Na severovýchode Egypta sa v rámci multidisciplinárneho výskumu vystriedali nielen egyptológovia či archeológovia, ale aj stavebný inžinier, pedológ, geodetka a keramologičky.
Vedci pokračovali v odkrývaní hrobu neegyptského národa Hyksósov, ktorý objavili už v roku 2012. „Nebožtík, ktorý mal v čase svojej smrti viac ako 50 rokov, mal východne od svojej tehlovej hrobky pochovaného osla,“ informoval Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV.
Vysvetlil, že somáre pochovávali k ľuďom už pred vyše päťtisíc rokmi. Toto zviera uložili vedľa Hyksósa niekedy medzi 18. až 16. storočím pred Kristom, teda v Druhom prechodnom období.
„Nálezom kostry osla sa však radosť našej archeozoologičky nevyčerpala. Vo vzdialenosti asi 10 až 15 metrov od somára sme objavili hneď dve kostry hovädzieho dobytka. Boli pravdepodobne tiež z Druhého prechodného obdobia, lebo boli prekryté stavbou zo včasnej 18. dynastie – od polovice 16. do poslednej štvrtiny 15. storočia pred Kristom,“ priblížil nečakaný objav Hudec.
„Nevieme však, prečo tu boli tieto zvieratá zakopané či uložené. V staroveku nezvykli takto plytvať bielkovinami! Zatiaľ zostáva len hádať, či na lokalite alebo v širšej oblasti zúrila nejaká infekcia, alebo mali vtedajší obyvatelia nejaké iné, možno rituálne dôvody pre svoje konanie,“ dodal vedec.
Blízko hrobu so somárom objavili aj detský hrob, ktorý bol však vo vyššej, teda mladšej archeologickej vrstve. Stratigrafii však odporovala analýza nálezov z hrobu – krčiažka a náhrdelníka – podľa ktorých by aj tento hrob mal patriť do Druhého prechodného obdobia.
Stavbu zo včasnej 18. dynastie ľudia obývali vo viacerých fázach, spresnili vedci. Vzhľadom na rôzne výkopy z 19. a 20 storočia, ktoré poškodili vrstvy a murivá, nie je jasné, či jej múry pokračovali aj ďalej na sever, alebo mala stavba rozlohu len asi 25 štvorcových metrov, uviedol Hudec.
Z ohnísk a zrnotierok by sa dalo usudzovať na jednoduchých obyvateľov stavby, nálezy korálikov a keramiky však naznačujú, že nemuseli byť chudobní.
„Skúmali sme aj obranné konštrukcie zo záveru Novej ríše, z 12. storočia pred Kristom. Okrem ich lepšieho poznania sme získali aj poznatky o zániku pevnosti faraóna Ramesseho III. Na povrchu rozpadnutého zvyšku hradby faraónovej pevnosti sme objavili amulet hadieho božstva menom Nehebkau, z Neskorej doby, čiže 664 až 332 pred Kristom. Meno tohto božstva sa nachádza už v prastarých Textoch pyramíd. Nehebkau bol tiež jedným zo 42 sudcov ‚Posledného súdu‘. Nález amuletu na hradbe by mohol naznačovať, že musela byť už v polovici prvého tisícročia pred Kristom rozrumená a zničená do výšky, ako sme ju odkryli,“ oboznámil vedec s ďalšími objavmi.
Vrstvy nad úrovňou spodnej vody v priekope, ktorú Slováci objavili vlani, sú z Neskorej až Ptolemaiovskej (helénskej) doby. „Našiel sa napríklad črep z gréckej vínnej amfory s pečaťou AΠIΣTO (APISTO), asi z ostrova Rodos. To by znamenalo, že ak bola priekopa vyhĺbená ešte za Ramesseho III., bola v poslednej štvrtine 1. tisícročia pred Kristom, po viac ako 700 rokoch, ešte asi meter hlboká,“ spresnil Ústav s tým, že po preskúmaní 13 metrov šírky stále nenarazili na západný okraj priekopy.
„Naše výskumy objavili viaceré podobnosti medzi opevneným zádušným chrámom Ramessa III. v luxorskom Medinet Habu a pevnosťou na Tell el-Retábí. Ak by sa podobali aj priekopy, tak pôvodná ramessovská priekopa na Retábí mohla byť široká šesť metrov a hlboká cez dva metre, s plochým dnom. Ak by však bola priekopa otvorená viac ako 700 rokov, pri zosúvaní sa jej štrkopieskových svahov a ich údržbe sa mohla rozšíriť až na predpokladaných 18 metrov,“ vysvetlil Hudec.
Predostrel tiež otázku, či bola ochrana pevnosti a jej vstupnej brány jediným účelom priekopy. Zdá sa totiž, že priekopa mohla spájať staré nílske rameno či kanál južne od pevnosti s jazerom, respektíve močiarom severne od pevnosti. Záplavami napájané jazero, ktoré sa vysychaním menilo na močiar, mohlo byť prirodzenou ochranou pevnosti od severu.
Vedci zo spojeného slovensko-poľského tímu tiež pracujú s tézou, že pred západnou bránou – takzvaným migdolom – mohlo byť aj prístavisko tak ako v Medinet Habu. Zároveň mohla priekopa slúžiť aj ako „vlnolam“ pred nílskymi záplavami, ktoré prichádzali zo západu.
„Zaujímavé je, že výška štrkopieskového podložia na okraji priekopy je asi o 1,5 metra nižšie ako v oblasti hradby pevnosti Ramesseho III. Zodpovedalo by to nástenným reliéfom z Novej ríše, na ktorých sú pevnosti spravidla zobrazované na ‚kopčekoch‘,“ dodala SAV.
„Výskum slovenskej časti misie obohatil poznanie pevnostnej architektúry 20. dynastie, sídliska z 18. dynastie a pohrebiska z Druhého prechodného obdobia. Už teraz sa tešíme na ďalšiu sezónu, v máji 2025,“ uzavrel Hudec.
(red)
