Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský na utorkovej tlačovej konferencii informoval, že lekári môžu podať výpovede do konca októbra.
Správu budeme aktualizovať.
Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár nemá dôveru v ministerstvá vnútra a zdravotníctva.
Splnomocnenec vlády to povedal na utorkovej tlačovej konferencii, kde skritizoval spôsob vytvorenia špecializovaného tímu, ktorý má prešetriť reakciu štátu na pandémiu. Vytvorenie tímu ohlásil v pondelok minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
Kotlárovi prekáža, že tím vyšetrovateľov na prešetrenie prípadnej trestnej činnosti spojenej s pandémiou vytvára rezort vnútra až po roku. Tvrdí, že čím neskôr od páchania skutku, tým lepšie pre konkrétnych páchateľov.
Zároveň skritizoval aj ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. „Najprv spochybnil moju činnosť a teraz ideme spolupracovať? Nemám dôvod byť súčasťou tímu ministra vnútra. Nemám dôveru v ministerstvo vnútra, ani v ministerstvo zdravotníctva,“ konštatoval Kotlár.
Súčasťou Eštokovho tímu nebude
Účasť v tíme pripustil jedine za podmienky, že ho bude viesť. „Nebudem súčasťou tímu, pri ktorom budem len radiť. Ak ho nebudem viesť, nemám dôvod dôverovať im, pretože oni idú odviesť pozornosť od zlyhania v zdravotníctve,“ uviedol splnomocnenec.
V tejto veci preto avizoval, že ak vláda neschváli jeho návrhy, vrátane rozšírenia jeho právomocí, odmietnutia pandemickej dohody a zastavenia očkovania mRNA vakcínami, vzdá sa postu splnomocnenca. V takom prípade by sa vrátil do parlamentu ako poslanec, kde chce pokračovať vo svojich aktivitách.
Kotlár tvrdí, že ho veľmi sklamal prístup lekárov, ktorí sa neozvali a nepostavili sa za neho. „Kde sú tí lekári, ktorí mi volali: 'Áno, máš pravdu, my sme sa toho všetci báli, vedeli sme, že to (očkovanie) môže spôsobovať nežiaduce účinky.' Ja som ochotný vzdať sa diplomu, pretože sa hanbím za lekárov na Slovensku,“ zdôraznil splnomocnenec.
Vo svojej reči zaútočil na Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) aj Spojené štáty americké. Považuje za otázku najviac pár mesiacov, keď sa ukáže, že vírus Sars-Cov-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, bol umelo vytvorený. „USA vytvorili vírus a tí sú najväčším donorom WHO, ktorá je momentálne zločinecká organizácia,“ povedal Kotlár.
Po prípadnom Trumpovom zvolení za prezidenta USA chce okamžite kontaktovať jeho administratívu. „Budem s nimi komunikovať a pôjdeme krok za krokom – umelý pôvod vírusu, nežiaduce účinky vakcín, ekonomická trestná činnosť spojená s Európskou úniou a tak ďalej,“ poznamenal splnomocnenec.
Vyšetrovací tím bude mať niekoľko úloh
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok oznámil zriadenie špecializovaného tímu v pondelok. Jeho úlohou bude vyšetriť riadenie pandémie. „Je viac ako potrebné dôkladne preskúmať všetky podozrenia z nelegálneho nakladania s verejnými financiami, podozreniami z korupcie, a treba dôkladne preskúmať všetky prepojenia na rôzne spriaznené firmy politikov, ktorí v minulosti rozhodovali o tom, kam budú smerovať verejné financie,“ zdôvodnil Šutaj Eštok.
Zdôraznil, že zriadenie tímu bolo nevyhnutné z viacerých dôvodov. Jednak pre netransparentné prideľovanie verejných zdrojov na mobilné odberové miesta (MOM), ktoré „neraz nemali žiadne skúsenosti s podobnými aktivitami“.
Dôvodom bola aj potreba preskúmať predražené nákupy zdravotníckeho materiálu, kde podľa ministra vnútra existujú podozrenia, že „mnohé podpísané zmluvy mohli vyhovovať rôznym konkrétnym firmám“.
Rovnako budú skúmať nákup vakcín. „Jednak Sputnik V, ktorý nebol schválený Európskou liekovou agentúrou a vakcína vyvolávala množstvo otázok nielen pre bezpečnosť, ale aj pre finančné krytie transakcie, ktorú si Matovič vymyslel,“ spresnil Šutaj Eštok, ktorý poukázal aj na množstvo nakúpených, no nevyužitých vakcín.
Posledným, štvrtým dôvodom na zriadenie špecializovaného vyšetrovacieho tímu, je prešetrenie, kto môže za 20-tisíc obetí.
S Kotlárom sa plánuje stretnúť aj Fico
K situácii sa uplynulý víkend vyjadril aj premiér Robert Fico (Smer), ktorý sa tento týždeň plánuje s Kotlárom stretnúť. Plánoval od neho žiadať, aby nechal chvíľu „na bok“ filozofie o očkovaní, a aby sa sústredil na „hlúpe“ nákupy zdravotníckych pomôcok či vakcín. „Splnomocnenec predložil správu, v ktorej zatiaľ nevidím všetko, čo by som tam chcel vidieť,“ prízvukoval Fico.
Zároveň chce, aby Kotlár zistil od Najvyššieho kontrolného úradu SR a ďalších inštitúcií informácie o tom, kto prevádzkoval mobilné odberné miesta, alebo kto nakupoval množstvo vakcín v roku 2022, keď vtedy podľa premiéra neboli potrebné.
Za svoju správu čelil splnomocnenec kritike
Problém so správou Kotlára mali aj predstavitelia Hlasu. „Od pána Kotlára sme očakávali v správe niečo iné ako to, čo komunikoval. Malo ísť o vyšetrenie manažovania, nákupov počas pandémie. Tu zomrelo možno zbytočne 20-tisíc ľudí a my chceme vedieť, kto je za to zodpovedný,“ zdôraznil v polovici októbra minister práce Erik Tomáš.
Kotlára skritizoval aj šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok či minister školstva, vedy, výskumu a mládeže SR Tomáš Drucker. Obaja takisto pripomenuli, že Kotlár by mal predložiť správu podľa zadania, ktoré dostal. Hlas takisto odmietol spochybňovanie vedeckých faktov a autorít.
Opozícia trdo proti splnomocnencovi
Opozícia v reakcii opätovne kritizovala splnomocnenca. Žiada jeho koniec vo funkcii. "Prínos splnomocnenca Kotlára pre zhodnotenie riadenia pandémie nie je nulový, ale priam záporný. Kotlár a jeho prívrženci a podporovatelia sú vzdelaným rozumným ľuďom a celej vedeckej obci na smiech," povedal exminister zdravotníctva a poslanec Marek Krajčí z hnutia Slovensko.
Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) zase povedala, že Kotlárove vyjadrenia ukazujú na rozvrat vládnej koalície. "Kotlár nám porozprával, že nedôveruje ani ministrovi vnútra, ani školstva, v podstate žiadnemu koaličnému partnerovi. Žiadny koaličný partner nedôveruje jemu," dodala.
Poslanec Národnej rady Tomáš Szalay (SaS) si myslí, že Kotlár by mal vrátiť aj peniaze, ktoré za prácu dostal. Verí, že vláda k jeho správe bude pristupovať tak, že sa bude riadiť striktne medicínou založenou na dôkazoch. Oskar Dvořák (PS) označil situáciu okolo Kotlára a vyšetrovania pandémie za cirkus.
KDH opakovane vyzvalo vládu, aby zabezpečila objektívne prehodnotenie opatrení počas pandémie. "Rok navrhujeme, aby do zhodnotenia boli povolaní odborníci, aby v tíme boli zastúpení aj predstavitelia opozície a aby účelom nezávislého hodnotenia pandémie bola prioritne lepšia príprava Slovenska na ďalšie pandémie," poznamenalo.
(gko, bra, tasr)
Senát Krajského súdu Bratislava uložil bývalému pedagógovi Akadémie Policajného zboru Vladimírovi Šeparnevovi nepodmienečný trest odňatia slobody na jeden rok.
Šeparnev, ktorý v marci 2023 na výcviku nešťastne postrelil kadetku Michaelu Hozákovú, dostal aj zákaz vykonávať pedagogickú a obdobnú činnosť spolu so zákazom držania zbrane na päť rokov. Odvolací senát zároveň odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilné konanie.
„Odvolací súd sa nestotožnil s uloženým podmienečným trestom súdom prvého stupňa, a to vzhľadom na následky, ktoré spôsobil žalovaný skutok, pričom u obžalovaného podľa senátu išlo o hrubé zanedbanie povinnosti inštruktora streľby a o jeho ľahostajnosť a nezodpovednosť,“ priblížil hovorca bratislavského krajského súdu Pavol Adamčiak.
Obhajca Šeparneva Ľuboš Pejhovský poukázal na to, že išlo o sled nešťastných náhod a zlyhanie ľudského faktora s tým, že k žiadnym iným porušeniam predpisov zo Šeparnevovej strany nedošlo.
„Inšpekcia vypracovala písomnú správu, ktorá je súčasťou spisu. Na základe šetrenia inšpekcia konštatovala porušenia bezpečnosti zo strany Akadémie Policajného zboru. Tieto pochybenia nemôžu padať na obžalovaného,“ ozrejmil Pejhovský.
Bývalý pedagóg svoj skutok v záverečnej reči oľutoval, berie si ho za vinu. Konštatoval, že ako inštruktor je na cvičisku zodpovedný za všetko.
Prvostupňový súd uložil bývalému pedagógovi vo februári trojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov. Podľa rozsudku mal tiež študentke nahradiť škodu vo výške 48 640 eur, ministerstvu vnútra v sume 5 662 eur a zdravotnej poisťovni 28 284 eur.
Súd mu zároveň zakázal vykonávať funkciu alebo povolanie, pri ktorých dochádza k držbe zbrane a k manipulácii so strelnými zbraňami.
(tasr)
Róbert Dobrovodský uviedol, že s veľkou cťou prevzal záštitu nad 12. ročníkom podujatia.
Drama Queer má podľa verejného ochrancu práv pevnú tradíciu v rámci festivalov a už 12. ročník svedčí o záujme verejnosti a potrebe otvárať témy, ktoré časť slovenskej verejnosti vníma "veľmi polarizujúco".
„Najmä v časoch určitého spoločenského pnutia považujem za dôležité, že verejný ochranca práv, ako ľudskoprávna ustanovizeň, preberá záštitu nad kultúrnou a osvetovou aktivitou, ktorá je zameraná na zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti o živote menšín žijúcich na Slovensku,“ napísal na sociálnej sieti.
Verejný ochranca práv minulý rok prevzal záštitu nad Filmovým festivalom inakosti, festivalom Roma Spirit alebo Čítaním mien obetí holokaustu na Slovensku.
Dodal, že spolu s kolegami denne preberajú záštitu nad desiatkami životných osudov. „Medzi nimi sú aj LGBTI+ ľudia. Sú to ľudia, ktorých životné príbehy sa objavujú aj v scenároch divadelných diel tohto festivalu. Žiaľ, nemožno hovoriť o postavách v komédiách alebo lovestory. Práve naopak, ide o ľudí, ktorí si prežívajú svoje reálne príbehy plné nepochopenia, netolerancie a mnohých predsudkov,“ uviedol.
K ombudsmanskej funkcii podľa svojich slov pristupuje s plnou vážnosťou. „Vždy, keď chcela zákonodarná moc obmedziť práva LGBTI+ ľudí, dal som Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj vláde do pozornosti ľudskoprávny štandard, ktorý by mohol byť návrhom zákona znížený. Či už šlo o návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení, zákona o rodnom čísle alebo zákona o pobyte cudzincov,“ objasnil.
Festivalu Drama Queer praje, aby prispel k odvahe „nebáť sa byť iným". „Predstavenia v podaní domácich aj medzinárodných divadelných súborov, ktoré sa vo svojej tvorbe venujú Queer témam, považujem za jeden z najefektívnejších nástrojov, ako citlivo a s rešpektom priblížiť verejnosti témy, ktoré sú pre mnohých neznáme a nepochopené. Tento festival považujem preto za mimoriadne prínosný,“ uzavrel.
(lud)
Trojdňová schôdzka na najvyššej úrovni v takomto rozsahu sa uskutoční v Rusku prvýkrát od začiatku invázie jeho síl na Ukrajinu vo februári 2022.
Hostiteľom samitu rozvíjajúcich sa ekonomík je ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa jeho zorganizovaním snaží dokázať Západu, že pokusy izolovať Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu zlyhali, píše agentúra AFP.
Moskva zároveň podľa AFP dúfa, že skupina BRICS sa stane akousi protiváhou k hegemónii Západu.
Do Kazane prídu čínsky prezident Si Ťin-pching, indický premiér Naréndra Módí či turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Na okraj schôdzky sa Putin stretne aj s generálnym tajomník OSN Antóniom Guterresom, čo bude jeho prvá návšteva v Rusku od apríla 2022.
Skupinu BRICS pôvodne tvorili iba Brazília, Rusko, India a Čína, neskôr sa pridala Juhoafrická republika a za posledný rok aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Práve rozšírenie skupiny si Moskva stanovila ako pilier svojej zahraničnej politiky. AFP konštatuje, že BRICS je plná vnútorných rozporov, napríklad medzi Indiou a Čínou.
Jednou z hlavným tém samitu bude Putinova myšlienka vytvoriť platobný systém, ktorý by konkuroval systému SWIFT. Od neho boli ruské banky odrezané v roku 2022. Lídri sa budú zaoberať aj eskalujúcim konfliktom na Blízkom východe.
Západ sa domnieva, že Rusko sa snaží BRICS využiť na rozšírenie vlastného vplyvu a „presadzovanie svojich naratívov“ o vojne na Ukrajine, ktorú Moskva označuje ako špeciálnu vojenskú operáciu.
Politický analytik z Moskvy Konstantin Kalačev pre AFP povedal, že stretnutím v Kazani sa Kremeľ „snaží ukázať, že Rusko nielenže nie je izolované, ale má aj partnerov a spojencov“.
Kremeľ tvrdí, že globálne záležitosti by sa mali riadiť medzinárodným právom, a nie „pravidlami, ktoré stanovujú jednotlivé krajiny, menovite Spojené štáty americké“.
„Sme presvedčení, že BRICS je prototypom multipolarity, štruktúrou spájajúcou južnú a východnú pologuľu na princípoch suverenity a vzájomného rešpektu,“ povedal poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. Skupina podľa neho „postupne buduje most k demokratickejšiemu a spravodlivejšiemu svetovému poriadku“.
USA odmietajú myšlienku, že z BRICS by sa mohol stať jeho geopolitický rival. Zároveň však vyjadrujú obavy z toho, že Moskva v čase pokračujúceho konfliktu na Ukrajine „predvádza“ svoj vplyv na poli diplomacie.
(tasr)
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že ruskí vojaci údajne popravujú zajatcov, ktorí sa dobrovoľne vzdali a používajú chemické zbrane v rozpore s Dohovorom o chemických zbraniach.
„Ukrajinskí predstavitelia 21. októbra oznámili, že ruské sily 18. októbra popravili dvoch neozbrojených ukrajinských vojnových zajatcov pri Selydove v Doneckej oblasti tak, že ich zastrelili z bezprostrednej blízkosti, keď boli spútaní,“ citoval aktualizáciu ISW portál Ukrajinská pravda.
Týmto správaním ruská armáda porušuje Ženevský dohovor o vojnových zajatcoch, „ktorý zakazuje neľudské zaobchádzanie s vojnovými zajatcami“, prízvukoval ISW.
Nemenovaný ruský vojnový bloger 20. októbra „otvorene tvrdil, že ruské sily používajú proti ukrajinským vojakom chlórpikrín“, čo je pesticíd používaný proti škodcom v pôde. Látka vo vojenskom použití – ktoré zakazuje Dohovor o chemických zbraniach – dráždivo pôsobí na pľúca, oči a pokožku. ISW pripomenul, že Rusko je signatárom zmieneného dohovoru.
„Ukrajinskí predstavitelia už skôr informovali, že ruské sily čoraz častejšie vybavujú granáty chlórpikrínom,“ dodal ISW. Nasadenie týchto látok zhodnotil ako prejav „nízkej úrovne disciplíny“, pričom „poľní velitelia nerobia nič, aby zabránili svojim podriadeným v takomto zločinnom správaní, alebo ich možno dokonca podporujú“.
(sab)
Prokurátor Peter Pilár žiada pre bývalého pedagóga Akadémie Policajného zboru Vladimíra Šeparneva nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s minimálnym stupňom stráženia.
Tiež žiada expedagógovi uložiť zákaz pedagogickej alebo obdobnej činnosti a nosenie a manipuláciu so strelnými zbraňami v trvaní sedem rokov a prepadnutie policajného opasku.
Zástupcovia poškodených trvajú na ponechaní výšky náhrady škody v rovnakej sume, ako uložil prvostupňový súd.
Obhajoba žiada, aby súd ponechal rozhodnutie prvostupňového súdu týkajúce sa výšky trestu, aby upravil trest zákazu činnosti a s nárokom na náhradu škody odkázal poškodených na civilné konanie.
Prvostupňový súd uložil vo februári Vladimírovi Šeparnevovi trojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov.
Podľa rozsudku mal tiež študentke nahradiť škodu vo výške 48 640 eur, ministerstvu vnútra v sume 5662 eur a zdravotnej poisťovni 28 284 eur. Súd mu zároveň zakázal vykonávať funkciu alebo povolanie, pri ktorých dochádza k držbe zbrane a k manipulácii so strelnými zbraňami.
(tasr)
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave navrhuje uznať obžalovaného Mariána Magáta za vinného z páchania extrémistickej trestnej činnosti a uložiť mu sedemročný trest väzenia.
Chce tiež peňažný trest vo výške 10-tisíc eur a trest prepadnutia veci. Povedala to v rámci záverečnej reči na utorkovom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.
Vykonané dokazovanie podľa prokurátorky bez akýchkoľvek rozumných pochybností potvrdilo obsah obžaloby.
„Dôvodnosť podanej obžaloby a dôvodnosť a zákonnosť vedeného trestného stíhania proti obžalovanému vyplýva z rozhodnutí súdov o väzbe obžalovaného," zdôraznila. Považuje za preukázané, že boli znalci prizvaní procesným spôsobom.
Príspevky spochybňujúce holokaust zverejňoval Magát podľa prokuratúry vo svojich statusoch na sociálnych sieťach, vo videách i v knihe. Spochybňoval vraj aj počet židovských obetí počas druhej svetovej vojny.
Trestných činov sa Magát údajne dopustil v rokoch 2017 až 2021. Zadržali ho v januári 2022. Okrem iného ide podľa prokuratúry o založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, výrobu extrémistického materiálu či popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti.
Pôvodne uznal ŠTS v januári Magáta za vinného zo spáchania 43 skutkov, ktoré sa týkali najmä extrémistických trestných činov a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov. Najvyšší súd SR však pôvodné rozhodnutie zrušil a uložil ŠTS doplniť dokazovanie.
(tasr)
Bývalému hollywoodskemu filmovému producentovi diagnostikovali chronickú myeloidnú leukémiu (CML), informovali americké televízie NBC News a ABC News s tým, že Weinstein (72) sa lieči v newyorskej väznici.
Kedysi vplyvný filmový magnát mal v ostatnom čase viacero zdravotných problémov a počas septembrového krátkeho pojednávania bol bledý a viditeľne zoslabnutý, analyzovala agentúra AFP.
V septembri podstúpil Weinstein aj urgentnú operáciu srdca, po ktorej jeho hovorca Juda Engelmayer skonštatoval, že je „nateraz mimo ohrozenia života“. Engelmayer zároveň označil za „znepokojivé“, že sa Weinsteinove zdravotné problémy „stali predmetom verejnej diskusie“.
Weinsteina uznal vo februári 2020 súd v štáte New York za vinného zo znásilnenia a sexuálneho útoku, za čo mu uložil trest 23 rokov väzenia. V apríli 2024 odvolací súd tento verdikt zrušil pre procesné chyby a nariadil obnovené konanie.
Weinsteina však medzitým odsúdil súd v Los Angeles za znásilnenie ženy v Beverly Hills na 16 rokov odňatia slobody. Tento druhý rozsudok je naďalej právoplatný, preto Weinstein zostal vo väzení aj po zrušení verdiktu v newyorskom prípade.
Obvinenia desiatok žien voči tomuto Oscarom ocenenému producentovi sa začali objavovať v roku 2017 a významnou mierou prispeli k vzniku hnutia známeho ako #MeToo. Weinsteina obvinilo z obťažovania, sexuálneho napadnutia či znásilnenia viac ako 80 žien vrátane prominentných herečiek ako Angelina Jolieová, Gwyneth Paltrowová či Ashley Juddová.
Weinstein trvá na svojej nevine, pričom tvrdí, že sexuálne vzťahy nadväzoval len so súhlasom druhej strany.
(tasr)
Príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) zachytili desiatky miliónov kusov cigariet a zaistili rôzne stroje či vozidlá.
Za prvé tri kvartály tohto roka zachytili príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) svojou operatívno-pátracou činnosťou nelegálny tabak a tabakové výrobky s celkovou výškou škody takmer 10,5 milióna eur.
„Príslušníci finančnej správy zachytili takmer 47,5 tony sušeného tabaku, pričom najviac k tomuto množstvu prispeli akcie Distribútor (20,5 tony) a Baranec (viac ako 14 ton). Výška škody pri zaistenom tabaku dosiahla sumu takmer 6,6 milióna eur," informoval hovorca finančnej správy Daniel Súkup.
Za rovnaký čas zaistili takmer 25 miliónov kusov cigariet, najviac počas akcie Cudzinec (necelých 13 miliónov) a Mýval (takmer 4 milióny). Výška škody v prípade cigariet predstavovala takmer 3,9 milióna eur.
„Pri akciách KÚFS boli zaistené aj vozidlá a stroje v celkovej hodnote takmer dva milióny eur. Okrem osobných áut a dodávok išlo o linky na výrobu cigariet, rezačky a sušičky tabaku, plničky dutiniek, dopravníkové pásy, kompresory aj generátory. Zadržaných bolo 63 podozrivých osôb," doplnil Súkup.
(tasr)
Poslanci Európskeho parlamentu budú v utorok hlasovať o schválení príspevku vo výške 35 miliárd eur na plán skupiny G7 poskytnúť Ukrajine finančnú pomoc do výšky 45 miliárd eur.
Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) ešte pred hlasovaním vyhlásila, že zahlasuje za nový balík pomoci pre Ukrajinu, ktorý umožní mechanizmus ukrajinskej úverovej spolupráce až do výšky 45 miliárd eur a za mimoriadny úver v rámci makrofinančnej pomoci až do výšky 35 miliárd eur.
„Ide o veľmi potrebný krok, ktorý pomôže Ukrajine obnoviť jej infraštruktúru, stabilizovať hospodárstvo a pokračovať v boji za slobodu,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré upozorňuje, že sa blíži zima a Rusko zintenzívňuje útoky na kritickú infraštruktúru Ukrajiny.
Nová pôžička v rámci makrofinančnej pomoci, ktorej cieľom je podporiť Ukrajinu čeliacu ruskej agresii sumou 35 miliárd eur, je príspevkom EÚ k iniciatíve skupiny siedmich najrozvinutejších krajín, ktorá bola dohodnutá v júni 2023, a ktorej cieľom je poskytnúť Ukrajine približne 45 miliárd eur.
Europarlament v správe pre médiá spresnil, že splatenie tohto výnimočného úveru zaistia okrem iného aj mimoriadne výnosy zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, podporované novovytvoreným mechanizmom ukrajinskej úverovej spolupráce.
Poslanci budú hlasovať v pléne o tomto príspevku po tom, ako minulý týždeň Výbor Parlamentu pre obchod veľkou väčšinou hlasov podporil balík pre Ukrajinu, ktorý získal aj podporu členských štátov (Rada EÚ). Cieľom je vyplatiť sľúbené miliardy do konca roku 2025.
Slovensko nemá vo frakcii S&D žiadnych poslancov, keďže frakcia aj Strana európskych socialistov (PES) vlani v októbri zmrazili členstvo stranám Smer a Hlas.
(tasr)
Viceprezidentka v pondelok vystúpila na mítingu v Michigane po boku republikánky Liz Cheneyovej, ktorá ju nedávno podporila ako kandidátku Demokratickej strany na prezidentku USA, spoločne tiež vyjadrili podporu Kyjevu.
„Donald Trump povedal: ‚Problém Ukrajiny a Ruska vyriešim za jeden deň.‘ Prečítajte si to a skúste pochopiť, čo hovorí – vzdal by sa – donútil by Ukrajinu vzdať sa,“ vyhlásila Kamala Harrisová.
„Chcel by, aby sa Ukrajina vzdala v boji proti agresorovi, ktorý porušuje jej suverenitu. Ak by bol Donald Trump prezidentom, Vladimir Putin by sedel v Kyjeve a pochopte, čo by to znamenalo pre Ameriku a naše postavenie vo svete,“ dodala s odvolaním sa na medializované správy, podľa ktorých Trump odmietol odpovedať, či si želá víťazstvo Kyjeva v dvaapolročnej vojne proti Moskve.
(sab)
Rezort zahraničia porovnal odmietnutie Antónia Guterresa, keď ho Kyjev pozval na „globálny mierový samit“ vo Švajčiarsku, generálny tajomník sa na tomto podujatí v júni nezúčastnil.
„Generálny tajomník OSN odmietol pozvanie Ukrajiny na prvý globálny mierový samit vo Švajčiarsku,“ citovala vyhlásenie ministerstva na sieti X agentúra Reuters.
„Prijal však pozvanie do Kazane od vojnového zločinca Putina. Je to nesprávna voľba, ktorá neprispieva k mieru. Poškodzuje len povesť OSN,“ dodalo ministerstvo.
Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok stretne s Guterresom, aby s ním prediskutoval konflikt na Ukrajine. Ide o prvú cestu šéfa OSN do Ruska za viac ako dva roky, oznámil v pondelok Kremeľ. Stretnutie sa uskutoční v rámci samitu skupiny BRICS, ktorý sa v Kazani začal v utorok.
(tasr)
Budova sa bude nachádzať v priestore medzi pavilónom interného oddelenia a centrálnym parkoviskom.
Fakultná nemocnica (FN) Trenčín získala financie na nové psychosociálne centrum z Plánu obnovy a odolnosti. TASR o tom informovala hovorkyňa nemocnice Martina Holecová.
„Cieľom projektu je vybudovanie modernej a dostupnej starostlivosti o duševné zdravie - psychiatrickej a psychologickej zdravotnej sociálnej starostlivosti a posilnenie podpory duševného zdravia, vrátane prevencie vzniku porúch," uviedla hovorkyňa.
Celkové náklady na vybudovanie centra dosiahnu viac ako 630-tisíc eur. Finančné prostriedky vo výške viac ako 590-tisíc eur pôjdu na projekt z Plánu obnovy a odolnosti, takmer 40-tisíc eur dofinancuje FN Trenčín z vlastných zdrojov.
Dokončenie výstavby je plánované na august 2025. „Vzhľadom na umiestnenie bude v čase výstavby zredukovaný určitý počet parkovacích miest, preto prosíme pacientov a návštevníkov o pochopenie a trpezlivosť," doplnila Holecová.
(tasr)
Izraelská armáda potvrdila ostreľovanie dvoch lokalít zo strany šíitských militantov v južnom Libanone, rakety, ktoré nezostrelila, dopadli do neobývaných oblastí.
Päť rakiet podľa Obranných síl Izraela (IDF) cielilo na centrálnu časť krajiny, až 15 ďalších na jej sever. Mŕtvych ani ranených Tel Aviv nehlásil, píšu agentúry AFP a Reuters.
Hizballáh vo svojom vyhlásení uviedol, že niekoľko rakiet odpálil na námornú základňu Stella Maris ležiacu severozápadne od Haify. Krátko predtým informoval o vypálení rakiet na základňu Glilot, kde sídli elitná Jednotka 8 200. Militanti útočili aj na oblasť Nirit pri Tel Avive.
V severnej aj strednej časti Izraela sa v utorok ráno rozozvučali sirény. Ich spustenie zrejme vyvolalo vypálenie rakiet z Libanonu, napísal spravodajský portál Times of Israel (TOI). Bezprostredne odtiaľ nehlásili žiadne obete či materiálne škody.
Sirény bolo počuť aj v Haife a okolitých oblastiach. Izraelské letectvo následne hlásilo zničenie piatich rakiet odpálených z Libanonu.
Hizballáh útočil „kvalitnými raketami“ na izraelskú základňu Glilot na predmestí Tel Avivu aj v pondelok. Podľa hnutia bol útok „odpoveďou na izraelskú agresiu“. Izraelská armáda informovala, že militanti počas pondelka vypálili z Libanonu na územie Izraela približne 170 projektilov.
(tasr)
Považskobystrická radnica si zoberie úver vo výške päť miliónov eur na financovanie kapitálových výdavkov v rokoch 2025 a 2026. Prijatie bankového úveru schválili na pondelkovom (21. 10.) zasadnutí poslanci mestského zastupiteľstva.
Niektorí zástupcovia občanov a občianski aktivisti vyčítajú mestu, že nezverejnilo účel použitia úveru. V meste spustili petíciu vyzývajúcu primátora Karola Janasa, aby návrh na päťmiliónový úver bez uvedenia konkrétneho účelu stiahol z rokovania zastupiteľstva. Poslanci v pondelok prijatie úveru schválili, za prijatie ich hlasovalo 15, proti boli deviati.
Ako uviedol vedúci ekonomického odboru mesta Anton Martaus v dôvodovej správe, v tejto fáze nejde o to exaktne vymenovať akcie a kvantifikovať použitie úveru na jednotlivé akcie. Ale o to, aby pri zostavovaní rozpočtu na roky 2025 - 2027 malo mesto jasnejšie v otázke zdrojov, keďže v súčasnosti je veľa nevyjasnených základných otázok, ako fiškálna decentralizácia, spôsob financovania školstva, najmä originálnych kompetencií.
„Preto je potrebné mať jasnejšie v tom, s akými zdrojmi možno počítať v rokoch 2025 a 2026. O ich konkrétnom použití, čo sa týka akcií, ako aj súm, sa bude rozhodovať pri schvaľovaní rozpočtu. Pretože nechceme strácať čas, tak aj za pomoci návratných zdrojov chceme zabezpečovať potrebné rekonštrukcie a modernizácie objektov, respektíve budovanie nových," uviedol Martaus.
Pred mestom podľa neho stojí aktuálna otázka zabezpečenia zdrojov na dokončenie verejného osvetlenia, potreba rekonštrukcie domu kultúry a plavárne. Mesto musí doriešiť premostenia medzi mestskými časťami Považské Podhradie a Považská Teplá a dokončenie kanalizácie v Považskej Teplej.
„Prioritou je využitie finančných prostriedkov z eurofondov a nepremeškať vypísané výzvy, na čo je potrebné zabezpečiť financie na spoluúčasti. Ide aj o projekty zamerané na znižovanie energetickej náročnosti materských škôl, prestavbu školy na Ulici odborov, obnovu strechy a modernizáciu ZŠ Nemocničná, vybudovanie nabíjacej infraštruktúry v meste a podobne," doplnil Martaus.
(tasr)
Domácnosti sa počas najbližšej zimnej sezóny nemusia obávať, že by bol nedostatok dreva na kúrenie.
Dostatok zásob dreva podľa ta3 potvrdzujú štátni a aj súkromní lesníci. Dodávky i predaj sa podľa nich vrátil do stavu pred hroziacou energokrízou spred dvoch rokov. Vtedy ceny palivového dreva šli nahor a zásoby sa míňali.
Situáciu môžu ovplyvniť informácie o prípadnom zdražovaní cien plynu i tepla. Nateraz sa tento vplyv neprejavil, lebo pred dvoma rokmi sa ľudia predzásobili.
"V konečnom dôsledku je to možno aj dobré, pretože drevo, ktoré si ľudia nakúpili vyschlo, a ak sa bude teraz spaľovať, tak tam nebudú problémy s dymovosťou," povedal pre citovaný portál Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov.
Zmenu situácie preto najbližšie týždne očakávať nemožno, iný stav môže nastať na jar budúceho roku. A to nielen vplyvom prípadného zvýšenia cien plynu a tepla, ale aj konsolidačnými opatreniami.
(max)
Incident sa odohral v jednom z domov v meste Fall City ležiacom v štáte Washington neďaleko Seattlu. Medzi obeťami sú dvaja dospelí a tri deti.
Zranenia utrpela aj ďalšia tínedžerka, ktorá v dome žila. Bezprostredne nebolo známe, či boli všetci zúčastnení členmi jednej rodiny. Motív tohto násilného činu sa takisto zisťuje. Informuje agentúra Reuters s odvolaním sa na úrad šerifa okresu King County.
Policajti prišli na miesto po viacerých hláseniach o streľbe. Zadržaného tínedžera vzali do väzby a previezli do zariadenia pre mladistvých v King County. Pred sudcu by ho mali predviesť v priebehu utorka alebo stredy.
(tasr)
Súd v Bournemouthe vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, že jeho modlitba sa rovnala "nesúhlasu s potratom", pretože v jednom okamihu mal mierne sklonenú hlavu a zopnuté ruky.
Adam Smith-Connor, ktorý sa ešte v novembri 2022 na pár minút zastavil blízko potratového zariadenia a v duchu sa pomodli za svojho nenarodeného syna, má podľa rozhodnutia súdu zaplatiť súdne trovy vo výške 10 800 eur. Nariadili mu aj dvojročný podmienečný trest, píše ADF international.
"Dnes súd rozhodol, že určité myšlienky - tiché myšlienky - môžu byť v Spojenom kráľovstve nezákonné. To nie je správne. Urobil som len toľko, že som sa v súkromí svojej mysle modlil k Bohu. A napriek tomu som odsúdený ako zločinec?" reagoval muž po verdikte súdu, ktorý na celé trestné stíhanie zo štátnej kasy minul 90-tisíc libier (108-tisíc eur).
"Toto je právny zlom obrovských rozmerov. Sotva môžeme klesnúť nižšie v našom zanedbávaní základných slobôd prejavu a myslenia. Rozsudok dôkladne preskúmame a zvážime možnosti odvolania sa. Ľudské práva sú pre všetkých ľudí - bez ohľadu na ich názor na interrupcie," zhodnotil mužov advokát.
Ako spresnila na svojom portáli americká konzervatívna právna skupina, Smith-Connor sa modlil v uličkách vôkol kliniky. V tejto zóne úrady zakázali v roku 2023 prejavovať akékoľvek "pro-life" či kresťanské presvedčenia.
(max)
Hurikán udrel na Kubu počas víkendu a ťažké škody napáchal najmä v provincii Guantánamo vo východnej časti krajiny, spresnil prezident Miguel Díaz-Canel v televíznom prejave.
V dôsledku hurikánu došlo aj k veľkému výpadku elektriny, v pondelok však boli jej dodávky obnovené v takmer celom hlavnom meste Havana, uviedli tamojšie úrady.
Kubánska metropola je domovom pre približne dva milióny ľudí, pripomína agentúra AFP. Blackout na Kube nastal v piatok po tom, čo bola od siete nečakane odpojená najväčšia z ôsmich schátraných uhoľných elektrární.
Na margo protestov proti výpadku elektriny Díaz-Canel povedal, že vláda nebude tolerovať nepokoje. Niektoré osoby sa podľa neho v sobotu večer pokúsili "narušiť verejný poriadok". Pohrozil, že vláda zakročí voči zodpovedným "prísnosťou revolučných zákonov".
V júli 2021 spustili výpadky elektriny na Kube nebývalé demonštrácie. Kubánska vláda v piatok z dôvodu šetrenia elektrickou energiou nariadila zatvorenie všetkých škôl, úradov a firiem, ktoré nie sú zásadné pre fungovanie štátu. Väčšina štátnych zamestnancov bola poslaná domov.
Kuba momentálne prežíva najhoršiu hospodársku krízu od rozpadu Sovietskeho zväzu, ktorý bol kedysi jej najdôležitejším spojencom. Síce elektrina je pomerne lacná, obyvateľom problémy spôsobuje vysoká inflácia a nedostatok potravín, liekov a pohonných hmôt.
(tasr)
Dôvodom žaloby španielskeho podnikateľa Alberta Gonzáleza Amadoru voči premiérovi Pedrovi Sánchezovi a šéfovi rezortu spravodlivosti Félixovi Bolaňosovi je, že ho nazvali "priznaným zločincom".
González Amador žiada ako odškodné 100-tisíc eur od Sáncheza, 50-tisíc eur od Bolaňosa a tiež odvolanie hanlivých vyjadrení. Podnikateľ podľa vyhlásenia svojich advokátov tvrdí, že premiér aj minister porušili v jeho prípade "rešpektovanie a ochranu základných práv" španielskeho občana.
Španielski vyšetrovatelia podľa agentúry AFP preverujú od marca v súvislosti s Gonzálezom Amadorom obvinenia z daňových podvodov. Dôvodom je, že jednej z jeho spoločností ponúkajúcich zdravotnícke služby výrazne stúpli príjmy v rokoch 2020 a 2021, a teda počas pandémie COVID-19.
Španielske médiá informovali, že González Amador ponúkol žalobcom dohodu, v rámci ktorej by sa priznal k obvineniam a výmenou za to by sa vyhol súdnemu procesu aj trestu odňatia slobody.
Premiér Sánchez aj minister Bolaňos sa minulý týždeň o Gonzálezovi Amadorovi vyjadrili ako o "priznanom zločincovi, ktorý spreneveril peniaze zo štátnej pokladnice". Celá kauza sa zároveň v Španielsku stala sledovaným medializovaným škandálom.
Pravicová hlava štátu autonómneho Madridského spoločenstva Isabel Díazová Ayusová, ktorá je dlhodobo ostrou kritičkou Sáncheza a jeho ľavicovej vlády, tvrdí, že celá aféra je len štátom vedená "hrubá" kampaň proti nej samotnej.
(tasr)
Rozhodnutie zvažuje po tom, ako Severná Kórea (KĽDR) vyslala údajne až 12-tisíc vojakov do Ruska.
Juhokórejské médiá s odvolaním sa na predstaviteľa spravodajskej služby informovali, že juhokórejská vláda a armáda "prehodnocujú plán vyslania primeraného počtu personálu vrátane spravodajských dôstojníkov - špecializovaných na Severnú Kóreu, a expertov na nepriateľské taktiky" na Ukrajinu.
Ako píše Ukrajinska pravda s odvolaním sa na Newsweek, tento personál by viedol výsluchy či tlmočil, ak by ukrajinské sily zajali severokórejských vojakov. Kyjevu by tiež poskytli spravodajské informácie o vojenskej taktike, doktríne a operáciách KĽDR.
Neskôr na tlačovom brífingu juhokórejské ministerstvo obrany uviedlo, že s "otvoreným postojom" zváži opatrenia týkajúce sa dodávok smrtiacich zbraní Ukrajine.
(max)
Minúta |
Irán tvrdí, že Biden "ticho súhlasil a výslovne podporil nezákonnú vojenskú agresiu Izraela voči Iránu"
V pondelok, odvolávajúc sa na minulotýždňové vyhlásenia amerického prezidenta v Nemecku, to uviedla iránska misia pri Organizácii Spojených národov (OSN). Tá už informovala aj Bezpečnostnú radu OSN.
V pondelok, odvolávajúc sa na minulotýždňové vyhlásenia amerického prezidenta v Nemecku, to uviedla iránska misia pri Organizácii Spojených národov (OSN). Tá už informovala aj Bezpečnostnú radu OSN.
"Spojené štáty ponesú plnú zodpovednosť za ich úlohu v podnecovaní, nabádaní a umožňovaní akýchkoľvek aktov agresie zo strany Izraela proti Islamskej repubklike Irán... ako aj za katastrofické dôsledky pre regionálny a medzinárodný mier," uvádza iránska misia pri OSN v liste adresovanom Bezpečnostnej rade OSN.
Biden, ktorý koncom minulého týždňa navštívil Nemecko, reportérom v Berlíne okrem iného povedal, že má pochopenie pre to, ako a kedy Izrael zareaguje na raketový útok Iránu na svoje územie. Podrobnosti však neuviedol.
Teherán počas vojny v Pásme Gazy, prebiehajúcej od útoku palestínskych militantov na Izrael 7. októbra 2023, podnikol na svojho úhlavného nepriateľa - Izrael - aj dva priame útoky, naposledy 1. októbra. Izrael na tento útok zatiaľ neodpovedal. Irán však avizoval, že prípadná izraelská odveta nezostane bez reakcie.
(tasr)
V súlade s dohodou mohli byť do migračných centier v Albánsku posielaní migranti pôvodom z 22 štátov, ktoré Taliansko zaradilo na zoznam tzv. bezpečných krajín. Medzi nimi aj Egypt a Bangladéš, ktoré však za také nepovažuje Súdny dvor Európskej únie.
Rímsky súd preto v piatok odobril návrat do Talianska skupine 12 migrantov z Bangladéša a Egypta, ktorí podľa neho nepochádzajú z krajín, aké možno uznať za bezpečné, a nespĺňajú tak kritéria predmetnej dohody s Albánskom. Isté regióny týchto krajín totiž nie sú považované za bezpečné, čo podľa Súdneho dvora Európskej únie znamená, že za bezpečnú nie je možné označiť celú krajinu.
Talianska premiérka Giorgia Melonioná rozhodnutie kritizovala a sudcov obvinila zo zaujatosti.
Cieľom nového dekrétu, ktorý na zasadaní kabinetu schválili v pondelok v neskorých večerných hodinách, je vypracovať nový zoznam tzv. bezpečných krajín, ktorý sa bude môcť aktualizovať každých šesť mesiacov a tým obísť súdne rozhodnutie.
Meloniovej vláda dúfa, že týmto spôsobom sa rozhodnutie sudcov naviaže na vládne nariadenia a nie na európske právne predpisy, ktoré majú vo väčšine prípadov prednosť pred legislatívou členského štátu
Vláda taktiež uviedla, že má v úmysle odvolať sa proti rozhodnutiu súdu a v prípade potreby sa obrátiť na najvyššiu inštanciu.
AFP pripomína, že Taliansko prijíma veľké množstvo migrantov, ktorí prechádzajú cez Stredozemné more zo severnej Afriky do Európy. Premiérku Meloniovú zvolili v roku 2022 na základe sľubov, že príliv migrantov zmierni. Jej koalícia sa už v minulosti dostala do konfliktu so sudcami v súvislosti s pokusmi obmedziť prácu charitatívnych organizácií, ktoré zachraňujú migrantov na mori.
(tasr)
Ide o prvú cestu šéfa OSN Antónia Guterresa do Ruska za viac ako dva roky, oznámil v pondelok Kremeľ.
Stretnutie sa uskutoční popri samite skupiny BRICS v Kazani. Moskva chce prostredníctvom tohto fóra Západu ukázať, že jeho pokusy izolovať Rusko v súvislosti s ofenzívou na Ukrajine zlyhali.
OSN plánované stretnutie nepotvrdila, už predtým sa však hovorilo o účasti Guterresa na samite. Putin s ním má podľa Kremľa diskutovať aj o činnosti OSN a situácii na Blízkom východe.
Šéf OSN opakovane kritizoval vojenskú ofenzívu Moskvy na Ukrajine a povedal, že pre svet predstavuje nebezpečný precedens. Vyzval zároveň na spravodlivý mier, ktorý rešpektuje medzinárodné právo a územnú celistvosť Ukrajiny.
Guterres sa s Putinom stretol v Moskve v apríli 2022, dva mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Vtedy diskutovali o návrhoch na humanitárnu pomoc a evakuáciu civilistov zo zón konfliktu.
(tasr)
V protiklade s tvrdeniami, že ruské jednotky Ukrajincov z Kurskej oblasti vytláčajú, ukrajinský prezident naopak vyhlásil, že predmostie je tam silné.
"Držíme svoje územie a každému jednému vojakovi ďakujem za statočnosť," uviedol Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve. "Nesmieme zabudnúť, že kurská operácia slúži strategickému účelu. Vojna sa musí vrátiť do oblasti, v ktorej sa začala. To je prípad, keď sa na území agresora vytvorí nárazníková zóna," dodal.
Po prekvapivom postupe ukrajinských vojakov preniesol Kyjev pozemnú vojnu na ruské územie po prvý raz od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, konštatuje agentúra DPA. Kurská operácia umožnila Ukrajine brať vojnových zajatcov a vymieňať ich za vlastných vojakov v ruskom zajatí, pripomenul Zelenskyj.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl zároveň v pondelok separátne informoval, že boje v ruskej Kurskej oblasti naďalej pokračujú.
Zelenskyj súčasne podľa agentúry Reuters uviedol, že Spojené štáty pripravujú balík pomoci v hodnote 800 miliónov dolárov na financovanie výroby ukrajinských dronov. Podľa ukrajinského prezidenta ide o ďalšiu pomoc po oznámení balíka v hodnote 400 miliónov dolárov na nákup nových zbraní, ktorý oznámil americký minister obrany Lloyd Austin počas návštevy Kyjeva.
"Pripravuje sa tiež separátny balík - 800 miliónov dolárov na financovanie produkcie ukrajinských dronov... Ukrajina je za to vďačná. Potrebujeme zabezpečiť, že nech sú politické hrozby vo svete akékoľvek, Ukrajina dokáže dôsledne brániť svoju suverenitu a nezávislosť," povedal vo videoposolstve Zelenskyj.
Od začiatku ruskej vojenskej invázie sústreďuje Ukrajina svoje úsilie na posilnenie domácej výroby zbraní, predovšetkým dronov, píše Reuters. Zelenskyj na stretnutí so zahraničnými výrobcami zbraní tento mesiac uviedol, že Ukrajina by mohla ročne vyrobiť až štyri milióny bezpilotných lietadiel a rýchlo posilňuje aj výrobu ďalších zbraní.
(tasr)
Prezident SR Peter Pellegrini sa v pondelok vo Viedni zúčastnil na slávnostnom koncerte pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie. V úvodnom prejave vyzdvihol dobré vzťahy s Rakúskom, informovala Kancelária prezidenta SR.
Podľa Pellegriniho sa Slovensko a Rakúsko stali ukážkovým príkladom európskej spolupráce a vzájomnej blízkosti. Pripomenul spoločnú minulosť, kultúrne väzby i osobnosti spájajúce obe krajiny.
Zdôraznil, že Slovensko má v Rakúsku nielen spoľahlivého suseda či ekonomického partnera, ale aj priateľa. „Spájajú nás spoločné hodnoty slobody, demokracie a právneho štátu. Cítime spoločnú zodpovednosť za budúcnosť európskeho spoločenstva, ktorá umožní našim národom rozvíjať sa za lepších podmienok, než aké sme kedy v minulosti mali," povedal slovenský prezident.
Poznamenal, že mier, vzájomná úcta a spolupráca sú hodnoty, na ktorých vznikol európsky projekt, a zároveň je to jediná možná reakcia na riziká, ktorým je svet v súčasnosti vystavený.
Na galakoncerte vystúpili slovenskí umelci a hudobné telesá ako Komorný orchester Slovenskej filharmónie pod dirigentskou taktovkou Petra Valentoviča, Bratislavský chlapčenský zbor, sopranistka Adriana Kučerová a tenorista Pavol Bršlík.
Nad podujatím, ktoré v Dóme svätého Štefana organizovali Slovenský inštitút vo Viedni a veľvyslanectvo SR v Rakúsku, prevzal Peter Pellegrini záštitu spoločne s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom.
(tasr)
V súčasnosti nie je známych veľa podrobností. Ruské veľvyslanectvo v Sudáne oznámilo, že je v kontakte s tamojšími úradmi, aby objasnilo okolnosti havárie lietadla a zistilo viac informácií.
Sudánske polovojenské Sily rýchlej podpory (RSF) v pondelok uviedli, že zostrelili zahraničné lietadlo v Dárfúre na západe krajiny. Bezprostredne sa objavili informácie, že na palube mohli byť ruskí občania.
„Situáciu komplikuje skutočnosť, že miesto nehody sa nachádza vo vojnou zmietanom Dárfúre," spresnilo ruské veľvyslanectvo. RSF sú od apríla 2023 vo vojnovom stave so sudánskou armádou. RSF na žiadosť o vyjadrenie doteraz nereagovali. Vo vyhlásení však uviedli, že zostrelili zahraničné vojenské lietadlo, ktoré pomáhalo sudánskej armáde. Bez doloženia dôkazov tvrdili, že lietadlo zhadzovalo bomby na civilistov.
Podľa monitorovacej skupiny Armed Conflict Location and Event Data bolo v sudánskej vojne od jej začiatku zabitých viac ako 24-tisíc ľudí. Sudánska armáda pokračuje v zintenzívnenej ofenzíve v blízkosti Chartúmu, zatiaľ čo s ňou spriaznené sily bojujú proti RSF v Dárfúre.
(tasr, ap, tass)
Židovskí osadníci vrátane ministrov vlády premiéra Benjamina Netanjahua sa v pondelok zhromaždili na konferencii pri hraniciach Pásma Gazy, kde vyzvali na obnovenie izraelských osád na území palestínskej enklávy.
Izrael stiahol svoju armádu a osadníkov z Pásma Gazy v roku 2005 po 38-ročnej okupácii tohto územia. Súčasný premiér Netanjahu vyhlásil, že nemá v úmysle znovu udržiavať v Gaze trvalú prítomnosť
Reuters však poukazuje na to, že ofenzíva izraelskej armády proti hnutiu Hamas, ktoré v Gaze vládne, trvá už viac ako rok a Netanjahu zatiaľ nepredstavil plán ďalšieho spravovania územia Gazy. Niektorí z koaličných partnerov izraelského premiéra preto vyzývajú na obnovenie trvalej prítomnosti Izraela.
"Ak chceme, môžeme obnoviť osady v Gaze," vyhlásil minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir pred stovkami ľudí, ktorí sa zišli na dvojdňovej konferencii pod holým nebom s názvom "Príprava na obnovenie osídlenia Gazy", ktorá sa konala približne tri kilometre od hraníc enklávy.
Konferenciu zorganizovali členovia Netanjahuovej strany Likud a organizácie Nahala, ktorá je zoskupením osadníkov na okupovanom Západnom brehu Jordánu, ktorí považujú Izrael a palestínske územia za Bohom zoslanú krajinu, na ktorú majú historické právo.
Ben-Gvir taktiež vyzval vládnych kolegov, aby "podporili emigráciu" Palestínčanov z Gazy. "Je to najlepšie a najmorálnejšie riešenie," vyhlásil s tým, že je to lepšia možnosť než riešiť túto vec silovo. Dodal že, Palestínčania by mali mať "možnosť odísť do iných krajín", keďže "územie Izraela je naše".
Na stretnutí sa zúčastnil aj minister financií Becalel Smotrič, ktorý vyhlásil, že je presvedčený o tom, že izraelské osady v Pásme Gazy budú obnovené.
Väčšina svetových mocností považuje osady postavené na území Palestíny, ktoré Izrael okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967, za nezákonné podľa medzinárodného práva a ich rozširovanie za prekážku mierového riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu.
(tasr)
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) na prelome októbra a novembra odcestuje na viacdňovú oficiálnu návštevu Čínskej ľudovej republiky (ČĽR).
Pri tejto príležitosti v pondelok v Bratislave prijal mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca ČĽR na Slovensku Cai Geho. Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR.
Hovorili spolu o prehĺbení ekonomickej spolupráce medzi oboma krajinami, pretože na návštevu Číny spolu s premiérom podľa ÚV pocestujú aj desiatky slovenských podnikateľov. „Verím, že táto významná cesta prinesie nové ekonomické príležitosti pre našu krajinu. Potenciál Číny v tejto oblasti je obrovský," uviedol Fico.
Predseda vlády SR čínskemu veľvyslancovi zdôraznil, že SR považuje Čínu za priateľskú krajinu.
(tasr)
Najmenej dvaja ľudia zahynuli a traja ďalší utrpeli v pondelok zranenia pri útoku riadenou strelou na auto vo štvrti Mazza v sýrskom Damasku. K útoku sa prihlásil Izrael, celkovo podnikol viac ako 20 útokov na finančné inštitúcie Hizballáhu.
Izrael informoval, že pri útoku zahynul šéf jednotky finančných prevodov libanonského hnutia Hizballáh.
„Izraelské vzdušné sily uskutočnili sériu presných úderov na finančné bašty Hizballáhu," vyhlásil hovorca izraelskej armády Daniel Hagari. „Jedným z našich hlavných cieľov bol včera večer podzemný trezor s desiatkami miliónov dolárov v hotovosti a zlate. Tieto peniaze sa používali na financovanie útokov Hizballáhu na Izrael," povedal Hagari.
Jeden z trezorov sa údajne nachádza aj pod nemocnicou Sáhil na južnom predmestí Bejrútu. Jej riaditeľ Fádí Alama pre Reuters uviedol, že budovu v súčasnosti evakuujú. Poprel, že by sa pod nemocnicou nachádzal bunker Hizballáhu, a vyzval libanonskú armádu na skontrolovanie jej priestorov.
K útoku v Sýrii došlo neďaleko luxusného hotela Golden Mazzeh, ktorý sa nachádza v centre Damasku. Hagari vyhlásil, že útoky na finančnú sieť Hizballáhu v Bejrúte a inde v Libanone, ako aj v Sýrii a všade inde budú pokračovať. „Aj v najbližších hodinách budeme pokračovať v útokoch na ciele Hizballáhu v celom Libanone vrátane Dahíje v Bejrúte," vyhlásil. Dodal však, že na nemocnicu nad bunkrom Hizballáhu útočiť nebudú.
(tasr, afp)
Minúta |
Zelenskyj informoval, že USA poskytne Ukrajine 740 miliónov eur na financovanie výroby dronov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň spomenul rokovania s ministrom obrany USA Lloydom Austinom, ktorý bol na návšteve Kyjeva, a zmienil sa o balíku pomoci vo výške 370 miliónov eur, ktorý bol nedávno oznámený.
„Pripravuje sa samostatný balík na financovanie výroby ukrajinských bezpilotných lietadiel vo výške 740 miliónov eur. Ukrajina je za túto podporu vďačná. Musíme zabezpečiť, aby Ukrajina napriek akýmkoľvek politickým hrozbám vo svete mohla dôsledne brániť svoju suverenitu a nezávislosť. To bude určite zabezpečené,“ dodal Zelenskyj.
Zelenskyj doplnil, že sa s Austinom zaoberal realizáciou "Plánu víťazstva" Ukrajiny vrátane „konkrétnych krokov, ktoré môžu uviesť body plánu do života“.
(mja)
Muži afroamerického a hispánskeho pôvodu strávili vo väzení päť až 13 rokov. V čase incidentu v Central Parku boli tínedžeri. Povedali, že sa k činu priznali pod nátlakom, neskôr však trvali na svojej nevine.
Päť mužov, ktorých neprávom odsúdili za napadnutie a znásilnenie bežkyne v newyorskom Central Parku z roku 1989, v pondelok podalo žalobu na republikánskeho kandidáta na prezidenta Donalda Trumpa za hanobenie dobrého mena. Reagovali tak na Trumpove vyjadrenia v septembrovej televíznej debate.
Trump v debate s kandidátkou Demokratickej strany Kamalou Harrisovou 10. septembra tvrdil, že pätica v Central Parku zabila osobu a priznala sa k tomu.
Yusef Salaam, Raymond Santana, Kevin Richardson, Antron Brown a Korey Wise označili Trumpove vyhlásenia za preukázateľne nepravdivé. Žalobu podali na federálnom súde vo Filadelfii dva týždne pred prezidentskými voľbami.
Trumpov volebný tím sa k podaniu žaloby zatiaľ nevyjadril. Republikán si už v minulosti vyslúžil kritiku za vyjadrenia o prípade bežkyne v Central Parku z roku 1989. Exprezident po incidente uverejnil v denníku New York Times výzvu na trest smrti pre mladíkov. Yusef Salaam povedal, že Trump sa im za to nikdy neospravedlnil.
(tasr, reuters, ap)
Kandidát na prezidenta USA Donald Trump povedal, že pohrozil Vladimirovi Putinovi úderom na Moskvu, ak napadne Ukrajinu.
„Vladimir, ak zaútočíš na Ukrajinu, udriem ťa tak tvrdo, že tomu ani neuveríš. Zasiahnem ťa priamo uprostred Moskvy,“ povedal Donald Trump bez toho, aby spresnil, za akých okolností a kedy sa s Putinom rozprával. „Povedal som, sme priatelia. Nechcem to urobiť, ale nemám na výber,'“ dodal Trump. Podľa Trumpa mu vtedy Putin odpovedal: „No určite“ a Trump na to: "Určite". Donald Trump to uviedol v rozhovore pre Wall Street Journal.
Na Trumpove slová v pondelok zareagoval aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Stále uprednostňujeme veľmi zodpovedný postoj, pokiaľ ide o nezverejňovanie obsahu rozhovorov, ktoré sa vedú na najvyššej úrovni,“ povedal podľa ruských štátnych médií.
„Žiaľ, viacerí svetoví lídri sa tohto postoja nedržia a takúto informačnú hygienu v tomto prípade nedodržiavajú, “ povedal Peskov novinárom.
(mja)
Ide o zdieľanú aktivitu kraja, mesta a ministerstva zdravotníctva.
Do Šale by sa mohla opäť vrátiť detská pohotovosť. Fungovala by v priestoroch krajskej Polikliniky Nitrianskeho samosprávneho kraja Šaľa, a to každý pracovný deň i počas víkendov. V pondelok sa v tejto súvislosti stretli minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD), štátny tajomník rezortu Michal Štofko, predseda NSK Branislav Becík a primátor Šale Jozef Belický.
„Rodičia so svojimi ratolesťami musia často aj neskoro večer hľadať lekárov v okolí. Počúvame obyvateľov nášho kraja a riešime ich starosti. Začíname intenzívne pracovať na tom, aby bola v meste Šaľa opäť zabezpečená detská lekárska pohotovosť," zhrnul Becík. Teší ho, že sa posúvajú bližšie k tomu, aby sa detská pohotovosť do Šale vrátila v tomto kalendárnom roku.
Činnosť ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast v Šali sa skončila vypršaním platnosti licencie. Obyvatelia šalianskeho regiónu musia v prípade potreby navštíviť najbližšie ambulancie pohotovostnej služby pre deti a dorast v Nových Zámkoch alebo v Nitre.
(tasr)
Navaľná oznámila, že keď príde správny čas, bude kandidovať v prezidentských voľbách v Rusku. Povedala však, že sa do Ruska nevráti, kým bude pri moci súčasný šéf Kremľa.
Ruská opozičná aktivistka Julija Navaľná vyhlásila, že sa jedného dňa vráti do Ruska a bude kandidovať za prezidentku, a to keď už terajší prezident Vladimir Putin nebude pri moci.
„Vladimir Putin je mojím politickým protivníkom. A urobím všetko pre to, aby jeho režim padol čo najskôr," povedala Navaľná, vdova po ruskom opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom, ktorý vo februári zomrel v ruskom väzení.
Súd v Moskve v júli vydal príkaz na jej zatknutie a ruské úrady ju zaradili na zoznam teroristov a extrémistov.
Navaľnyj bol najvýraznejším odporcom ruského prezidenta Vladimira Putina. Zomrel v 16. februára vo väzenskom tábore v obci Charp v Jamalskoneneckom autonómnom okruhu na Sibíri, kde s odpykával viac ako 30-ročný trest. Dovtedy strávil vo väzení viac ako tri roky, z toho veľkú časť na samotke.
Podľa Navaľnej Putin nariadil vraždu jej manžela, čo Kremeľ opakovane poprel.
(tasr, reuters)
Najčítanejšie
Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Berlín padol a Merz padá spolu s ním
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…