Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Borrell: Izrael ostreľovaním pozícii OSN prekročil červenú čiaru

Izraelské ozbrojené sily v stredu a vo štvrtok ostreľovali pozície mierových síl OSN v Libanone. Uviedla to Organizácia spojených národov (OSN) s tým, že zranenia utrpeli dvaja príslušníci mierových zborov.

Na tento krok vo štvrtok reagoval šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Židovský štát podľa neho prekročil ďalšiu červenú čiaru a tvrdí, že pre tento čin neexistuje žiadne ospravedlnenie.

"V Libanone bola nebezpečne prekročená ďalšia červená čiara, keď izraelské sily strieľali na mierových síl OSN, ktorých pozície boli známe. Odsudzujeme tento neprijateľný čin, ktorý nemôže byť ospravedlnený," napísal Borrell na X (predtým Twitter).

Incidenty sa odohrali uprostred pretrvávajúcich bojov medzi Izraelom a Hizballáhom, militantnou skupinou, ktorá podporuje palestínsky Hamas.

Izrael tvrdí, že cieľom jeho libanonskej ofenzívy je zabezpečiť návrat domov ľuďom, ktorí boli evakuovaní zo severného Izraela v dôsledku raketového ostreľovania zo strany Hizballáhu.

Izraelské útoky vyhnali z domovov v Libanone za posledných niekoľko týždňov viac ako milión ľudí. Situácia na Blízkom východe sa neustále vyostruje a rastú obavy z ďalšej eskalácie konfliktu.

(bra)

Minúta  |  

Česko chce do roku 2040 patriť medzi 10 štátov EÚ s najvyšším HDP na obyvateľa

Česká vláda schválila novú hospodársku stratégiu. Jej cieľom je, aby sa ČR do roku 2040 dostala medzi top desať krajín EÚ s najvyšším HDP na obyvateľa, oznámil nový český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček.

Krajina je aktuálne na 14. mieste. Postup na vyššie priečky by mali zabezpečiť nové podporné opatrenia.

"Spolu s odborníkmi sme pripravili 150 opatrení, ktoré pomôžu Česko posunúť medzi desať najvýkonnejších ekonomík EÚ podľa výšky HDP na obyvateľa," uviedol Vlček, ktorý sa na príprave stratégie podieľal v spolupráci s bývalým ministrom Jozefom Síkelom.

Opatrenia sú rozdelené do štyroch skupín, ktoré sú zamerané na rozvoj strategickej infraštruktúry a ľudského kapitálu, podporu industrializácie s pridanou hodnotou a zaistenie financovania strategických investícií.

Cieľom dokumentu je podľa Vlčeka dosiahnuť dlhodobý a udržateľný rast, ktorý bude založený na konkurencieschopnosti a vysokej pridanej hodnote.

„Stratégia sa v oblasti industrializácie s pridanou hodnotou zameriava na konkrétne technológie a strategické odvetvia, ako sú automobilový priemysel a čistá mobilita, polovodiče a výroba čipov alebo udržateľné a digitálne technológie," uviedol minister.

Minúta  |  

V nitrianskej nemocnici hospitalizovali pacientov so západonílskou horúčkou

Celkovo šesť pacientov so západonílskou horúčkou hospitalizovali od konca augusta zdravotníci infekčnej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra. Informovala o tom STVR.

Všetci hospitalizovaní boli seniori z juhu Nitrianskeho kraja, ktorí predtým necestovali za hranice. Horúčka sa u nich prejavila bolesťou hlavy či svalovou slabosťou. Dvaja z nich potrebovali aj umelú pľúcnu ventiláciu.

Výskyt komárov prenášajúcich západonílsku horúčku u nás monitoruje Virologický ústav Slovenskej akadémie vied pomocou špeciálnych lapačov. Vďaka nim zachytili jej výskyt u komárov v Nových Zámkoch.

Západonílska horúčka je vírusové ochorenie prenášané komármi. Jeho inkubačná doba je dva až tri dni. Jej výskyt odborníci na Slovensku potvrdili už v 60. rokoch 20. storočia, je však u nás pomerne zriedkavá.

(bra)

Minúta  |  

Kamenický ukázal návrh rozpočtu. Do zdravotníctva pôjde takmer 10 miliárd eur

Ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického zo Smeru predstavilo návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Už v pondelok 14. októbra bude o dokumente, ktorý sumarizuje rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky, rokovať tripartita.

Deficit verejných financií má v budúcom roku klesnúť na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2026 na 3,7 percenta a v roku 2027 na 3 percentá HDP.

Uplynulé dni politici hlavne z vládnej SNS opakovane spomínali potrebu lepšej kontroly nad míňaním financií v rezorte zdravotníctva. Nový minister Kamil Šaško (Hlas) vo štvrtok v Prezidentskom paláci zdôrazňoval, že bude dbať o to, aby sa každé euro v zdravotníctve investovalo správne.

Podľa aktuálneho návrhu rozpočtu výdavky na zdravotníctvo v roku 2025 dosiahnu 9,6 miliardy eur. Medziročne narastú o 691 miliónov eur, teda o 7,76 percenta. Celkové výdavky v sektore zdravotníctva pozostávajú najmä z výdavkov verejného zdravotného poistenia, z výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva a z prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti.

Pokiaľ ide o výdavky na obranu na budúci rok, rozpočtované sú vo výške dvoch percent HDP. Pôjde o sumu 2,78 miliardy eur a predstavujú medziročný nárast 167 miliónov eur.

Konfederácia odborových zväzov vyzýva prezidenta, aby nepodpísal konsolidačný balík

Mohlo by Vás zaujímať Konfederácia odborových zväzov vyzýva prezidenta, aby nepodpísal konsolidačný balík

Ministerstvo financií očakáva, že hospodárenie verejnej správy v tomto roku skončí oproti schválenému rozpočtu lepšie o 250 miliónov eur. Schodok tak dosiahne 7,6 miliardy eur alebo 5,8 percenta HDP.

Na dosiahnutie plánovaného postupného poklesu deficitu je potrebné podľa rezortu financií do roku 2027 predstaviť dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9  percenta HDP.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur a výdavky sa rozpočtujú v objeme 66,5 miliardy eur

Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v roku 2025 dosiahnuť 6,4 miliardy eur. Celkové príjmy štátu sa plánujú na úrovni 27,6 miliardy eur a celkové výdavky v sume 34 miliárd eur.

V roku 2024 by sa mal verejný dlh zvýšiť na 58,9 percenta HDP. Príčinou je deficit verejných financií v tomto roku popri ustupujúcej inflácii. Dynamika rastu dlhu sa však podľa rezortu financií v nasledujúcom období stabilizuje okolo úrovne 60 percent HDP, a to najmä vďaka konsolidácii verejných financií.

(tasr, su)

Minúta  |  

Matovič obvinil Haščáka za zablokovanie stránky, šlo však len o technickú chybu

Takmer celú stredu bola nedostupná oficiálna facebooková stránka hnutia Slovensko. To, čo jeho líder Igor Matovič pôvodne označil za zablokovanie, bolo podľa oficiálneho stanoviska prevádzkovateľa iba technickou chybou.

Matovič pôvodne tvrdil, že Facebook zablokoval ich stránku s približne 228-tisíc sledovateľmi zrejme na žiadosť Jaroslava Haščáka z Penty a „vládnej mafie“. Zdôrazňoval, že sa tak stalo bez predchádzajúceho upozornenia a na túto tému hovoril aj na tlačovej konferencii.

V ten istý deň po 20.00 hodine však bola stránka hnutia Slovensko opäť dostupná. Jeho šéf túto novú skutočnosť na Facebooku už nijako nekomentoval.

Meta, materská spoločnosť sociálnej siete Facebook, pre SME vysvetlila, že šlo o technický problém, pre ktorý sa správne nenačítavali viaceré stránky po celom svete. Za vzniknuté nepríjemnosti sa ospravedlnila.

V minulosti Facebook zablokoval napríklad oficiálnu stránku Ľuboša Blahu (Smer), Mariana Kotlebu (ĽSNS) či Rudolfa Huliaka (Národná koalícia/Nezávislí kandidáti). Vo všeobecnosti však platí, že sociálna sieť stránky neblokuje ihneď a bez upozornenia, ale až po sérii varovaní.

(bra)

Minúta  |  

Nerokujem s európskymi lídrami o prímerí s Ruskom, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom poprel špekulácie, že na rozhovoroch s európskymi lídrami rokuje o podmienkach prímeria vo vojne s Ruskom.

Označil to za dezinformácie, ktoré šíri Moskva. Informovali o tom agentúry Reuters, AFP a DPA.

„Toto nie je témou našich rozhovorov," vyhlásil Zelenskyj na margo možného prímeria. „Nie je to pravda. Rusko častokrát pracuje s mediálnymi dezinformáciami, takže šírenie takýchto správ je pochopiteľné," dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj s Macronom rokoval aj o ďalšej vojenskej podpore. Taktiež vyhlásil, že Ukrajina potrebuje podporu Západu pred prichádzajúcou zimou. Priznal, že vojenská situácia na východe Ukrajiny je náročná.

Macron zdôraznil, že na stretnutí opätovne vyjadril podporu „ukrajinskému odporu proti ruskej invázii". AFP pripomína, že lídri sa stretli deň po nezvyčajnej návšteve prezidenta Macrona vo vojenskom tábore na východe Francúzska, kde francúzske sily cvičia príslušníkov novovzniknutej ukrajinskej brigády.

Stretnutie s Macronom je súčasťou Zelenského cesty po viacerých európskych štátoch. Vo štvrtok sa v Londýne stretol aj s novým generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a britským premiérom Keirom Starmerom. Neskôr vo štvrtok sa zíde aj s talianskou premiérkou Georgiou Meloniovou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.