tiesňovú linku 155.
"Tento návrh zavádza niekoľko opatrení, ktoré majú za cieľ stabilizovať systém ZZS a zabezpečiť jeho udržateľnosť a dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti," vysvetlilo ministerstvo zdravotníctva, ktoré predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe.
Návrh novej linky pomoci odôvodňuje tým, že 20 percent udalostí oznámených na linku 155 je vyhodnotených ako nevyžadujúcich výjazd záchranky. Zahlcuje sa tak systém odkladnými udalosťami, čo kumulatívne znižuje dostupnosť záchrannej zdravotnej služby.
"Táto nová linka bude slúžiť na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ktoré nevyžadujú okamžitý zásah záchrannej služby, napríklad konzultácie zdravotného stavu, odporúčania na vhodné zdravotnícke zariadenie alebo na organizáciu plánovaných medziklinických transportov," ozrejmil rezort.
Nové typy posádok majú podľa predkladateľa rozšíriť možnosti operačného riadenia ZZS. Novinkou má byť hybridná posádka rýchlej lekárskej zdravotnej pomoci (RLZP), kde posádka s lekárom funguje počas dennej služby a počas noci bez lekára.
Zaviesť sa má aj posádka rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) so zdravotníckym záchranárom špecialistom, ktorý má rozšírené kompetencie. Vzniknúť má aj ambulancia špecializovanej prepravy, ktorá je určená na plánované menej náročné medziklinické transporty a vybrané primárne výjazdy.
Zavádza sa aj ambulancia s vybavením detskej mobilnej intenzívnej jednotky, ktorých prevádzkovateľmi budú koncové detské nemocnice. Novým typom bude aj ambulancia asistenčnej zdravotnej služby.
Novela má priniesť nový spôsob tvorby siete záchrannej zdravotnej služby na Slovensku, ktorý má zabezpečiť efektívnejšie rozmiestnenie ambulancií a staníc ZZS na základe skutočnej potreby a frekvencie zásahov v rôznych oblastiach. Má sa tiež pravidelne hodnotiť a vyhodnocovať výkon ZZS na základe dát od OS ZZS.
Okrem iného má novela napríklad umožniť dispečerom operačného strediska určiť ambulancii neskorší výjazd v prípade, že nie je nevyhnutný. Upraviť sa má napríklad aj nutnosť previerky psychickej spôsobilosti operátorov. Rezort navrhuje účinnosť novely od 1. januára 2025.
Návrh legislatívnych zmien ministerstvo vníma ako nevyhnutný v súvislosti s plánovaným vyhlásením výberových konaní na prevádzkovanie ambulancií ZZS, ktoré sa musia uskutočniť začiatkom roka 2025.
"Ak by táto legislatíva nebola schválená najneskôr do 1. januára 2025, hrozilo by významné oneskorenie výberových konaní, čo by mohlo mať za následok narušenie dostupnosti a efektivity poskytovania záchrannej zdravotnej služby v celom štáte," vysvetlil rezort a dodal, že úprava tiež nadväzuje na záväzky SR v rámci plánu obnovy.
(tasr)
Európska únia potrebuje zmenu, vyhlásil v stredu na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu maďarský premiér Viktor Orbán. Ako dodal, aktuálne polročné predsedníctvo Maďarska v Rade EÚ by chcelo byť v procese zmien katalyzátorom.
Maďarský premiér pripomenul, že v roku 2011, počas prvého predsedníctva Maďarska v EÚ, boli krízy vyvolané finančnou situáciou, protestným hnutím Arabská jar a došlo vtedy aj k tragédii v japonskej Fukušime.
"Počas nášho predsedníctva sme rozbehli rómsku stratégiu. Únia uzavrela úspešný proces prístupových rokovaní s Chorvátskom, no situácia je dnes komplikovanejšia: na Ukrajine zúri vojna, na Blízkom východe a v Afrike je konflikt a každý konflikt môže eskalovať, pričom bezpečnostná kríza môže spôsobiť aj rozpad schengenského systému," povedal Orbán.
"Únia sa musí zmeniť! Maďarské predsedníctvo je hlasom zmeny, chce byť jej katalyzátorom. Nemôžeme síce rozhodovať, ale chceme predkladať návrhy," podčiarkol.
K situácii v EÚ maďarský ministerský predseda konštatoval, že jej konkurencieschopnosť klesá, ceny sú vyššie ako u konkurentov a prechod z ruskej energetiky výrazne zníži aj HDP, preto bolo potrebné na prechod zaviesť dotácie.
Polovica európskych firiem podľa Orbánových slov vidí ako hlavnú prekážku náklady na energie, pre ktoré výroba klesla o 10 až 15 percent. "Odporúčame, aby sme sa nenechali ukolísať ilúziou, že zelený prechod ponúka riešenie tohto problému," poznamenal s tým, že dekarbonizácia v súčasnosti vedie k nezamestnanosti, čo je viditeľné v automobilovom priemysle.
"Členské štáty požadujú od inštitúcií rýchle a rozhodné kroky. Očakávame ukončenie nadmernej regulácie, zelenú priemyselnú politiku, posilnenie vnútorného trhu, rozšírenie obchodnej politiky a zníženie administratívnej záťaže," zhrnul Orbán, ktorý urgoval prijatie nového paktu konkurencieschopnosti a navrhol, aby ten bol témou samitu EÚ 8. novembra v Budapešti.
Maďarský premiér ďalej vyzval k inštitucionalizovaniu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ale aj k rozšíreniu schengenského priestoru do konca tohto roka o Bulharsko a Rumunsko.
"Ilegálnu migráciu treba riešiť vonkajšími hotspotmi, inak nie je možné ochrániť Európanov pred nelegálnou migráciou. Keď niekoho pustíme dnu, už ho nebudeme vedieť poslať domov," zdôraznil.
Podľa jeho slov nelegálna migrácia v Európe má za následok posilnenie antisemitizmu, násilia páchaného na ženách a homofóbie. Ako riešenie navrhol zvolať takzvané "schengenské samity" za účasti hláv štátov a vlád schengenského priestoru, pretože to fungovalo už v roku 2008, počas hospodárskej krízy.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu vystúpila na adresu maďarského premiéra Viktora Orbána kriticky.
Pripomenula, že ešte stále sú v EÚ lídri, ktorí za vojnový stav na Ukrajine neobviňujú agresora, teda Rusko, ale Ukrajincov. Pomohla si paralelou, keď položila otázku, či by títo lídri obvinili z diania v roku 1956 Maďarov, v roku 1968 občanov Československa či v roku 1990 Litovčanov za to, čo sa dialo na podnet Moskvy.
Uviedla, že Ukrajinci bojujú za slobodu a je len jedna cesta na dosiahnutie mieru, a to je ďalej pomáhať Ukrajincom, ekonomicky, finančne aj vojensky. Upozornila, že minulý týždeň eurokomisia oznámila poskytnutie 35 miliárd eur ako makrofinančnú pôžičku, čo bude splatené z výnosov zo zmrazených ruských aktív.
"Budeme stáť pri Ukrajine počas tejto zimy a tak dlho, ako to bude potrebné," dodala šéfka eurokomisie.
V oblasti konkurencieschopnosti pripomenula správu Maria Draghiho a potrebu odstraňovať bariéry na jednotnom trhu, ktoré predstavujú aj čínske clá a opatrenia brániace európskym firmám pôsobiť cezhranične. Spomenula, že EÚ sa snaží budovať úniu úspor a investícií.
Zároveň však vníma to, že maďarská vláda ide opačným smerom a vzďaľuje sa jednotnému trhu, a to v dobe, keď je maďarský HDP na hlavu už nižší ako v susedných krajinách.
Von der Leyenová pripomenula aj úsilie o dekarbonizáciu, čo kráča ruka v ruke so znižovaním závislosti od ruských fosílnych palív, avšak s odkazom na Orbána dodala, že sú tu lídri, ktorí trvajú na fosílnych palivách z Ruska a idú proti spoločnej deklarácii krajín EÚ z Versailles z roku 2022.
Šéfka EK sa dotkla aj témy migrácie, o ktorej hovoril aj Orbán, a uviedla, že je to európska výzva, ktorá si vyžaduje spoločnú reakciu. Aj preto bol prijatý nový pakt o migrácii a azyle, ktorý treba implementovať a EÚ sa zameriava na štáty s vonkajšími hranicami Únie.
Zároveň dodala, že nechápe, prečo Orbánova vláda predčasne prepúšťa odsúdených pašerákov migrantov, čím "hádže problém za múry susedov". Poukázala na to, že maďarská vláda dáva pracovné povolenia pre ruských občanov bez dodatočných bezpečnostných previerok a kontrol a že nový vízový režim sa stáva bezpečnostným rizikom nielen pre Maďarsko, ale pre všetky členské štáty EÚ.
Pýtala sa tiež, prečo maďarská vláda dovoľuje čínskej polícii pôsobiť na jej území a či tým neotvára zadné dvierka pre pôsobenie zahraničných síl v Európe.
Von der Leyenová pripomenula, že Orbán v roku 2011, počas prvého predsedníctva v Rade EÚ, sľuboval, že bude kráčať v stopách revolucionárov z roku 1956 a že EÚ musí zostať zjednotená. "To platilo vtedy aj dnes."
Tak sa obraciam na maďarských občanov: "Sme jednou rodinou. Váš príbeh je aj naším príbehom. Vaša budúcnosť je našou budúcnosťou. Desať miliónov Maďarov je desať miliónov dobrých dôvodov na to, aby sme naďalej spoločne formovali našu budúcnosť.“
(tasr, politico)
Minister životného prostredia predstavil mimoriadnu výzvu určenú pre majiteľov rodinných domov v oblastiach postihnutými povodňami, jednu výzvu pre nízkopríjmové domácnosti v regiónoch so zlou kvalitou ovzdušia a bežných žiadateľov o obnovu.
Majitelia rodinných domov zasiahnutých septembrovými povodňami budú môcť požiadať o finančný príspevok na obnovu domu, a to do výšky 22 800 eur a s možnosťou vyplatenia zálohy vo výške 7000 eur.
Výzva počíta okrem štandardných opatrení, ako zateplenie, výmena okien či kotla, aj s mimoriadnymi opatreniami, ako sú náklady na odčerpávanie vody, sanácia vlhkých konštrukcií, odstraňovanie plesní či opätovné omietanie.
Nevyhnutné bude podľa envirorezortu doložiť aspoň 25-percentnú úsporu energií. Podmienky výzvy aktuálne posudzuje Európska komisia. Spustenie podávania žiadostí sa očakáva do konca októbra.
Ďalej sa do výzvy Obnov dom mini 2 s alokáciou 24 miliónov eur môžu zapojiť nízkopríjmové rodiny, a to z 268 obcí v najznečistenejších oblastiach Banskobystrického a Košického kraja. Podmienkou je mať rodinný dom postavený pred rokom 2013 a príjem, ktorý rodine neumožňuje obnovu z vlastných zdrojov.
"Táto výzva je už spustená a majitelia rodinných domov môžu už dnes požiadať o príspevok až do výšky 10-tisíc eur a po splnení podmienok dostanú zálohou až do výšky 5000 eur," priblížilo ministerstvo.
Vysvetlilo, že vo výzve Obnov dom mini 2 sa tiež upravila výška ročného čistého príjmu na jedného člena domácnosti, ktorá za minulý rok nesmela presiahnuť sumu 8165,30 eura. Žiadosti je možné posielať do konca decembra 2024.
Ďalší žiadatelia, ktorí majú vyhotovenú projektovú dokumentáciu a obnovu svojho domu majú premyslenú, môžu získať finančný príspevok do výšky 19-tisíc eur. Pôjde podľa rezortu o štandardnú výzvu, ktorá bude viackolová. Podmienky výzvy budú zverejnené začiatkom novembra a spustenie podávania žiadostí sa očakáva v priebehu decembra, uviedlo MŽP.
(tasr)
Pred súdom v Prištine sa v stredu začal proces so 45 ľuďmi obvinenými v súvislosti s vlaňajšou streľbou, ktorá nasledovala po prieniku ozbrojených Srbov s ťažkou technikou na sever samozvaného Kosova.
Koncom minulého septembra preniklo na sever Kosova asi 30 ozbrojencov, ktorí zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Pri prestrelke s políciou zomreli aj traja útočníci. Kosovo obviňuje Srbsko zo zapojenia, Belehrad to však popiera.
Proces na okresnom súde v Prištine podľa agentúry AP sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia. Za obhajobu boli prítomní iba traja Srbi, ostatní sú stále na úteku.
Všetci traja sa vyhlásili za nevinných. Sú obvinení z porušovania ústavného a právneho poriadku, teroristických aktivít, financovania terorizmu a prania špinavých peňazí. V prípade usvedčenia im hrozí maximálny doživotný trest odňatia slobody v krajine, ktorej samostatnosť jednostranne vyhlásili teroristi z Kosovskej oslobodzovacej armády v roku 2008.
Medzi obvinenými v neprítomnosti je aj Milan Radoičič, dlhoročný podpredseda strany Srbská kandidátka (Srpska lista) a bohatý podnikateľ s väzbami na vládnu Srbskú pokrokovú stranu (SNS) a prezidenta Aleksandara Vučiča.
Po streľbe v Kosove úrady v Srbsku nakrátko zadržali Radoičiča, ktorý tam ušiel, pre podozrenia zo zločinného spolčenia, nezákonného držania zbraní a výbušnín a závažných činov proti verejnej bezpečnosti.
On sám to poprel, no neskôr priznal, že viedol skupinu ozbrojencov, ktorá zaútočila na kosovskú políciu. Srbsko tvrdí, že táto skupina konala na vlastnú päsť.
Na srbského politika sú uvalené americké aj britské sankcie pre jeho údajnú zločineckú činnosť v oblasti financií. Európski aj americkí predstavitelia požadovali od Srbska, aby páchateľov potrestalo. Kosovo dokonca požadovalo, aby Srbsko ozbrojencov vydalo.
(tasr)
Návrh na šéfa zdravotníctva predstavia najskôr strane Hlas, ktorej patrí toto kleslo, potom premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) a až následne médiám, oznámil postup minister investícií.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) minulý týždeň oznámila, že končí vo funkcii. Rozhodnutie odôvodnila tým, že necíti podporu na presadzovanie svojich cieľov a opatrení na zlepšenie zdravotníctva. Kritizovala okrem iného aj schválenie konsolidačných opatrení v parlamente.
V utorok sa stretla s prezidentom SR Petrom Pellegrinim, ktorý ju požiadal, aby až do prijatia jej demisie naplno vykonávala svoju funkciu. Hlava štátu zopakovala, že ministerkinu demisiu prijme v momente, keď od predsedu vlády dostane návrh na jej nástupcu.
(est)
Cenu za chémiu za rok 2024 získal David Baker z Washingtonskej univerzity a Briti Demis Hassabis s Johnom Jumperom zo spoločnosti Google DeepMind za výskum týkajúci sa bielkovín.
Oznámil to v stredu krátko pred poludním generálny tajomník švédskej Kráľovskej akadémie vied Hans Ellegren.
Polovica celkovej peňažnej odmeny vo výške 11 miliónov švédskych korún (milión eur) pôjde Bakerovi a druhá polovica britským vedcom.
Chemici sa viac než polstoročie snažili odvodiť si trojrozmernú štruktúru bielkoviny zo sekvencie aminokyselín. Vedcom z výskumného laboratória umelej inteligencie (AI) spoločnosti Google sa teraz podarilo využiť AI na predvídanie štruktúry takmer všetkých známych bielkovín na Zemi, ktorých je 200 miliónov.
Kód pre umelú inteligenciu AlphaFold2, ktorý spoločnosť Google sprístupnila verejnosti, nazvala švédska vedecká akadémia „zlatou baňou pre vedcov“. AlphaFold2 doteraz využili viac než dva milióny ľudí zo 190 krajín.
„Predtým často trvalo celé roky zistiť štruktúru bielkoviny – ak sa to vôbec podarilo. Teraz sa to dá urobiť za pár minút,“ uviedla Kráľovská akadémia vied. Pripúšťa, že model AI nie je dokonalý, ale dokáže odhadnúť pravdepodobnosť, do akej miery je ním vytvorená štruktúra správna.
Davidovi Bakerovi sa zas podarilo to, čo mnohí vedci donedávna považovali za nemožné: vytvoriť úplne nové bielkoviny s celkom novými funkciami.
Podarilo sa mu to s pomocou počítačového programu Rosetta na predvídanie štruktúr bielkovín, ktorý predstavil v roku 1998. Neskôr sa rozhodol vyskúšať s programom opačný proces: namiesto zadávania sekvencií aminokyselín s cieľom získať štruktúru bielkoviny bolo jeho úlohou prostredníctvom zadanej požadovanej proteínovej štruktúry získať návrhy na aminokyselinovú sekvenciu a vytvoriť tak novú bielkovinu.
Bakerova výskumná skupina nakreslila bielkovinu s úplne novou štruktúrou a nechala program Rosetta spočítať, ktorý typ sekvencie aminokyselín by mohol viesť k požadovanému proteínu. Rosetta prehľadala databázu všetkých známych proteínových štruktúr a hľadala krátke fragmenty bielkovín, ktoré mali podobnosť s požadovanou štruktúrou. Tieto fragmenty potom optimalizovala a navrhla sekvenciu aminokyselín. Tak sa ukázalo, že Rosetta dokáže skonštruovať novú bielkovinu.
Dovtedy sa vedcom podarilo iba napodobniť existujúce štruktúry bielkovín. Proteín vytvorený Rosettou však bol jedinečný, niečo také sa v prírode nevyskytovalo. So svojimi 93 aminokyselinami bol zároveň najväčším proteínom vytvoreným de novo.
Baker kód pre Rosettu sprístupnil, takže vedci program ďalej vyvíjajú a nachádzajú preň ďalšie oblasti využitia, dodala Kráľovská akadémia vied.
(tasr)
V stredu pred pol desiatou dopoludnia predseda hnutia Slovensko Igor Matovič na sociálnej sieti napísal, že prišli o facebookovú stránku s 228-tisíc fanúšikmi. Zodpovednosť za to pripísal Jaroslavovi Haščákovi a vládnej mafii.
Matovič v príspevku o zablokovaní stránky hnutia Slovensko zhodnotil, že sú "zakázané hnutie". "Opozícia s koalíciou nás spoločne vyblokovali z akýchkoľvek politických relácií v TV. V správach máme len zlomok priestoru," poukázal na absenciu mediálneho priestoru, ktorý je aj dôsledkom toho, že koaliční zákonodarcovia odmietajú s matovičovcami diskutovať.
"Všetci spolu sú presvedčení, že nás treba umlčať," skonštatoval expremiér.
Na tlačovej konferencii neskôr poslanec za stranu Július Jakab priblížil, že pred zablokovaním prístupu na stránku ich Facebook na porušenie pravidiel neupozornil. "Všetko bolo v poriadku. Do začiatku tlačovej konferencie sme nemali žiadnu spätnú väzbu. Snažíme sa urgentne komunikovať fejsbúkom, aby chybu napravil," uviedol.
Stranícky kolega Michal Šipoš doplnil, že "ak máte veľa peňazí, zaplatíte si niekoľkých ľudí, aby začali nahlasovať vašu stránku, tak mechanizmus zareaguje tak, ako zareaguje". Konkrétne dôkazy na podporu svojich tvrdení však zatiaľ nemá.
"Keď sa dohodnú silní oligarchovia, že vás zakážu, tak vás zakážu," spresnil s dôvetkom, že zodpovednosť za obmedzenie ich stránky nesú finančné skupiny, ktoré ovládajú aj zdravotníctvo či médiá. Neopomenul ani odchod tvárí diskusných relácií na STVR, Markíze či Joj, ktoré sú podľa neho následkom nástrojov "silných, bohatých a vplyvných ľudí".
(max)
Predsedníčka Európskej komisie v stredu na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu vystúpila kriticky na adresu maďarského premiéra, ktorý krátko predtým predstavil priority maďarského predsedníctva v Rade EÚ.
Ursula von der Leyenová tiež vyhlásila, že ešte stále sú v EÚ lídri, ktorí za vojnový stav na Ukrajine neobviňujú „agresora, teda Rusko“, ale Ukrajincov. Pomohla si paralelou, keď položila otázku, či by títo lídri obvinili z diania v roku 1956 Maďarov, v roku 1968 občanov Československa či v roku 1990 Litovčanov za to, čo sa dialo na podnet Moskvy.
Uviedla, že Ukrajinci bojujú za slobodu a „je len jedna cesta na dosiahnutie mieru“, a to je ďalej pomáhať Ukrajincom, ekonomicky, finančne aj vojensky. Upozornila, že minulý týždeň eurokomisia oznámila poskytnutie 35 miliárd eur ako makrofinančnú pôžičku, čo bude splatené z výnosov zo zmrazených ruských aktív.
„Budeme stáť pri Ukrajine počas tejto zimy a tak dlho, ako to bude potrebné,“ dodala šéfka eurokomisie.
V oblasti konkurencieschopnosti pripomenula správu Maria Draghiho a potrebu odstraňovať bariéry na jednotnom trhu, ktoré predstavujú aj čínske clá a opatrenia brániace európskym firmám pôsobiť cezhranične. Spomenula, že EÚ sa snaží budovať úniu úspor a investícií. Zároveň však vníma to, že maďarská vláda ide opačným smerom a vzďaľuje sa jednotnému trhu a to v dobe, kedy maďarský HDP na hlavu je už nižší ako v susedných krajinách.
Von der Leyenová pripomenula aj úsilie o dekarbonizáciu, čo kráča ruka v ruke so znižovaním závislosti od ruských fosílnych palív, avšak s odkazom na Orbána dodala, že sú tu lídri, ktorí trvajú na fosílnych palivách z Ruska a idú proti spoločnej deklarácii krajín EÚ z Versailles z roku 2022.
Šéfka Komisie sa dotkla aj témy migrácie, o ktorej hovoril aj Orbán, a uviedla, že je to európska výzva, ktorá si vyžaduje spoločnú reakciu. Aj preto bol prijatý nový pakt o migrácii a azyle, ktorý „treba implementovať“ a EÚ sa zameriava na štáty s vonkajšími hranicami Únie.
Zároveň dodala, že nechápe, prečo Orbánova vláda predčasne prepúšťa odsúdených pašerákov migrantov, čím „hádže problém za múry susedov“. Poukázala na to, že maďarská vláda dáva pracovné povolenia pre ruských občanov „bez dodatočných bezpečnostných previerok a kontrol“, a že nový vízový režim sa stáva bezpečnostným rizikom nielen pre Maďarsko, ale pre všetky členské štáty EÚ.
Pýtala sa tiež, prečo maďarská vláda dovoľuje čínskej polícii pôsobiť na jej území, a či tým neotvára zadné dvierka pre pôsobenie zahraničných síl v Európe.
Von der Leyenová pripomenula, že Orbán v roku 2011, počas prvého predsedníctva v Rade EÚ, sľuboval, že bude kráčať v stopách revolucionárov z roku 1956, a že EÚ musí zostať zjednotená.
„To platilo vtedy aj dnes. Tak sa obraciam na maďarských občanov: sme jednou rodinou. Vaša budúcnosť je našou budúcnosťou a 10 miliónov Maďarov má dobrú príležitosť túto budúcnosť vytvárať,“ odkázala v závere svojho vystúpenia.
(tasr)
Protestný tábor v Dortmunde na západe Nemecka mala v stredu navštíviť švédska klimatická aktivistka, polícia mala preto obavy, že priláka oveľa viac ľudí, než akému bola demonštrácia povolená, píše agentúra DPA.
Hovorca polície uviedol, že tábor bol pokojne zrušený za účasti siedmich z demonštrantov, pričom Greta Thunbergová potom už na miesto nedorazila. Tábor dovtedy fungoval niekoľko mesiacov.
„Pri posudzovaní bol zohľadnený najnovší vývoj udalostí týkajúci sa (návštevy) Thunbergovej... Po intenzívnom preskúmaní v zmysle vyhodnotenia hrozieb nariadilo policajné riaditeľstvo v Dortmunde zákaz a s tým spojené rozpustenie zhromaždenia,“ uvádza sa vo vyhlásení polície.
Takéto rozhodnutie padlo deň po prvom výročí útoku palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael. Pondelok, na ktorý toto výročie pripadlo, sa aj v Nemecku niesol v znamení propalestínskych i proizraelských demonštrácií.
Propalestínska demonštrácia, aj s účasťou Thunbergovej, sa v pondelok konala aj v Berlíne. Demonštranti sa tam dostali do stretov s políciou, na príslušníkov ktorej hádzali fľaše, pričom útočili aj na novinárov a skandovali protiizraelské heslá, uvádza DPA.
Útok militantov z Hamasu na južnú časť Izraela 7. októbra 2023 si vyžiadal približne 1 160 obetí na životoch, a to väčšinou civilistov. Militanti počas neho uniesli z Izraela aj približne 250 izraelských a zahraničných rukojemníkov. Desiatky z nich vlani v novembri prepustili počas prímeria, ostatných naďalej zadržiavajú alebo už nie sú nažive.
Izrael v reakcii na útok Hamasu spustil v Pásme Gazy masívnu vojenskú ofenzívu. K vysokému počtu jej obetí na palestínskej strane podľa Izraela výrazne prispieva skutočnosť, že Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru a bojovníkov do civilných objektov, ako sú školy a nemocnice, alebo do ich blízkosti, čím palestínskych civilistov zneužíva ako ľudské štíty. Hamas, ktorý je mnohými krajinami sveta považovaný za teroristickú organizáciu, to popiera.
Samotná Thunbergová počas konfliktu opakovane vyjadrila solidaritu s Palestínčanmi a Izrael obvinila z genocídy. Kritici zase označujú za zaujatý jej postoj k vojne v Gaze a udalostiam, ktoré ju podnietili.
(tasr)
Národniari vyzývajú odchádzajúcu ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas), aby sa bezodkladne stretla s Lekárskym odborovým združením na čele s jeho predsedom Petrom Visolajským, ako aj so zástupcami iných odborových organizácií.
"Je nepredstaviteľné, ako za celý kalendárny rok nemala Zuzana Dolinková žiadne stretnutie s týmito predstaviteľmi, ktorých včera musel prijať prezident SR," vyhlásila riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová a dodala, že Dolinková zatiaľ zostáva vo funkcii, preto je povinná vypočuť si návrhy šetrenia peňazí v zdravotníctve.
V rezorte sa podľa nej zbytočne míňa pri nakupovaní liekov alebo pri pasportizácii zariadení CT. Ministerka podľa za rok vo funkcii nepredložila žiadne riešenie.
"Zuzana Dolinková stratila vo funkcii ministerky zdravotníctva rok. Ak bude dlhodobo ignorovať názory stavovských organizácií, je plne zodpovedná ona, ako aj tí, ktorí ju nominovali, za to, v akom stave je zdravotníctvo," vyhlásila Škopcová
Vyhlásenie prezidenta Petra Pellegriniho "o vrátení konsolidačného balíčka" berie strana na vedomie. Ako hovorkyňa národniarov podotkla, za škody na kapitálových trhoch ponesie v prípade nepodpísania legislatívy plnú zodpovednosť.
"Veríme, že prezident SR prestane s útokmi na vládu Roberta Fica (Smer) a bude sa sústrediť na svoje protokolárne povinnosti a nebude nahrádzať prácu Zuzany Dolinkovej," dodala Škopcová.
(tasr)
Šéf britskej kontrarozviedky MI5 Ken McCallum v utorok v prejave o súčasných hrozbách vyhlásil, že Teherán stojí za „jedným sprisahaním za druhým“. Tajná služba od roku 2022 údajne narušila 20 incidentov, ktoré mohli skončiť smrťou civilistov.
Riaditeľ MI5 tiež povedal, že počet vyšetrovaní štátnych hrozieb sa v minulom roku zvýšil o 48 percent po tom, čo sa Rusko a Irán obrátili na kriminálnikov, obchodníkov s drogami a spojencov, ktorí za nich vykonávali ich „špinavú prácu“.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagájí vo svojom stredajšom vyhlásení odmietol to, čo označil za opakované obvinenia zo strany britského bezpečnostného predstaviteľa za posledné dva roky, pričom nemenoval konkrétneho predstaviteľa, ktorého mal na mysli, píše agentúra Reuters.
Bagájí zároveň obvinil Britov z toho, že sú podľa neho hostiteľmi teroristických skupín, ktoré využívajú slobodu prejavu na propagáciu násilia. Taktiež požiadal Londýn, aby prehodnotil svoju politiku voči iránskemu národu a západnej Ázii.
(tasr)
Dôvodom boli podľa oblastnej správy v oblasti pri hraniciach s Ukrajinou explózie výbušného materiálu, oznámila štátna tlačová agentúra TASS. Ukrajinská armáda v tejto súvislosti oznámila, že v noci útočila na sklad zbraní práve v Brianskej oblasti.
Arzenál podľa Ozbrojených síl Ukrajiny obsahoval muníciu pre rakety a delostrelectvo vrátane toho, čo Moskve dodala Severná Kórea, ako aj riadené letecké bomby, citovala vyhlásenie vojska agentúra Reuters.
❗️Ukrainian forces reportedly struck an ammunition depot in the Karachevsky district of the Bryansk region last night. Now a state of emergency has been declared in the area. Eyewitnesses report multiple explosions at the 67th arsenal of the Main Missile and Artillery… pic.twitter.com/DaC9giE45o
— WarTranslated (Dmitri) (@wartranslated) October 9, 2024
Brianská oblasť hraničí s Bieloruskom, Ukrajinou a ruskou Kurskou oblasťou, kde Moskva od začiatku augusta po prekvapivom prieniku bojuje proti ukrajinským jednotkám.
(tasr)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytlo poškodeným obyvateľom ako fyzickým osobám, ako aj obciam ako právnickým osobám dotáciu na podporu humanitárnej pomoci z dôvodu zemetrasenia v celkovej výške viac ako 2,7 millióna eur.
Konkrétne 35 obciam putovala na riešenie škôd spôsobených zemetrasením pomoc v celkovej výške 525-tisíc eur. Každá z obcí získala dotáciu v maximálnej výške 15-tisíc eur.
Dotácia je podľa rezortu práce určená na zabezpečenie potrebného materiálu pre občanov obcí a miest, na opravu poškodených príbytkov. O konkrétnom využití dotácie rozhoduje samotná obec alebo mesto.
Celkovo 1 671 domácnostiam vyplatil rezort práce dotáciu na podporu humanitárnej pomoci spolu vo výške viac ako 1,2 milióna eur. Najviac schválených a vyplatených žiadostí tvorili domácnosti z postihnutých obcí Pakostov, Ďapalovce, Holčíkovce, Baškovce, Košarovce, Vyšná Sitnica a mesta Humenné.
Peniaze sú určené napríklad na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, obuvi, hygienických prostriedkov, prostriedkov osobnej spotreby, obnovu zariadenia domácnosti, na opravu alebo kúpu zariadenia nevyhnutného na zabezpečenie základných životných potrieb, ale tiež aj na obnovu bytového fondu.
V januári 2024 ministerstvo práce vyčlenilo ďalší milión eur na pomoc ľuďom, ktorých tento živel zasiahol. V tomto roku bola schválená a vyplatená dotácia pre 1 387 domácnosti vo výške 997 500 eur.
"S účinnosťou novely zákona o dotáciách od mája 2024 sa zaviedla osobitná možnosť poskytnutia dotácie na podporu humanitárnej pomoci pre prípady, v ktorých bol napríklad v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, havárie vyhlásený núdzový stav alebo mimoriadna situácia," vysvetlilo ministerstvo práce.
V rámci jedného vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie je tak možné dotáciu poskytnúť maximálne do sumy 1 500 eur.
"Ak však dôjde k značným škodám na majetku v rámci jedného vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie, celkovú dotáciu je možné navýšiť maximálne do sumy 3000 eur. Platí však limit na jednu žiadosť v celkovej maximálnej výške 1500 eur," dodali z rezortu práce.
Východ Slovenska zasiahlo pred rokom 9. októbra zemetrasenie. Malo silu 4,9 lokálneho magnitúda a epicentrum v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou. Vo viacerých obciach po ňom zostali materiálne škody.
(tasr)
Šéf Pentagónu Lloyd Austin mal vo Washingtone privítať svojho izraelského rezortného kolegu Joava Galanta, ktorý ho mal informovať o plánoch Tel Avivu na odvetný útok proti Iránu. V utorok však premiér náhle rozhodol zrušiť stretnutie.
Schôdzka nebola verejná, o jej zrušení informovali anonymní americkí a izraelskí predstavitelia denník Washington Post. Ten situáciu hodnotí ako prejav rastúceho napätia medzi spojencami v konflikte na Blízkom východe. Vyvoláva to pochybnosti o schopnostiach Bieleho domu zabrániť ďalšej eskalácii.
Ministri sa mali v rámci stredajšieho stretnutia zamerať na rozširovanie pôvodne obmedzenej operácie Obranných síl Izraela (IDF) v južnom Libanone, ako aj na očakávaný odvetný úder za minulotýždňový raketový útok Iránu na Izrael. Hoci izraelské zdroje pre Washington Post potvrdili, že sa chystá „významná“ vojenská odpoveď, ich americkí partneri uviedli, že ich Tel Aviv doteraz o ničom neinformoval.
Hovorkyňa amerického ministerstva obrany Sabrina Singhová na tlačovom brífingu povedala, že stretnutie medzi Austinom a Galantom – ktorý si počas rok trvajúcej izraelskej vojny proti militantom z Hamasu v Gaze vytvoril blízky pracovný vzťah s predstaviteľmi vo Washingtone – sa v stredu neuskutoční, ako bolo plánované. Nebolo jasné, kedy by mohlo dôjsť k opätovnému naplánovaniu rozhovorov.
Post pripomenul, že chladnúce vzťahy medzi Izraelom a Spojenými štátmi dokresľuje fakt, že za posledných sedem týždňov sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu ani raz nekontaktoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Na stredu však majú lídri naplánovaný telefonát, uviedol zdroj z Netanjahuovej kancelárie pre agentúru Reuters.
(sab)
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…