Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pre záplavy evakuovali na severe Talianska vyše tritisíc ľudí, hlásia jednu obeť

V provincii Bologna evakuovali viac ako 2100 ľudí, ďalších 1000 ľudí muselo opustiť svoje domovy v obci Cadelbosco ležiacej neďaleko provinčnej metropoly Reggio Emilia.

V dôsledku extrémneho počasia zahynul v sobotu v meste Pianoro 20-ročný muž, ktorého strhla voda, keď sedel v aute aj so svojím bratom; tomu sa podarilo z vozidla uniknúť.

Takmer všetky rieky v regióne prekročili v nedeľu tretí stupeň povodňovej aktivity. Región Emilia Romagna postihli ničivé povodne a zosuvy pôdy naposledy v máji 2023, keď si vyžiadali 17 obetí a spôsobili škody za miliardy eur.

Výstraha pred nepriaznivým počasím bola pre tento región predĺžená do pondelka. Celkovo sa v "kritickej situácii" ocitlo 13 obcí, po tom, čo v priebehu niekoľkých hodín spadlo 175 milimetrov zrážok.

Celé Taliansko vrátane Sicílie, ktorú predtým mesiace trápilo sucho, cez víkend zasiahli silné dažde a búrky. V sicílskom meste Licatanto sa rieka Salso v niekoľkých oblastiach vyliala z brehov, čo si vynútilo evakuácie obyvateľov. Aj v Catanii sa v dôsledku prívalových dažďov, ktoré mesto zasiahli v sobotu, ulice zmenili na rieky.

(tasr, apa)

Minúta  |  

WSJ: Egyptskí vyjednávači navrhli Sinwárovi, aby opustil Pásmo Gazy

Údajný strojca útokov zo 7. októbra 2023, ktoré začali vojnu v Gaze, dostal ponuku od sprostredkovateľov rozhovorov o prímerí, podľa ktorých mala Káhira vyjednávať podmienky zastavenia paľby v mene Hamasu.

Jahjá Sinwár nastúpil do čela palestínskej militantnej organizácie po atentáte na svojho predchodcu Ismáíla Haníju v Teheráne. Podľa amerických a arabských zdrojov denníka Wall Street Journal dlhodobo odmietal každú ponuku, ktorú mu navrhli jeho spriaznení vyjednávači z Egypta či Kataru.

Vodca Hamasu v Pásme Gazy „počas vojny pripustil, že ho pravdepodobne zabijú“, podľa vyjednávačov navrhol svojim najbližším spolupracovníkom, aby po jeho smrti zvolili niekoľkočlennú vodcovskú radu, ktorá by kolektívne riadila túto bývalú palestínsku odbočku egyptského Moslimského bratstva.

(sab)

Minúta  |  

Južná Kórea si predvolala ruského veľvyslanca

Dôvodom predvolania Georgija Zinovieva ministerstvom zahraničia v Soule je údajná účasť tisícov vojakov Severnej Kórey vrátane špeciálnych jednotiek v rusko-ukajinskej vojne, píšu agentúry AFP a Reuters.

Prvý námestník ministra zahraničných vecí Kim Hong-kchjun podľa tlačovej správy svojho rezortu vyjadril pri stretnutí so Zinovievom „vážne znepokojenie v súvislosti s nedávnym vyslaním severokórejských jednotiek do Ruska a dôrazne vyzval na okamžité siahnutie severokórejských síl a ukončenie súvisiacej spolupráce“.

Severná Kórea vyslala 1 500 vojakov špeciálnych jednotiek na ruský Ďaleký východ, kde sa majú aklimatizovať a prejsť výcvikom na miestnych vojenských základniach. Pravdepodobne ich nasadia do bojov na Ukrajine, informovala minulý týždeň juhokórejská Národná spravodajská služba.

Moskva už niekoľko dní popiera správy z Južnej Kórey a Ukrajiny, ktoré sa tiež opierajú o satelitné snímky, o údajnom nasadení až 12-tisíc vojakov KĽDR v Rusku. Predstavitelia NATO ani USA však nepotvrdili, že Severná Kórea posiela vojakov na posilnenie Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort obrany rokuje o zmenách v Dohode o obrannej spolupráci s USA aj s inými ministerstvami

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) už po nástupe do funkcie informoval, že Dohodu o obrannej spolupráci (DCA) uzavretú v roku 2022 bude nutné upraviť. Zmluvu vtedy označil za nešťastne naformulovanú.

"Vzhľadom k tomu, že v minulosti zmluvný rámec nebol diskutovaný s dotknutými ministerstvami alebo ich pripomienky boli takmer vždy odmietnuté, jednotlivé ministerstvá takúto otvorenú diskusiu vítajú," uviedol rezort. Zdôraznil, že rokuje aj s partnermi v USA. Detailné informovanie o zmenách však naďalej považuje za predčasné.

Dohoda upravuje napríklad využitie vojenských letísk Malacky-Kuchyňa a Sliač americkými ozbrojenými silami. Mala by platiť desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel oponent tureckého prezidenta Erdogana Fethullah Gülen

Spisovateľa a moslimského duchovného obviňovala Ankara z organizácie neúspešného protivládneho puču v roku 2016. Oznámenie o úmrtí z tureckej verejnoprávnej televízie prevzala agentúra AFP.

Jeho rodina a spolupracovníci na sociálnych sieťach oznámili, že Gülen zomrel v nemocnici v Pennsylvánii, kde žil od roku 1999. Agentúra Reuters zase citovala smútočné oznámenie z webovej stránky Herkul, ktorá pravidelne zverejňovala Gülenove kázne.

Gülen, známy svojim priaznivcom ako „Hodžaefendi“ (vážený učiteľ), sa narodil v roku 1941 v dedine vo východotureckej provincii Erzurum. Ako syn imáma študoval Korán už od detstva.

V roku 1959 ho vymenovali za imáma mešity v severozápadnom meste Edirne v európskej časti Turecka, v 60. rokoch sa začal presadzovať ako kazateľ v západnej provincii Izmir (Smyrna), kde zriadil študentské internáty a chodil kázať do čajovní.

Tieto študentské domovy znamenali začiatok neformálnej siete, ktorá sa v nasledujúcich desaťročiach rozšírila v školstve, obchode, médiách a štátnych inštitúciách, čím jeho stúpenci získali rozsiahly vplyv, pripomenul Reuters.

Vplyv sa prostredníctvom siete škôl rozšíril aj za hranice Turecka do turkických republík Strednej Ázie, na Balkán, do Afriky a na Západ.

Spisovateľ viedol hnutie Hizmet, ktoré vláda prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana obvinila z „terorizmu“, a z údajnej účasti na pokuse o prevrat v júli 2016. Rok na to ho Ankara zbavila tureckého občianstva.

Gülen odsúdil pokus o prevrat „najostrejšími slovami“, dodal Reuters. „Pre mňa ako človeka, ktorý počas posledných piatich desaťročí trpel viacerými vojenskými prevratmi, je obzvlášť urážlivé, keď ma niekto obviňuje z toho, že mám akékoľvek spojenie s takýmto pokusom,“ uviedol učenec vo vyhlásení.

(sab)

Minúta  |  

Odhad minuloročného deficitu sa zhoršil

Celkový deficit verejnej správy Slovenskej republiky v roku 2023 dosiahol 6,4 miliardy eur, čo predstavovalo 5,21 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP).

Oproti prvému odhadu z jari (tzv. jarnej notifikácii) to bolo zhoršenie o takmer 400 miliónov eur. Deficit na jar vyčíslili na 4,89 percenta HDP. Dlh verejnej správy v roku 2023 dosiahol 68,9 miliardy eur, čo zodpovedalo 56,05 percenta HDP. Vyplýva to zo spresnených údajov Štatistického úradu SR.

Absolútnu väčšinu minuloročného deficitu vytvorila podľa štatistikov ústredná štátna správa. Jej hospodárenie sa skončilo s deficitom 6,76 miliardy eur, čo bolo výrazne viac ako v roku 2022, kedy hospodárila s mínusom 1,51 miliardy eur.

Oproti prvému odhadu z jarnej notifikácie ide o zhoršenie o -0,375 miliardy eur. Naopak, miestna samospráva vlani hospodárila s prebytkom takmer 81 miliónov eur, čo bol výrazne lepší výsledok ako v roku 2022.

Hospodárenie s prebytkom 276 miliónov eur zaznamenali minulý rok aj fondy sociálneho zabezpečenia, ich aktuálny prebytok bol trojnásobok hodnoty z roku 2022.

Deficit hospodárenia štátu za rok 2023 sa teda v porovnaní s aprílovým odhadom prehĺbil o takmer 389,6 milióna eur. Najväčší vplyv mal nižší výber daní na strane príjmov štátu o 319,8 milióna eur, ďalej začlenenie nového subjektu do sektora verejnej správy, ktorý hospodáril s plusom 8,5 milióna eur.

Zvýšili sa tiež pohľadávky a záväzky štátu o 139,7 milióna eur a hodnota energopomoci o 69,1 milióna eur. V rámci daňových príjmov štátu v minulom roku mal pozitívny vplyv vyšší výber daní z príjmov právnických osôb o 101,7 milióna eur a naopak, nižší príjem zo solidárnej dane z nadmerných ziskov v odvetví ropy, plynu, uhlia a rafinérií o 416 miliónov eur.

Dlh verejnej správy v roku 2023 dosiahol 68,9 miliardy eur, čo zodpovedalo 56,05 percenta HDP (po jesennom spresnení HDP). Hodnota štátneho dlhu síce medziročne stúpla o 5,4 miliardy eur, ale podiel dlhu z HDP sa znížil, pretože ekonomika rástla rýchlejšie v porovnaní s odhadom HDP z apríla 2024. V predchádzajúcom roku 2022 bol podiel dlhu na HDP ešte na úrovni 57,68 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.