17. októbra 2024 | 13:59

Minúta | 17. októbra 2024 | 13:59

Orbán skritizoval Zelenského víťazný plán, označil ho za "viac než desivý"

Predseda maďarskej vlády ostro kritizoval víťazný plán ukrajinského prezidenta na sociálnej sieti pred štvrtkovým samitom Európskej únie v Bruseli.

"To, čo včera (v stredu, pozn. red) načrtol v ukrajinskom parlamente, je viac než desivé. Som jedným z tých, ktorí naliehajú na Európsku úniu, aby zmenila svoju súčasnú stratégiu. Únia vstúpila do tejto vojny so zle organizovanou, zle vykonanou a zle vypočítanou stratégiou, za ktorú je v prvom rade zodpovedná predsedníčka Európskej komisie (Ursula von der Leyenová, pozn. red). Túto vojnu prehrávame, takže stratégia nefunguje. Treba ju zmeniť!" napísal Viktor Orbán.

Predseda vlády Maďarska dodal, že to neznamená, že sú potrebné nebezpečnejšie zbrane a rakety s dlhým doletom, ale že namiesto vojnovej stratégie treba prejsť na mierovú stratégiu.

"Potrebujeme prímerie a mierové rozhovory! Dnes budem tiež naliehať, aby nemecká kancelárka a francúzsky prezident začali v mene celej Európskej únie čo najskôr rokovať s Rusmi, aby sme našli východisko z tejto situácie," uzavrel maďarský ministerský predseda.

Cieľom Zelenského plánu, ktorý má predstaviť aj v Bruseli, je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa skončila vojna s Ruskom. Ak sa podľa neho plán uskutoční teraz, koniec vojny bude možné dosiahnuť najneskôr v budúcom roku. Jedným z bodov plánu je aj pozvánka do NATO.

Mohlo by Vás zaujímať Zelenskyj predstavil víťazný plán. Išiel na to správne, podľa návodu

(tasr)

17. októbra 2024 | 13:56

Minúta | 17. októbra 2024 | 13:56

Kyjev vníma NATO ako bezpečnostný dáždnik

Členstvo v NATO Ukrajina vníma ako bezpečnostný dáždnik, ako krok, ktorý posilní krajinu a poskytne jej istotu, že nedôjde k opätovnému ohrozeniu územnej celistvosti.

Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas tlačovej konferencie s novinármi v rámci summitu EÚ v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Zelenskyj pripomenul, že počas stretnutia s lídrami EÚ povedal, že Ukrajina musí byť "v silnej pozícii" pred ďalším mierovým summitom s Ruskom, a to je aj podstatou jeho "plánu víťazstva", že Ukrajina nechce byť silná len na fronte, ale v budúcnosti aj ako štát ako taký.

Potvrdil tiež, že aj bez výraznejšej podpory pre tento plán a popri tom ako bude ďalej brániť svoje územie pred agresormi, Kyjev bude pracovať na príprave budúcoročného mierového summitu.

Na otázky či bude Ukrajina pokračovať v boji proti Rusku, aj keď západní spojenci nepodporia jeho plán víťazstva, odpovedal kladne. Vyjadril však nádej, že spojenci zo Západu dodržia svoje záväzky posilniť obranyschopnosť Ukrajiny, v opačnom prípade by to bola dobrá správa iba pre Rusko.

Viacero otázok sa týkalo pozvánky Ukrajiny do NATO. Zelenskyj uviedol, že už len samotná perspektíva vstupu do Aliancie je nádej pre Ukrajincov a dodáva mu silu.

"NATO je bezpečnostný dáždnik pre nich, je to jediná nádej a istota. A ľudia sú naše najdôležitejšia zbraň," povedal. Doplnil, že splnenie záväzkov o dodávkach zbraní s dlhým doletom, ktoré umožnia zasiahnuť ciele na ruskom území, bude signálom, že Ukrajina nie je osamotená, a šancou na skoršie ukončenie vojny.

Potvrdil, že o tomto pláne a o vstupe do NATO hovoril aj s predstaviteľmi USA, Joeom Bidenom, Kamalou Harrisovou aj Donaldom Trumpom. Exprezidentovi USA vysvetlil, ako Rusko porušilo Budapeštianske memorandum a naznačil, že Ukrajina nechce jadrové zbrane na svoju obranu a ako záruka bezpečnosti jej postačí členstvo v Severoatlantickej aliancii.

Zelenskyj odpovedal aj na otázky o severokórejských vojakov na bojisku. Podľa neho ukrajinská tajná služba má informácie, že niekoľkí severokórejskí dôstojníci už boli rozmiestnení na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom. Upozornil, že rovnaké zdroje tvrdia, že Severná Kórea je pripravená vyslať celkovo 10.000 vojakov po boku ruskej armády do boja proti Ukrajine, čím by došlo k priamemu zapojeniu ďalšej krajiny do vojny. Irán Rusku síce pomáha zásielkami dronov, ale vojakov neposiela.

Ukrajinský prezident pobyt v Bruseli, po stretnutí s lídrami EÚ, predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou a zástupcami médií využije na stretnutie s ministrami obrany členských krajín NATO. Aj im predloží a vysvetlí svoj plán víťazstva. Vo štvrtok večer sa očakáva jeho spoločné vystúpenie pre médiá s novým generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.

(tasr)

17. októbra 2024 | 13:46

Minúta | 17. októbra 2024 | 13:46

Príspevok zamestnávateľov pre deti zamestnancov má zlepšiť zdravie detí

Cieľom príspevku z dielne SNS je tiež zabezpečiť, aby mali všetky deti prístup k športovým aktivitám. Návrh koaličnej strany, ktorý ide v parlamente do druhého čítania, v uplynulých dňoch kritizovala Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD).

"Nejde len o ďalší zákon, ide o reálnu pomoc rodinám, ktoré čelia rastúcim nákladom spojeným so športovými aktivitami ich detí. Týmto krokom sa snažíme zlepšiť zdravie detí na Slovensku a zabezpečiť, aby mali všetky deti bez ohľadu na finančné možnosti rodičov prístup k športovým aktivitám," uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

Pripomenula, že príspevok by mal byť povinný pre zamestnávateľov s viac ako 49 pracovníkmi. Príspevok má byť vo výške 55 percent oprávnených výdavkov na športové aktivity dieťaťa, maximálne do výšky 275 eur ročne na všetky deti zamestnanca.

"SNS si uvedomuje, že podpora rodín a zdravého vývoja detí je kľúčová, a preto prichádzame s konkrétnym riešením," doplnila Škopcová s tým, že pre firmy s menej ako 49 zamestnancami príspevok povinný nebude, avšak môžu ho poskytnúť dobrovoľne.

Návrh zákona podľa SNS tiež podporuje športové organizácie, ktoré budú oprávnené vydávať účtovné doklady potrebné na uplatnenie príspevku.

Mohlo by Vás zaujímať Koaličná SNS očakáva reformu poistenia, zmenu na poste šéfa zdravotníctva víta

"Týmto krokom podporujeme nielen rodiny, ale aj športové kluby a organizácie, čo povedie k zvýšeniu ich ekonomickej aktivity a zapojeniu väčšieho počtu detí do športu," priblížila Škopcová.

Návrh SNS však kritizovali zamestnávatelia z APZD, ktorí so zavedením príspevku nesúhlasia.

"Tento návrh považujeme za nekoncepčný, najmä v kontexte prijatého konsolidačného balíčka, ktorý zvýšil dane, odvody a zaviedol daň z finančných transakcií. Aktuálny návrh, o ktorom rokuje parlament, pridáva k týmto záťažiam ďalšie neprimerané bremeno a môže byť pomyselným klincom do rakvy, ktorý výrazne ohrozí schopnosť firiem ďalej fungovať," uviedol v stredu Marcel Valocka.

Asociácia tiež upozornila, že návrh bol predložený bez diskusie so sociálnymi partnermi a bez analýzy dosahov na podnikateľské prostredie.

(tasr)

17. októbra 2024 | 13:02

Minúta | 17. októbra 2024 | 13:02

Azylová reforma EÚ je pomalá, sťažuje sa nemecký kancelár Scholz

Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok žiadal rýchlejšie uskutočnenie azylovej reformy Európskej únie. Po príchode na summit EÚ, kde bude migrácia poprednou témou, vyjadril pochybnosti o dohodách o prijímacích centrách v tretích krajinách mimo Únie.

Scholz povedal, že je preňho dôležité, aby sa dohoda 27 štátov EÚ o reforme azylového systému realizovala „nie len postupne, ale urýchlene".

„V Nemecku predložíme potrebné zákony Spolkovému snemu veľmi rýchlo, no bolo by dobré, keby to všade v Európe mohlo byť zavedené rýchlejšie," uviedol kancelár.

Azylovú reformu prijatú na jar tohto roka vnímajú viaceré členské krajiny ako nedostatočnú na riešenie problémov nežiaducej migrácie. Vzhľadom na prechodné obdobia by sa jej zavedenie mohlo natiahnuť až do júna 2026.

Členské štáty EÚ by podľa reformy mali okrem iného mať jednotné postupy na vonkajších hraniciach, aby sa rýchlo zistila odôvodnenosť žiadosti o azyl. Migranti z tzv. bezpečných štátov by mali byť umiestnení v prísne kontrolovaných prijímacích centrách.

Scholz zdôraznil, že presun azylového konania do centier v štátoch mimo EÚ, na čom sa už dohodli Taliansko a Albánsko, sa môže týkať len malého počtu migrantov. Pripomenul, že vlani do Nemecka prišlo neregulárne viac ako 300 000 ľudí a centrá s kapacitou 1000 alebo 2000 ľudí by tomu nezabránili.

Nemecko podľa kancelára v uplynulých mesiacoch znížilo počet žiadostí o azyl o takmer 50 percent inými opatreniami. „Pravdepodobne najlepšie je pustiť sa do práce, nie nič nerobiť a potom si niečo vymyslieť," dodal.

17. októbra 2024 | 13:01

Minúta | 17. októbra 2024 | 13:01

Zrušenie škôl v rómskych komunitách môže zhoršiť prístup k vzdelaniu

Aj keď Európska únia nalieha na desegregáciu škôl, nie je to podľa expertky Únie miest Slovenska (ÚMS) pre oblasť školstva Márie Wagingerovej také jednoduché.

Problematiku je nutné podľa nej riešiť na všetkých úrovniach, od ministerstva po miestnu samosprávnu, no vždy v spolupráci s vedením školy.

"Ak budeme trvať na zrušení škôl, ktoré sa nachádzajú v čisto rómskych komunitách, tak sa môže stať, že sa zvýši nedostupnosť vzdelávania pre tieto deti a v dôsledku vzdialenosti, zvýšených nákladov na cestovanie a podobne budeme následne hovoriť o zvýšenej miere predčasného ukončovania povinnej školskej dochádzky a efekt bude opačný," skonštatovala s tým, že aj segregovaná škola je lepšia ako žiadna.

Pre oblasť školstva je podľa expertky ÚMS potrebné zamerať sa na kvalitu poskytovaného vzdelávania v školách so žiakmi z rómskych komunít a motivovanie zamestnancov, aby v nich chceli učiť.

Mohlo by Vás zaujímať Rómskych žiakov idú učiť po rómsky. Progresívne Slovensko to nazýva segregáciou

"Motivovať je však potrebné najmä deti a ich rodičov, aby bolo vzdelanie pre nich prioritou. Len tak vieme zlepšiť ich následné uplatnenie na trhu práce a znížiť nezamestnanosť," doplnila Wagingerová.

Upozornila na to, že pokrok vo vzdelávaní je bez riešenia primárnych problémov rómskych komunít nedosiahnuteľný. Pokiaľ nemajú prístup k pitnej vode, nemajú kanalizáciu, obec nemá vysporiadané pozemky, tak podľa nej len ťažko možno očakávať zmenu. To pritom samosprávy nevyriešia bez podpory štátu.

"Téma má byť jeho priorita, pretože za 30 rokov samostatnosti Slovenska sme sa výrazne nikam neposunuli. Práve naopak," uzavrela Wagingerová.

(tasr)

17. októbra 2024 | 12:25

Minúta | 17. októbra 2024 | 12:25

Ochrana slovenčiny je podľa Maďarskej aliancie v súčasnom zákone o štátnom jazyku dostatočná

Strana nevidí dôvod na zmenu a sprísnenie. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia Maďarskej aliancie v reakcii na iniciatívu rezortu kultúry novelizovať zákon o štátnom jazyku.

"Dominancia štátneho jazyka je právne dostatočne, ba až nadmieru zabezpečená, nevidíme dôvod na sprísnenie ochrany slovenčiny," vyhlásil predseda Maďarskej aliancie László Gubík.

Avizované zmeny v zákone, zvýrazňujúce aj sprísnenie sankcií, môžu podľa Gubíka spôsobiť návrat napätia v slovensko-maďarskom spolužití z 90. rokov. Chápe snahu brániť národný jazyk voči silnejúcemu vplyvu amerikanizmov, myslí si však, že ministerstvo kultúry by v tomto smere malo skôr motivovať a apelovať na dodržiavanie spisovnej slovenčiny.

Vníma tiež vyjadrenia rezortu, že legislatívna úprava nie je namierená voči menšinovým jazykom. "Veríme, že je to tak, zároveň žiadame, aby v tejto otázke ministerstvo konzultovalo so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny Ákosom Horonym," dodal Gubík.

Mohlo by Vás zaujímať Zsolt Simon o návrhu pokút v zákone o štátnom jazyku: Ficova vláda hľadá nepriateľov

Predstavitelia Maďarskej aliancie sa zhodujú, že ak má prísť k novelizácii jazykového zákona, malo by ísť o modernú zmenu, ktorá nahradí jedným zákonom súčasné dva - o štátnom jazyku a o používaní jazykov národnostných menšín.

"Potrebujeme nový zákon, ktorý bude hovoriť o rovnoprávnom postavení úradných jazykov, teda by aj týmto spôsobom reflektoval používanie jazykov národnostných menšín ako úradných jazykov v obciach s príslušným zastúpením národnostných menšín," vysvetlil podpredseda Maďarskej aliancie Péter Őry.

Príkladom pre Slovensko by mohlo byť podľa neho napríklad Slovinsko a jeho ústava.

Mohlo by Vás zaujímať Šimkovičová chce upraviť zákon o štátnom jazyku. Maďarské strany dôvod na zmenu nevidia

(tasr)

17. októbra 2024 | 11:34

Minúta | 17. októbra 2024 | 11:34

Kažimír považuje svoje stíhanie za politický proces. Sudca a prokurátor sú vraj zaujatí

O niektorých podrobnostiach stíhania guvernéra Národnej banky Slovenska a exministra financií Petra Kažimíra informoval advokát Ondrej Mularčík. Okrem iného spochybnil rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu ohľadom premlčania.

Na zatiaľ poslednom pojednávaní Kažimírov obhajca navrhol zastaviť trestné stíhanie z dôvodu premlčania. Tomu však sudca ŠTS Milan Cisarik nevyhovel aj napriek nálezu Ústavného súdu k neslávne známej novele Trestného zákona z jari tohto roka, v ktorom sa hovorí o uplatnení premlčania aj na prípady spred účinnosti novely v prípade splnenia podmienok Trestného poriadku.

Cisarik v tomto prípade argumentoval, že na uplatňovanie premlčania neexistuje jednotný právny názor. „Žiaden sudca nemá právo vykladať svojvoľne rozhodnutie Ústavného súdu, len a jedine Ústavný súd," podotkol na štvrtkovej tlačovej konferencii advokát Mularčík.

Zdôraznil, že jeho klient sa od začiatku konania cíti nevinný. „Tvrdí, že nikdy nikoho nepodplatil, nespáchal žiadny trestný čin a upozorňujem, že pociťuje toto trestné stíhanie ako nejaký politický proces, ktorý má byť namierený smerom k nominantom strany Smer, v ktorej pôsobil, a za éry, keď vládla v predposlednom volebnom období. Vtedy bol minister financií," spresnil Kažimírov obhajca s tým, že nemá teraz dôvod vzdať sa funkcie.

Pripomenul tiež, že Cisarik v rozpore so zákonom vydal trestný rozkaz, ktorý je možné vydať len na základe "spoľahlivo preskúmaných dôkazov". V tomto prípade je však dôkazom len výpoveď exšéfa Finančnej správy SR Františka Imreczeho.

Mohlo by Vás zaujímať Kažimír milión eur na svojom účte nevysvetlil. Súd proces odročil na koniec novembra

„Neexistujú a ani neexistovali žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že sa môj klient dopustil akéhokoľvek trestného činu. To, čo vedie Františka Imreczeho k tomu, že takýto trestný čin sa stal, je evidentné a známe z toho, ako on postupne dospel k tomu, že sa stal spolupracujúcou osobou. Mal možnosť dostať sa z väzby a začal rozprávať rôzne príbehy na rôznych ľudí, ocitol sa pre svoju beztrestnosť na slobode a odvtedy je tomu tak," konkretizoval Mularčík.

Konanie sudcu preto označil za "zaujaté", a rovnako tak aj konanie prokurátora Petra Mikuláša. V záverečnej reči totiž žiadal súd, aby bol uložený guvernérovi NBS trest odňatia slobody nepodmienečne v hornej polovici trestnej sadzby.

„Je to v rozpore so zásadami ukladania trestu. Prokurátor je zaujatý voči jeho osobe preto, lebo Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) bol zrušený, pán prokurátor môže byť oprávnene dotknutý a na to, aby obhájil minulú činnosť, sa bude snažiť čo najviac a najhoršie urobiť všetko pre môjho klienta, aby preukázal legitimitu svojho konania v minulom období," uviedol advokát a navrhovaný trest označil za "drakonický".

Mohlo by Vás zaujímať Kajúcnik ako vstupenka k beztrestnosti

Kažimír čelí obvineniu z prečinu podplácania opätovne od jesene 2022. Predtým mu obvinenie zrušila generálna prokuratúra.

Z obžaloby vyplýva, že ešte ako minister financií údajne opakovane požadoval od vtedajšieho šéfa finančnej správy Františka Imreczeho, aby okrem iného zabezpečil prednostné vyplatenie vratiek DPH viacerým firmám v objeme vyše troch miliónov eur. Imreczemu vraj odovzdal úplatok 48-tisíc eur.

Guvernér NBS už na začiatku súdneho procesu vyhlásil, že je nevinný a obžalobu považuje za nezákonnú. Tvrdil, že nikdy neovplyvňoval žiadne daňové konanie v prospech a ani v neprospech žiadneho daňovníka. Zdôraznil tiež, že Imreczemu, ktorý sa priznáva k prijatiu úplatku, žiadne finančné prostriedky neodovzdal.

Vlani v apríli vydal sudca ŠTS trestný rozkaz, ktorým Kažimíra neprávoplatne uznal za vinného z podplácania a uložil mu peňažný trest vo výške 100-tisíc eur. Keďže prokuratúra aj obžalovaný podali proti trestnému rozkazu odpor, koná sa hlavné pojednávanie.

(max)

17. októbra 2024 | 11:03

Minúta | 17. októbra 2024 | 11:03

Veliteľ Revolučných gárd varoval Izrael pred úderom na iránske ciele

Iránsky veliteľ Hosejn Salámí pohrozil Izraelu tvrdou odvetou, ak Izrael podnikne ďalšie vojenské kroky proti Iránu. Informuje o tom AFP.

„Ak urobíte chybu a zaútočíte na naše ciele, či už v regióne alebo v Iráne, znovu vás bolestivo zasiahneme," povedal Salámí na pohrebe zástupcu operačného veliteľa Revolučných gárd Abbása Nilforúšána, ktorý zahynul koncom septembra pri izraelskom útoku na južnom predmestí Bejrútu po boku vodcu hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha.

Salámí vo svojom prejave označil za "nespoľahlivý" americký protiraketový systém THAAD. Washington ho poslal Izraelu spolu s vojenským personálom na ochranu pred možnými raketovými útokmi z Iránu.

„Nedôverujte týmto systémom. Nemôžete masakrovať moslimské národy a zostať v bezpečí... Poznáme vaše slabiny. Dobre ich poznáte," odkázal Izraelu.

Systém THAAD (The Terminal High Altitude Area Defense) vyvinutý firmou Lockheed Martin bol navrhnutý na zostreľovanie balistických striel.

Izrael prisľúbil Teheránu odpoveď za rozsiahly iránsky raketový útok z 1. októbra. Úder bol podľa Iránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych ozbrojených zložiek vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.

Išlo o druhý priamy iránsky úder na Izrael. Teherán v apríli vypálil na Izrael rakety a drony v reakcii na izraelský letecký útok na iránsky konzulát v Damasku.

Izraelský minister obrany Joav Galant minulý týždeň vyhlásil, že odveta za iránsky raketový útok na Izrael bude "smrtiaca, presná a prekvapujúca". "Nebudú rozumieť, čo sa stalo a ako sa to stalo, uvidia výsledky," povedal

Šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí v stredajšom telefonáte s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom uviedol, že Teherán je pripravený na "rozhodnú a poľutovaniahodnú" odpoveď, ak Izrael zaútočí na Irán.

(tasr)

17. októbra 2024 | 10:38

Minúta | 17. októbra 2024 | 10:38

NATO plne podporuje Ukrajinu, Zelenskyj vidí v aliancii ochranný dáždnik

Ukrajina na čele s prezidentom Volodymyrom Zelenským by mala byť schopná začať rokovania s Ruskom z pozície sily. Vo štvrtok to vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte.

Zároveň opätovne zdôraznil, že aliancia aj naďalej plne podporuje Ukrajinu, ktorá sa jedného dňa stane členom NATO.

Holandský expremiér, ktorý sa funkcie šéfa NATO chopil začiatkom októbra, uviedol, že pokiaľ to bude potrebné, aliancia je pripravená Ukrajinu podporovať dlhodobo. Členstvo Ukrajiny v aliancii je pritom kľúčovým bodom takzvaného víťazného plánu, ktorý ukrajinský prezident predstavil v stredu.

„Samozrejme, chceme byť v situácii, keď bude Ukrajina z pozície sily schopná začať rokovania s Ruskom, ale kým táto chvíľa nastane, môže počítať s ďalšou podporou," povedal Rutte, ktorý dodal, že aliancia musí urobiť všetko preto, aby ruský prezident Vladimir Putin nedostal to, čo chce.

Litovský prezident Gitanas Nauseda je zasa toho názoru, že v súčasnosti je najhoršia chvíľa začať rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, pretože Moskva cíti svoju prevahu. Píše o tom Reuters. „Práve teraz si (ruský prezident Vladimir Putin) myslí, že má prevahu a tlačí Ukrajinu do kúta. Toto je najhoršia chvíľa na začatie rokovaní, pretože má pocit, že Rusko je tou silnejšou stranou,“ povedal Nauseda novinárom.

Generálny tajomník upriamil pozornosť aj na Bielorusko, ktoré podľa neho pokračuje v podpore ruského vojnového ťaženia. Vyzval Minsk, aby s touto podporou skončil.

Mohlo by Vás zaujímať Zelenskyj ukázal plán víťazstva. Chce nahradiť americkú armádu v Európe ukrajinskou

Rutte vo štvrtok po prvý raz od nástupu do funkcie predsedá zasadnutiu ministrov obrany aliancie, ktoré sa koná v Bruseli. Zúčastní sa na ňom aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a minister obrany Rustem Umerov, ktorý ministrov oboznámi s ukrajinskými plánmi na obranu počas nadchádzajúcej zimy. Prítomný bude aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

Zelenského vnímanie NATO

Zelenskyj sa v rámci samitu EÚ v Bruseli vyjadril, že členstvo v NATO je na Ukrajine vnímané ako bezpečnostný dáždnik - prijatie do aliancie by pre Ukrajinu znamenalo reálnejšie garancie pre jej územnú celistvosť, tým i vnútornú stabilitu a možnosť rozvoja.

Ukrajinský prezident odpovedal aj na otázky novinárov o severokórejských vojakov na bojisku. Podľa neho ukrajinská tajná služba má informácie, že niekoľkí severokórejskí dôstojníci už boli rozmiestnení na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom. Upozornil, že rovnaké zdroje tvrdia, že Severná Kórea je pripravená vyslať celkovo 10.000 vojakov po boku ruskej armády do boja proti Ukrajine, čím by došlo k priamemu zapojeniu ďalšej krajiny do vojny.

Mohlo by Vás zaujímať Pri Donecku umrelo šesť severokórejských dôstojníkov

Nespokojné Maďarsko

Maďarský premiér Viktor Orbán sa medzičasom vyjadril k mierovému plánu predstavenému Zelenským. "To, čo včera načrtol v ukrajinskom parlamente, je viac než desivé. Som jedným z tých, ktorí naliehajú na Európsku úniu, aby zmenila svoju súčasnú stratégiu. Únia vstúpila do tejto vojny so zle organizovanou, zle vykonanou a zle vypočítanou stratégiou, za ktorú je v prvom rade zodpovedná predsedníčka Európskej komisie (Ursula von der Leyenová). Túto vojnu prehrávame, takže stratégia nefunguje. Treba ju zmeniť!" napísal.

Orbán dodal, že to neznamená, že sú potrebné nebezpečnejšie zbrane a rakety s dlhým doletom, ale že namiesto vojnovej stratégie treba prejsť na mierovú stratégiu.

Mohlo by Vás zaujímať Kyjev vníma NATO ako bezpečnostný dáždnik

Výdatnejšia pomoc Ukrajine

Predseda Európskej rady Charles Michel sa vyjadril, že urýchliť pomoc Ukrajine je nevyhnutnosť. Ako po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Michel vyhlásil, Európska únia je na strane Ukrajiny a potrebuje urýchliť vojenskú a finančnú podporu pre Kyjev.

Lídri EÚ sa budú počas samitu venovať aj ďalšej vojenskej podpore pre Kyjev, preskúmajú pokrok v dodávkach systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet. Diskutovať majú aj o využívaní výnosov zo zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny a o tom, ako posilniť ukrajinský energetický sektor a jeho kritickú infraštruktúru pred blížiacou sa zimou.

(tasr)

17. októbra 2024 | 9:08

Minúta | 17. októbra 2024 | 9:08

Šimkovičová chce upraviť zákon o štátnom jazyku. Maďarské strany dôvod na zmenu nevidia

Ministerstvo kultúry tvrdí, že legislatívne úpravy neobmedzia používanie jazykov národnostných menšín. Šéfka kultúry Martina Šimkovičová sa v stredu stretla s členom Maďarskej aliancie Györgym Gyimesim, aby zákon prediskutovali.

„Opäť sme v situácii, keď chce istá časť verejnosti, za výraznej podpory opozície, hrotiť situáciu a vzbudzovať vášne v súvislosti s národnostnou otázkou. Som preto veľmi rada, že György Gyimesi na stretnutí akceptoval naše argumenty a dôvody potreby novelizácie zákona o štátnom jazyku. Je z nich totiž zrejmé, že nejde o žiadny útok na akúkoľvek národnostnú menšinu, ale výhradne o ochranu nášho štátneho jazyka," uviedla Šimkovičová s tým, že stretnutie zorganizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).

Gyimesi si myslí, že ministerstvo kultúry dolaďuje návrh novely, aby sa národnostných menšín negatívne nedotkol. Mal by im, naopak, poskytnúť dostatočnú ochranu pred rozširujúcim sa vplyvom amerikanizmov.

Rezort zdôraznil, že pokuty za porušenie jazykového zákona sa nebudú týkať fyzických osôb. To isté podľa neho platí aj pre dohľad nad dodržiavaním legislatívy.

Mohlo by Vás zaujímať Zsolt Simon o návrhu pokút v zákone o štátnom jazyku: Ficova vláda hľadá nepriateľov

Návrh je podľa Zsolta Simona namierený proti maďarskej menšine

Zámer novelizovať jazykový zákon v stredu kritizovali predstavitelia opozičnej SaS aj predseda mimoparlamentnej strany Maďarské fórum Zsolt Simon. Vyhlásili, že návrh je namierený proti maďarskej menšine, a obávajú sa zavedenia pokút pre fyzické osoby.

Ministerstvo kultúry argumentuje, že potreba zákon novelizovať vyplynula z aplikačnej praxe. Tá poukazuje na nerešpektovanie niektorých ustanovení zákona o štátnom jazyku ako dôsledku možnosti ich nejednoznačného výkladu a zároveň na opakované porušovanie rovnakých ustanovení zákona tými istými osobami. To bolo spôsobené obmedzenými kompetenciami orgánu dohľadu a nízkymi sadzbami pokút, ktoré doteraz mohol tento orgán v zmysle zákona uložiť za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona.

Cieľom návrhu zákona je podľa ministerstva upevniť postavenie štátneho jazyka vo vybraných oblastiach úradného a verejného styku, a to pri rešpektovaní medzinárodných zmlúv a potreby rozvíjania národnostných jazykov menšín na Slovensku. Štátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení zákona o štátnom jazyku sa netýka fyzických osôb, platí to aj o prípadných pokutách uložených za nedodržiavanie ustanovení zákona.

Dôvod na zmenu nevidí ani Maďarská aliancia

Dôvod na zmenu a sprísnenie zákona nevidí ani Maďarská aliancia. „Dominancia štátneho jazyka je právne dostatočne, ba až nadmieru zabezpečená, nevidíme dôvod na sprísnenie ochrany slovenčiny,“ vyhlásil predseda Maďarskej aliancie László Gubík.

Avizované zmeny v zákone, zvýrazňujúce aj sprísnenie sankcií, môžu podľa jeho slov spôsobiť návrat napätia v slovensko-maďarskom spolužití z 90. rokov. Chápe snahu brániť národný jazyk voči silnejúcemu vplyvu amerikanizmov, myslí si však, že ministerstvo kultúry by v tomto smere malo skôr motivovať a apelovať na dodržiavanie spisovnej slovenčiny.

Vníma tiež vyjadrenia rezortu, že legislatívna úprava nie je namierená voči menšinovým jazykom. „Veríme, že je to tak, zároveň žiadame, aby v tejto otázke ministerstvo konzultovalo so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny Ákosom Horonym,“ dodal Gubík.

Predstavitelia Maďarskej aliancie sa zhodujú, že ak má prísť k novelizácii jazykového zákona, malo by ísť o modernú zmenu, ktorá nahradí jedným zákonom súčasné dva – o štátnom jazyku a o používaní jazykov národnostných menšín.

Mohlo by Vás zaujímať Ochrana slovenčiny je podľa Maďarskej aliancie v súčasnom zákone o štátnom jazyku dostatočná

„Potrebujeme nový zákon, ktorý bude hovoriť o rovnoprávnom postavení úradných jazykov, teda by aj týmto spôsobom reflektoval používanie jazykov národnostných menšín ako úradných jazykov v obciach s príslušným zastúpením národnostných menšín,“ vysvetlil podpredseda Maďarskej aliancie Péter Őry.

Príkladom pre Slovensko by mohlo byť podľa neho napríklad Slovinsko a jeho ústava.

(tasr)

17. októbra 2024 | 8:45

Minúta | 17. októbra 2024 | 8:45

Finančná správa v minulosti nelegálne nakupovala zbrane a náboje

Nelegálne nákupy odhalilo súčasné vedenie. Náboje formou výpožičky poskytlo finančnej správe za bývalej vlády ministerstvo vnútra, informovalo vo štvrtok Finančné riaditeľstvo SR.

Príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS), ktorí patria k ozbrojeným zložkám štátu, narábajú so zbraňami, ktoré podľa súčasného vedenia FS nemôžu používať.

"Je nepochopiteľné, že moji predchodcovia nezabezpečili licencie, aby finančná správa v súlade so zákonom mohla nakupovať výzbroj. Ich nečinnosť znamená, že de iure z našich príslušníkov KÚFS urobili odzbrojený a nie ozbrojený zbor," uviedol prezident FS Jozef Kiss.

Nákupy zbraní a streliva bez licencií sa udiali aj za uplynulých rokov, a teda ide o dlhodobý problém. Predchádzajúce vedenie FS napríklad v rozpore so zákonom nakúpilo pištole Glock, množstvo streliva a rôzne druhy príslušenstva.

"Obrátili sme sa na Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré konštatovalo, že na všetky už zakúpené položky musí mať finančná správa zo zákona licenciu, pričom nimi nedisponuje ani v jedinom prípade," uviedol prezident FS.

V nelegálnom vyzbrojovaní asistovalo finančnej správe aj Ministerstvo vnútra SR. Za úradníckej vlády Ľudovíta Ódora poskytol rezort vnútra finančnej správe 40-tisíc nábojov Luger. Odovzdané boli napriek tomu, že FS na to nemala zákonné oprávnenie.

Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) sa opakovane ukazuje, že vláda pod vedením Ľudovíta Ódora konala netransparentne a neodborne. "Ministerstvo vnútra na to určite adekvátne zareaguje," dodal minister.

Finančná správa pod novým vedením už podnikla opatrenia a potrebné licencie na nákup výrobkov obranného priemyslu získala. V súvislosti s nelegálnymi nákupmi zbraní sa tiež obráti na orgány činné v trestnom konaní.

(tasr)

17. októbra 2024 | 8:01

Minúta | 17. októbra 2024 | 8:01

Premiér odcestoval na zasadnutie Európskej rady do Bruselu

Samit Európskej rady je naplánovaný na štvrtok a piatok a hlavnými témami sú vojna na Ukrajine, vývoj na Blízkom východe, migrácia, konkurencieschopnosť a klíma.

Vo svetle udalostí môžu vedúci predstavitelia EÚ riešiť aj konkrétne otázky zahraničnej politiky vrátane situácie v Gruzínsku, Moldavsku, Venezuele a Sudáne.

Lídri EÚ sa budú venovať ďalšej vojenskej podpore pre Kyjev, preskúmajú pokrok v dodávkach systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet. Diskutovať majú aj o využívaní výnosov zo zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny a o tom, ako posilniť ukrajinský energetický sektor a jeho kritickú infraštruktúru pred blížiacou sa zimou.

Rokovať budú aj o najnovšom vývoji na Blízkom východe, najmä o kritickej eskalácii násilia v regióne. Budú hľadať spôsoby, ako dosiahnuť okamžité prímerie pozdĺž libanonsko-izraelskej hranice a v Pásme Gazy či prepustenie všetkých rukojemníkov.

Diskusie o migrácii majú zhodnotiť implementáciu komplexného prístupu k migrácii, na ktorom sa lídri dohodli vo februári minulého roka. Ten sa zameriava na posilnenie kontrol vonkajších hraníc Únie, zlepšenie politiky návratov či boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu.

Mohlo by Vás zaujímať Fico: Vojna na Ukrajine sa skončí čoskoro. Niečo sa chystá

V oblasti konkurencieschopnosti je hlavný dôraz diskusií na jej zlepšenie do budúcnosti. Lídri EÚ sa už dohodli na niekoľkých prioritách na zníženie závislosti v strategických sektoroch. Samit bude príležitosťou na zhodnotenie dosiahnutého pokroku.

Šéfovia vlád a štátov v oblasti klímy zas zhodnotia prípravy na zasadnutia Konferencie Organizácie Spojených národov (OSN) o biodiverzite v Cali v Kolumbii (21. 10 - 1. 11.) a Konferencie OSN o zmene klímy (COP29) v Baku v Azerbajdžane v druhej polovici novembra.

Do vlasti by sa mal premiér Robert Fico (Smer) vrátiť v piatok.

(tasr)

17. októbra 2024 | 6:24

Minúta | 17. októbra 2024 | 6:24

Moje prezidentovanie nebude pokračovaním pôsobenia Bidena, tvrdí Kamala Harrisová

Demokratická prezidentská kandidátka to vyhlásila v stredu v rozhovore pre televíziu Fox News.

"Ako každý nový prezident, ktorý nastúpi do úradu, prinesiem svoje životné skúsenosti, svoje profesionálne skúsenosti a svieže a nové myšlienky. Reprezentujem novú generáciu vodcovstva," povedala Harrisová.

Prezidentská kandidátka sa podľa AFP dostala do konfliktu s moderátorom rozhovoru Bretom Baierom o aktuálnych otázkach vrátane migrácie, pričom Harrisová opakovane žiadala moderátora, aby jej umožnil dokončiť svoje odpovede na otázky.

Počas rozhovoru sa Harrisová tiež pustila do útoku na svojho súpera, republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa za to, že sa vyhráža použitím armády proti vnútorným nepriateľom. "On je ten, kto má sklon ponižovať a zhadzovať americký ľud. On je ten, ktorý hovorí o vnútornom nepriateľovi," uviedla. Taktiež zopakovala svoje tvrdenie, že Trump je nestabilný.

Trumpa v súvislosti s rozhovorom s Harrisovou kritizoval televíziu a o moderátorovi povedal, že je "príliš mäkký". Hovorkyňa Trumpovho volebného tímu Karoline Leavittová v príspevku na sieti X taktiež kritizovala rozhovor a uviedla, že Harrisová bola "nahnevaná, defenzívna a opäť sa zbavila zodpovednosti za problémy, s ktorými Američania zápasia".

Trump sa v rozhovore pre Fox News objavil v nedeľu. Na svojej platforme Truth Social naznačil, že tam už nebude chodiť, "pretože sa to všetko jednoducho skončí v NIČOM".

(tasr, afp, cnn, fox news)

17. októbra 2024 | 5:01

Minúta | 17. októbra 2024 | 5:01

Starosta Berlína očakáva rozširovanie kapacity najväčšieho centra pre utečencov

Centrum na bývalom letisku Tegel má teraz kapacitu sedemtisíc osôb, uviedol starosta Berlína Kai Wegner.

"Už teraz si myslím, že 7000 je priveľa," povedal Wegner zahraničným novinárom v nemeckej metropole. "Nemôžem však vylúčiť, že toho bude ešte viac," dodal.

Ako spresnil, mesto súhlasilo so zriadením dodatočných ubytovaní pre utečencov, pravdepodobne sa to však nezrealizuje skôr než v roku 2025 či 2026.

Dovedna 16 spolkových krajín Nemecka a množstvo miestnych samospráv sa sťažujú v súvislosti s nedostatočnou podporou zo strany úradujúcej stredoľavicovej vlády kancelára Olafa Scholza pri pomoci poskytnúť utečencom aspoň základné služby.

Otázkou sa budú najbližšie zaoberať cez víkend na schôdzke krajinských premiérov - takmer rok po tom, čo vláda v Berlíne prisľúbila podniknúť príslušné opatrenia.

Podľa Wegnera musia samosprávy bojovať so stále väčšími ťažkosťami s financovaním a všeobecná akceptácia zo strany domáceho obyvateľstva je na ústupe. Jeho vyjadrenia boli zjavne narážkou na zisky protiimigračných strán v nedávnych krajinských voľbách.

(tasr)

17. októbra 2024 | 1:57

Minúta | 17. októbra 2024 | 1:57

Izraelská armáda našla v základniach Hizballáhu moderné ruské zbrane

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v rozhovore pre Le Figaro poznamenal, že podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z roku 2006 môže mať zbrane južne od rieky Lítání iba libanonská armáda.

"Avšak v tejto oblasti Hizballáh vykopal stovky tunelov a úkrytov, kde sme objavili množstvo najmodernejších ruských zbraní," povedal izraelský premiér.

Denník The Washington Post citujúc izraelských predstaviteľov informoval, že pri izraelských útokoch v Libanone boli nájdené ruské a čínske protitankové zbrane.

Izraelská armáda v noci na 1. októbra začala s pozemnými zásahmi voči cieľom libanonského militantného hnutia Hizballáh v pohraničnej oblasti južného Libanonu. Deklarovaným konečným cieľom izraelskej operácie je návrat evakuovaných obyvateľov severu Izraela do svojich domovov a vytlačenie Hizballáhu z blízkosti severnej hranice, ktorú má Izrael spoločnú s Libanonom, a likvidácia infraštruktúry využívanej Hizballáhom na útoky na sever Izraela.

"Nová občianska vojna v Libanone by bola tragédiou. Rozhodne nie je našim cieľom ju vyprovokovať. Izrael nemá v úmysle zasahovať do vnútorných záležitostí Libanonu," povedal Netanjahu pre Le Figaro.

Podľa údajov libanonského ministerstva zdravotníctva od začiatku izraelských útokov v Libanone zahynulo najmenej 1 373 ľudí. AFP však zdôrazňuje, že skutočný počet obetí je pravdepodobne vyšší.

(tasr, le figaro, afp)

16. 10. 2024

16. októbra 2024 | 22:57

Minúta | 16. októbra 2024 | 22:57

Britský parlament bude diskutovať o návrhu legalizovať eutanáziu

Návrh predložila poslankyňa Kim Leadbeaterová z vládnucej Labouristickej strany. V budúcnosti by museli sudca a dvaja lekári potvrdiť želanie pacienta, ktorý chce ukončiť svoj život.

Eutanázia je zatiaľ všade okrem Škótska považovaná za trestný čin, za ktorý hrozí maximálny trest odňatia slobody 14 rokov.

Predloženie návrhu zákona do Dolnej snemovne je formálnym krokom. Prvá rozprava je naplánovaná až na 29. novembra. Súčasný premiér Keir Starmer ešte ako opozičný líder oznámil, že je za legalizáciu eutanázie. Jeho labouristi majú v dolnej komore parlamentu pohodlnú väčšinu.

"Nie je to o ľuďoch so zdravotným postihnutím, nie je to o ľuďoch s duševnými chorobami. Toto je skôr o nevyliečiteľne chorých," povedala Leadbeaterová o zákone pre britskú stanicu BBC.

Odpor voči eutanázii vyjadrila cirkev. Hlava anglikánskej cirkvi, arcibiskup z Canterbury Justin Welby, varoval pred nebezpečným vývojom, keď viac ľudí bude chcieť ukončiť svoj život za asistencie lekára.

Zákon musí po Dolnej snemovni schváliť aj horná komora, Snemovňa lordov, ktorej členom je aj Welby a ďalších 25 anglikánskych biskupov.

(tasr, dpa)

16. októbra 2024 | 21:56

Minúta | 16. októbra 2024 | 21:56

Sektu AllatRa vyšetrujú aj pre podozrenie z prepojenia na ministerstvo vnútra

Podľa medializovaných informácií by medzi sympatizantmi sekty mal byť aj zamestnanec rezortu vnútra. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že pri počte 50-tisíc zamestnancov rezortu je štatisticky možné, že sa takéto prípady vyskytnú.

Ministerstvo vnútra potvrdilo, že Úrad boja proti organizovanej kriminalite vyšetruje činnosť sekty AllatRa a hnutia Tvorivá spoločnosť. Šutaj Eštok povedal, že nemôže poskytnúť bližšie informácie k prípadu, pretože ide o živé vyšetrovanie, píše spravodajský web agentúry SITA.

Minister zdôraznil, že všetci štátni zamestnanci musia konať apoliticky a profesionálne. Ak budú existovať dôkazy o porušení zákona, rezort bude konať.

Kontakt so sektou udržiava podľa medializovaných informácií aj prokurátorka Lucia Pavlaninová, hoci tá to popiera. Zároveň sa vzdala funkcie vedúcej prokurátorky oddelenia trestného boja proti organizovanému zločinu na Krajskej prokuratúre Žilina.

Žilinský krajský prokurátor Tomáš Balogh sa však rozhodol podať na Pavlaninovú disciplinárny návrh. Skonštatoval, že „postupom prokurátorky spočívajúcom v neoznámení skutočností, ktoré mohli mať vplyv na posudzovanie nezaujatosti prokurátora, mohlo dôjsť k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia“. Balogh zároveň potvrdil, že spis bol predložený na preskúmanie generálnej prokuratúre.

Mohlo by Vás zaujímať Zánik sveta v roku 2036 a spasiteľ Putin. O čom je sekta, ktorej verí žilinská prokurátorka

(mja)

16. októbra 2024 | 21:31

Minúta | 16. októbra 2024 | 21:31

Taliansko zakázalo cestovanie za účelom náhradného materstva

Taliansky parlament v stredu znemožnil párom odísť do zahraničia s cieľom získať tam dieťa prostredníctvom náhradného materstva. Návrh podala vládnuca strana Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej.

Senát hornej komory parlamentu schválil zákon pomerom hlasov 84 ku 58. Minulý rok ho odobrila dolná komora parlamentu.

Legislatíva rozširuje zákaz náhradného materstva, ktorý v Taliansku platí už od roku 2004, aj na tých, ktorí odchádzajú do iných štátov, kde je to legálne. Za porušenie zákona hrozí trest odňatia slobody až do dvoch rokov a pokuta vo výške milión eur.

„Materstvo je úplne jedinečné, absolútne sa nedá nahradiť a je základom našej civilizácie,“ povedala počas parlamentnej rozpravy senátorka za stranu Bratia Talianska Lavinia Mennuniová. „Chceme vykoreniť fenomén turistiky za náhradným materstvom,“ dodala.

Mohlo by Vás zaujímať Birgit Kelle: Dieťa sa dá kúpiť za 53-tisíc eur. Nikto sa vás nespýta, kto ste a ako žijete

Začiatkom tohto roka Meloniová označila náhradné materstvo za „neľudskú“ prax, ktorá zaobchádza s deťmi ako s produktmi v supermarkete, čím sa priklonila k postoju katolíckej cirkvi.