Preskočiť na obsah
  |  

Hurikán Milton má zatiaľ 14 obetí. Najhorší scenár sa nenaplnil

Najmenej 14 obetí si doteraz v americkom štáte Florida vyžiadal hurikán Milton, väčšinu z nich vo východnej časti tohto amerického štátu.

Ako uvádza Reuters, hurikán pri prechode Floridou rozpútal najmenej 19 tornád a zanechal za sebou spúšť. Guvernér štátu Ron DeSantis však podotkol, že napriek značným škodám sa nenaplnil najhorší možný scenár v podobe prívalovej vlny morskej vody.

„Čelíte dvom hurikánom v priebehu niekoľkých týždňov - nie je ľahké to prežiť - ale videl som veľkú odolnosť v celom tomto štáte,“ povedal DeSantis na brífingu v Sarasote. Dodal, že je pevne presvedčený, že táto oblasť sa veľmi rýchlo spamätá z následkov živelnej katastrofy.

Približne osemdesiattisíc ľudí strávilo noc v útulkoch a tisíce ďalších utiekli po tom, čo úrady vydali príkaz na povinnú evakuáciu v 15 floridských okresoch s celkovým počtom obyvateľov približne 7,2 milióna.

Bez elektriny sú tri milióny ľudí

Po prechode hurikánu zostalo na Floride podľa denníka New York Times viac ako 3,2 milióna ľudí bez elektriny. V niektorých oblastiach museli domácnosti a podniky predtým čakať celé dni na obnovenie jej dodávok po tom, keď pred dvoma týždňami štát zasiahol iný hurikán Helene.

Ten bol aj podľa výpovedí miestnych oveľa ničivejší. Vidieť to aj na úmrtiach, ktorých zanechala Helene najmenej 230. 

Hurikán Milton okrem poškodených domov lámal stromy a elektrické stĺpy a vyvracal autá. V meste St. Petersburg strhol látkovú strechu na tamojšom bejzbalovom štadióne, kde boli pripravení záchranári a rozmiestnené prenosné lôžka. Našťastie nespôsobil žiadne zranenia.

V meste Punta Gorda sa trojmetrová prívalová vlna z rieky Peace prehnala do historickej štvrte, poškodila domy a na jednej z ulíc na brehu rieky strhla šesť lodí. Išlo už o tretiu vlna, ktorá zasiahla túto štvrť za posledné tri mesiace.

Tampa zostala ušetrená

Hurikán Milton dorazil na Floridu v stredu večer miestneho času ako hurikán tretej kategórie. Postupne zoslabol na hurikán prvej kategórie a z Floridy pokračoval smerom do Atlantického oceánu.

Hurikán priamo nezasiahol mesto Tampa a iné husto obývané oblasti v rovnomennom zálive, čo predišlo čiernemu scenáru.

Úrady v ťažko postihnutých floridských okresoch Hillsborough, Pinellas, Sarasota a Lee vyzvali ľudí, aby zostali doma a varovali ich pred strhnutými elektrickými vedeniami, stromami na cestách, zablokovanými mostmi a záplavami.

(tasr, bra)

  |  

Počet obetí ruského raketového útoku na prístav v Odese stúpol na osem, tvrdí Ukrajina

„V nemocnici podľahol zraneniam 26-ročný muž," uviedol na sociálnej sieti Telegram gubernátor oblasti Oleh Kiper.

Ruská balistická raketa v stredu večer zasiahla prístavnú infraštruktúru v juhoukrajinskom prístave Odesa. O útoku na sociálnej sieti Telegram zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Olexij Kuleba, ktorý ho označil za „teroristický".

Rusko sa počas viac než dva roky trvajúcej vojny na Ukrajine zameralo na ukrajinskú pobrežnú odeskú oblasť a zasiahlo lode či obilné silá. Kyjev takéto útoky označuje za nezákonné pokusy zničiť jeho vývozné schopnosti.

Pred ruskou inváziou bola Ukrajina jedným z najväčších vývozcov obilia na svete, opakované útoky na prístavy a sklady obilia však jej produkciu výrazne obmedzili.

(tasr)

  |  

Borrell: Izrael ostreľovaním pozícii OSN prekročil červenú čiaru

Izraelské ozbrojené sily v stredu a vo štvrtok ostreľovali pozície mierových síl OSN v Libanone. Uviedla to Organizácia spojených národov (OSN) s tým, že zranenia utrpeli dvaja príslušníci mierových zborov.

Na tento krok vo štvrtok reagoval šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Židovský štát podľa neho prekročil ďalšiu červenú čiaru a tvrdí, že pre tento čin neexistuje žiadne ospravedlnenie.

"V Libanone bola nebezpečne prekročená ďalšia červená čiara, keď izraelské sily strieľali na mierových síl OSN, ktorých pozície boli známe. Odsudzujeme tento neprijateľný čin, ktorý nemôže byť ospravedlnený," napísal Borrell na X (predtým Twitter).

Incidenty sa odohrali uprostred pretrvávajúcich bojov medzi Izraelom a Hizballáhom, militantnou skupinou, ktorá podporuje palestínsky Hamas.

Izrael tvrdí, že cieľom jeho libanonskej ofenzívy je zabezpečiť návrat domov ľuďom, ktorí boli evakuovaní zo severného Izraela v dôsledku raketového ostreľovania zo strany Hizballáhu.

Izraelské útoky vyhnali z domovov v Libanone za posledných niekoľko týždňov viac ako milión ľudí. Situácia na Blízkom východe sa neustále vyostruje a rastú obavy z ďalšej eskalácie konfliktu.

(bra)

  |  

Česko chce do roku 2040 patriť medzi 10 štátov EÚ s najvyšším HDP na obyvateľa

Česká vláda schválila novú hospodársku stratégiu. Jej cieľom je, aby sa ČR do roku 2040 dostala medzi top desať krajín EÚ s najvyšším HDP na obyvateľa, oznámil nový český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček.

Krajina je aktuálne na 14. mieste. Postup na vyššie priečky by mali zabezpečiť nové podporné opatrenia.

"Spolu s odborníkmi sme pripravili 150 opatrení, ktoré pomôžu Česko posunúť medzi desať najvýkonnejších ekonomík EÚ podľa výšky HDP na obyvateľa," uviedol Vlček, ktorý sa na príprave stratégie podieľal v spolupráci s bývalým ministrom Jozefom Síkelom.

Opatrenia sú rozdelené do štyroch skupín, ktoré sú zamerané na rozvoj strategickej infraštruktúry a ľudského kapitálu, podporu industrializácie s pridanou hodnotou a zaistenie financovania strategických investícií.

Cieľom dokumentu je podľa Vlčeka dosiahnuť dlhodobý a udržateľný rast, ktorý bude založený na konkurencieschopnosti a vysokej pridanej hodnote.

„Stratégia sa v oblasti industrializácie s pridanou hodnotou zameriava na konkrétne technológie a strategické odvetvia, ako sú automobilový priemysel a čistá mobilita, polovodiče a výroba čipov alebo udržateľné a digitálne technológie," uviedol minister.

  |  

V nitrianskej nemocnici hospitalizovali pacientov so západonílskou horúčkou

Celkovo šesť pacientov so západonílskou horúčkou hospitalizovali od konca augusta zdravotníci infekčnej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra. Informovala o tom STVR.

Všetci hospitalizovaní boli seniori z juhu Nitrianskeho kraja, ktorí predtým necestovali za hranice. Horúčka sa u nich prejavila bolesťou hlavy či svalovou slabosťou. Dvaja z nich potrebovali aj umelú pľúcnu ventiláciu.

Výskyt komárov prenášajúcich západonílsku horúčku u nás monitoruje Virologický ústav Slovenskej akadémie vied pomocou špeciálnych lapačov. Vďaka nim zachytili jej výskyt u komárov v Nových Zámkoch.

Západonílska horúčka je vírusové ochorenie prenášané komármi. Jeho inkubačná doba je dva až tri dni. Jej výskyt odborníci na Slovensku potvrdili už v 60. rokoch 20. storočia, je však u nás pomerne zriedkavá.

(bra)

  |  

Kamenický ukázal návrh rozpočtu. Do zdravotníctva pôjde takmer 10 miliárd eur

Ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického zo Smeru predstavilo návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Už v pondelok 14. októbra bude o dokumente, ktorý sumarizuje rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky, rokovať tripartita.

Deficit verejných financií má v budúcom roku klesnúť na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2026 na 3,7 percenta a v roku 2027 na 3 percentá HDP.

Uplynulé dni politici hlavne z vládnej SNS opakovane spomínali potrebu lepšej kontroly nad míňaním financií v rezorte zdravotníctva. Nový minister Kamil Šaško (Hlas) vo štvrtok v Prezidentskom paláci zdôrazňoval, že bude dbať o to, aby sa každé euro v zdravotníctve investovalo správne.

Podľa aktuálneho návrhu rozpočtu výdavky na zdravotníctvo v roku 2025 dosiahnu 9,6 miliardy eur. Medziročne narastú o 691 miliónov eur, teda o 7,76 percenta. Celkové výdavky v sektore zdravotníctva pozostávajú najmä z výdavkov verejného zdravotného poistenia, z výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva a z prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti.

Pokiaľ ide o výdavky na obranu na budúci rok, rozpočtované sú vo výške dvoch percent HDP. Pôjde o sumu 2,78 miliardy eur a predstavujú medziročný nárast 167 miliónov eur.

Ministerstvo financií očakáva, že hospodárenie verejnej správy v tomto roku skončí oproti schválenému rozpočtu lepšie o 250 miliónov eur. Schodok tak dosiahne 7,6 miliardy eur alebo 5,8 percenta HDP.

Na dosiahnutie plánovaného postupného poklesu deficitu je potrebné podľa rezortu financií do roku 2027 predstaviť dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9  percenta HDP.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur a výdavky sa rozpočtujú v objeme 66,5 miliardy eur

Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v roku 2025 dosiahnuť 6,4 miliardy eur. Celkové príjmy štátu sa plánujú na úrovni 27,6 miliardy eur a celkové výdavky v sume 34 miliárd eur.

V roku 2024 by sa mal verejný dlh zvýšiť na 58,9 percenta HDP. Príčinou je deficit verejných financií v tomto roku popri ustupujúcej inflácii. Dynamika rastu dlhu sa však podľa rezortu financií v nasledujúcom období stabilizuje okolo úrovne 60 percent HDP, a to najmä vďaka konsolidácii verejných financií.

(tasr, su)