Preskočiť na obsah
  |  

WHO vyzvala na zastavenie útokov na zdravotnícke zariadenia v Libanone

Z 207 zdravotníckych zariadení v oblastiach konfliktu v Libanone je údajne až sto zatvorených. Až päť nemocníc v dôsledku bojov úplne a ďalších päť čiastočne evakuovali. WHO preto vyzýva na zastavenie útokov.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu vyzvala na ochranu zdravotníckych zariadení v Libanone, kde Izrael v uplynulých týždňoch zintenzívnil vojenskú kampaň proti proiránskemu hnutiu Hizballáh. V dôsledku pokračujúcich bojov je znefunkčnených 100 zdravotníckych zariadení na juhu krajiny.

„WHO vyzýva na zastavenie útokov na zdravotnícke zariadenia," napísala agentúra OSN vo vyhlásení a dodala, že intenzívne bombardovanie zo strany Izraela "spôsobuje zatvorenie čoraz viacerých zdravotníckych zariadení, a to najmä v južnom Libanone."

 Údaje WHO hovoria, že od začiatku útokov zahynulo 72 zdravotníkov a 43 z nich sa zranilo. Útoky priamo zasiahli 15 zdravotníckych zariadení a 13 transportov.

Libanonský Červený kríž zároveň v stredu vyhlásil, že dvaja jeho zdravotníci sa zranili pri útoku na dedinu na juhu Libanonu. Červený kríž v nej svoje záchranné práce koordinoval spolu s Dočasnými silami OSN v Libanone.

(tasr, afp)

  |  

Nemôžem povedať, že by som podporoval ukrajinský „víťazný plán“ ako celok, vyhlásil Rutte

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte v stredu vyhlásil, že "víťazný plán", ktorý predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, je dobrým signálom. V súčasnej situácii ho však ako celok nemôže podporiť.

„To, že takýto plán navrhli, je silným signálom od Zelenského a jeho tímu. To však neznamená, že tu môžem povedať, že podporujem celý plán, to by bolo trochu náročné, pretože je tu veľa otázok, ktorým musíme lepšie porozumieť," povedal holandský expremiér, ktorý začiatkom októbra na poste šéfa NATO vystriedal Nóra Jensa Stoltenberga.

„Plán má množstvo aspektov a mnoho politických a vojenských otázok, ktoré musíme s Ukrajincami rozobrať, aby sme pochopili, čo sa za nimi je a zistili, čo môžeme urobiť a čo nie," vyhlásil Rutte.

Zelenskyj svoj víťazný plán predstavil v stredu. Jeho cieľom je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa skončila vojna s Ruskom. Ak sa podľa neho plán uskutoční teraz, koniec vojny bude možné dosiahnuť najneskôr v budúcom roku.

Plán má podľa Zelenského päť bodov a tri tajné dodatočné body. Okrem bezodkladnej pozvánky do NATO k nim patrí posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít. Plán tiež počíta s pokračovaním ukrajinskej vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a Kyjev navrhuje aj nasadenie "komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov" na Ukrajine.

(tasr, reuters, afp)

  |  

Na Ukrajinu poputuje z Austrálie takmer 50 tankov

Dokopy 49 austrálskych tankov Abrams, ktoré budú čoskoro vyradené, vyšlú na Ukrajinu v rámci balíka vojenskej podpory vo výške 245 miliónov dolárov.

Austrálsky minister obrany Pat Conroy, ktorý sa tento týždeň zúčastňuje na stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli, bude o najnovšom balíku podpory informovať priamo svojho ukrajinského partnera.

„Stojíme s Ukrajinou jeden vedľa druhého v jej boji proti nezákonnej invázii z Ruska,“ povedal Conroy počas pobytu v Londýne, kde sa pred cestou do NATO stretáva s členmi britskej vlády.

(mja)

  |  

Tusk avizuje, že migranti idúci cez Bielorusko majú polovojenský výcvik zo Sýrie a Iránu

Poľský premiér Donald Tusk povedal, že Poľsko nemá na svojej východnej hranici nič do činenia s utečencami, ktorí tam prišli spontánne a náhodou.

„Tieto akcie sú organizované na polovojenskom základe a my čoraz viac vidíme, že v Sýrii a Iráne sa organizujú skupiny, ktoré nie sú vycvičené len na nelegálne prekročenie hraníc, ale aj na činnosť, ktorú v NATO musíme označiť za nebezpečnú," povedal Tusk.

Tusk ďalej informoval, že vo viacerých krajinách existuje celý systém náboru cez ruské a bieloruské diplomatické misie. Napríklad zo Sýrie sú k dispozícii informácie, že zločinci a ľudia napojení na teroristické organizácie sú prepúšťaní z väzníc a odvážaní na poľsko-bieloruské hranice, ktoré sú zároveň vonkajšími hranicami Európskej únie.

Poľská vláda preto v utorok schválila novú migračnú stratégiu počítajúcu aj s dočasným pozastavením práva na azyl pre ľudí, ktorí nelegálne prekročia hranicu s Bieloruskom po tom, čo ich k nej dopravia bieloruské úrady. Príslušný návrh zákona by mal byť k vypracovaný do niekoľkých týždňov.
        
Poľsko a EÚ obviňujú ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho spojenca, bieloruskú hlavu štátu Alexandra Lukašenka, z toho, že posielajú migrantov z krízových regiónov na vonkajšie hranice EÚ s cieľom destabilizovať situáciu.

(tasr, dpa)

  |  

Ukrajinská armáda sa má údajne pripraviť na ústup z Kurskej oblasti

Výpad ukrajinských jednotiek za hranice by sa mohol skončiť bez naplnenia hlavného zámeru, ktorým bolo podľa viacerých expertov zmiernenie tlaku na najviac vypäté časti frontu.

Ukrajinci sa pripravujú na ústup z územia Kurskej oblasti. Uviedol to podľa ruskej tlačovej agentúry TASS prominentný ukrajinský bloger Anatolij Šarij.

„Ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti dostali rozkaz, aby boli pripravené stiahnuť sa na ukrajinské územie,“ napísal na svojom telegramovom kanáli muž žijúci v exile na území EÚ bez toho, aby uviedol ďalšie podrobnosti.

Ukrajinský analytik a niekdajší pracovník ukrajinskej tajnej služby SBU Ivan Stupak tento týždeň v Rádiu NV povedal, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že Ukrajinci sa stiahnu z oblasti už do konca tohto roka.

Ako Štandard upozornil v samostatnom článku, útočiacim jednotkám komplikuje situáciu počasie, ale aj drony ovládané pomocou optického kábla v rukách Rusov, voči ktorým neexistuje efektívna obrana.

(tod)

  |  

Pre brexit stratil Londýn 40-tisíc pracovných miest v oblasti financií

Odchod Veľkej Británie z Európskej únie stál londýnske finančné centrum City približne 40 000 pracovných miest. Pre Reuters to uviedol šéf City Michael Mainelli.

„Brexit bol katastrofou. V roku 2016 sme mali 525-tisíc pracovníkov a podľa môjho odhadu sme z nich stratili 40-tisíc,“ porovnal Mainelli. Jeho tvrdenia ukazujú na oveľa hlbší dopad brexitu, ako sa pôvodne odhadovalo.

Naopak, z brexitu podľa neho profitoval írsky Dublin, kde sa v dôsledku vystúpenia Veľkej Británie vytvorilo v oblasti finančníctva 10-tisíc pracovných miest. Polepšili si aj mestá ako Miláno, Paríž a Amsterdam.

Mainelli však tvrdí, že City ako celok naďalej rastie, pretože nové pracovné miesta sa vytvorili mimo oblasti financií, napríklad v poisťovníctve či v oblasti dátovej analýzy.

Londýnske City je jedno z najdôležitejších finančných centier na svete, v ktorom sídlia mnohé významné banky a iné finančné inštitúcie. Jeho súčasťou je i burza cenných papierov.

(bra)