Preskočiť na obsah
  |  

Irán tvrdí, že Biden "ticho súhlasil a výslovne podporil nezákonnú vojenskú agresiu Izraela voči Iránu"

V pondelok, odvolávajúc sa na minulotýždňové vyhlásenia amerického prezidenta v Nemecku, to uviedla iránska misia pri Organizácii Spojených národov (OSN). Tá už informovala aj Bezpečnostnú radu OSN.

V pondelok, odvolávajúc sa na minulotýždňové vyhlásenia amerického prezidenta v Nemecku, to uviedla iránska misia pri Organizácii Spojených národov (OSN). Tá už informovala aj Bezpečnostnú radu OSN.

"Spojené štáty ponesú plnú zodpovednosť za ich úlohu v podnecovaní, nabádaní a umožňovaní akýchkoľvek aktov agresie zo strany Izraela proti Islamskej repubklike Irán... ako aj za katastrofické dôsledky pre regionálny a medzinárodný mier," uvádza iránska misia pri OSN v liste adresovanom Bezpečnostnej rade OSN.

Biden, ktorý koncom minulého týždňa navštívil Nemecko, reportérom v Berlíne okrem iného povedal, že má pochopenie pre to, ako a kedy Izrael zareaguje na raketový útok Iránu na svoje územie. Podrobnosti však neuviedol.

Teherán počas vojny v Pásme Gazy, prebiehajúcej od útoku palestínskych militantov na Izrael 7. októbra 2023, podnikol na svojho úhlavného nepriateľa - Izrael - aj dva priame útoky, naposledy 1. októbra. Izrael na tento útok zatiaľ neodpovedal. Irán však avizoval, že prípadná izraelská odveta nezostane bez reakcie.

(tasr)

  |  

Taliani prijali legislatívu zameranú na vyriešenie sporu o migračnej dohode s Albánskom

V súlade s dohodou mohli byť do migračných centier v Albánsku posielaní migranti pôvodom z 22 štátov, ktoré Taliansko zaradilo na zoznam tzv. bezpečných krajín. Medzi nimi aj Egypt a Bangladéš, ktoré však za také nepovažuje Súdny dvor Európskej únie.

Rímsky súd preto v piatok odobril návrat do Talianska skupine 12 migrantov z Bangladéša a Egypta, ktorí podľa neho nepochádzajú z krajín, aké možno uznať za bezpečné, a nespĺňajú tak kritéria predmetnej dohody s Albánskom. Isté regióny týchto krajín totiž nie sú považované za bezpečné, čo podľa Súdneho dvora Európskej únie znamená, že za bezpečnú nie je možné označiť celú krajinu.

Talianska premiérka Giorgia Melonioná rozhodnutie kritizovala a sudcov obvinila zo zaujatosti.

Cieľom nového dekrétu, ktorý na zasadaní kabinetu schválili v pondelok v neskorých večerných hodinách, je vypracovať nový zoznam tzv. bezpečných krajín, ktorý sa bude môcť aktualizovať každých šesť mesiacov a tým obísť súdne rozhodnutie.

Meloniovej vláda dúfa, že týmto spôsobom sa rozhodnutie sudcov naviaže na vládne nariadenia a nie na európske právne predpisy, ktoré majú vo väčšine prípadov prednosť pred legislatívou členského štátu

Vláda taktiež uviedla, že má v úmysle odvolať sa proti rozhodnutiu súdu a v prípade potreby sa obrátiť na najvyššiu inštanciu.

AFP pripomína, že Taliansko prijíma veľké množstvo migrantov, ktorí prechádzajú cez Stredozemné more zo severnej Afriky do Európy. Premiérku Meloniovú zvolili v roku 2022 na základe sľubov, že príliv migrantov zmierni. Jej koalícia sa už v minulosti dostala do konfliktu so sudcami v súvislosti s pokusmi obmedziť prácu charitatívnych organizácií, ktoré zachraňujú migrantov na mori.

(tasr)

  |  

Vladimir Putin sa stretne so šéfom OSN, diskutovať budú aj o vojne na Ukrajine

Ide o prvú cestu šéfa OSN Antónia Guterresa do Ruska za viac ako dva roky, oznámil v pondelok Kremeľ.

Stretnutie sa uskutoční popri samite skupiny BRICS v Kazani. Moskva chce prostredníctvom tohto fóra Západu ukázať, že jeho pokusy izolovať Rusko v súvislosti s ofenzívou na Ukrajine zlyhali.

OSN plánované stretnutie nepotvrdila, už predtým sa však hovorilo o účasti Guterresa na samite. Putin s ním má podľa Kremľa diskutovať aj o činnosti OSN a situácii na Blízkom východe.

Šéf OSN opakovane kritizoval vojenskú ofenzívu Moskvy na Ukrajine a povedal, že pre svet predstavuje nebezpečný precedens. Vyzval zároveň na spravodlivý mier, ktorý rešpektuje medzinárodné právo a územnú celistvosť Ukrajiny.

Guterres sa s Putinom stretol v Moskve v apríli 2022, dva mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Vtedy diskutovali o návrhoch na humanitárnu pomoc a evakuáciu civilistov zo zón konfliktu.

(tasr)

  |  

Zelenskyj vyzval ukrajinských vojakov, aby vydržali a zotrvali v Kurskej oblasti

V protiklade s tvrdeniami, že ruské jednotky Ukrajincov z Kurskej oblasti vytláčajú, ukrajinský prezident naopak vyhlásil, že predmostie je tam silné.

"Držíme svoje územie a každému jednému vojakovi ďakujem za statočnosť," uviedol Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve. "Nesmieme zabudnúť, že kurská operácia slúži strategickému účelu. Vojna sa musí vrátiť do oblasti, v ktorej sa začala. To je prípad, keď sa na území agresora vytvorí nárazníková zóna," dodal.

Po prekvapivom postupe ukrajinských vojakov preniesol Kyjev pozemnú vojnu na ruské územie po prvý raz od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, konštatuje agentúra DPA. Kurská operácia umožnila Ukrajine brať vojnových zajatcov a vymieňať ich za vlastných vojakov v ruskom zajatí, pripomenul Zelenskyj.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl zároveň v pondelok separátne informoval, že boje v ruskej Kurskej oblasti naďalej pokračujú.

Zelenskyj súčasne podľa agentúry Reuters uviedol, že Spojené štáty pripravujú balík pomoci v hodnote 800 miliónov dolárov na financovanie výroby ukrajinských dronov. Podľa ukrajinského prezidenta ide o ďalšiu pomoc po oznámení balíka v hodnote 400 miliónov dolárov na nákup nových zbraní, ktorý oznámil americký minister obrany Lloyd Austin počas návštevy Kyjeva.

"Pripravuje sa tiež separátny balík - 800 miliónov dolárov na financovanie produkcie ukrajinských dronov... Ukrajina je za to vďačná. Potrebujeme zabezpečiť, že nech sú politické hrozby vo svete akékoľvek, Ukrajina dokáže dôsledne brániť svoju suverenitu a nezávislosť," povedal vo videoposolstve Zelenskyj.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie sústreďuje Ukrajina svoje úsilie na posilnenie domácej výroby zbraní, predovšetkým dronov, píše Reuters. Zelenskyj na stretnutí so zahraničnými výrobcami zbraní tento mesiac uviedol, že Ukrajina by mohla ročne vyrobiť až štyri milióny bezpilotných lietadiel a rýchlo posilňuje aj výrobu ďalších zbraní.

(tasr)

  |  

Pellegrini na koncerte k vstupu SR do EÚ vo Viedni ocenil spoluprácu s Rakúskom

Prezident SR Peter Pellegrini sa v pondelok vo Viedni zúčastnil na slávnostnom koncerte pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie. V úvodnom prejave vyzdvihol dobré vzťahy s Rakúskom, informovala Kancelária prezidenta SR.

Podľa Pellegriniho sa Slovensko a Rakúsko stali ukážkovým príkladom európskej spolupráce a vzájomnej blízkosti. Pripomenul spoločnú minulosť, kultúrne väzby i osobnosti spájajúce obe krajiny.

Zdôraznil, že Slovensko má v Rakúsku nielen spoľahlivého suseda či ekonomického partnera, ale aj priateľa. „Spájajú nás spoločné hodnoty slobody, demokracie a právneho štátu. Cítime spoločnú zodpovednosť za budúcnosť európskeho spoločenstva, ktorá umožní našim národom rozvíjať sa za lepších podmienok, než aké sme kedy v minulosti mali," povedal slovenský prezident.

Poznamenal, že mier, vzájomná úcta a spolupráca sú hodnoty, na ktorých vznikol európsky projekt, a zároveň je to jediná možná reakcia na riziká, ktorým je svet v súčasnosti vystavený.

Na galakoncerte vystúpili slovenskí umelci a hudobné telesá ako Komorný orchester Slovenskej filharmónie pod dirigentskou taktovkou Petra Valentoviča, Bratislavský chlapčenský zbor, sopranistka Adriana Kučerová a tenorista Pavol Bršlík.

Nad podujatím, ktoré v Dóme svätého Štefana organizovali Slovenský inštitút vo Viedni a veľvyslanectvo SR v Rakúsku, prevzal Peter Pellegrini záštitu spoločne s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom.

(tasr)

  |  

Sudánske polovojenské sily RSF zostrelili lietadlo, na palube mohli byť Rusi

V súčasnosti nie je známych veľa podrobností. Ruské veľvyslanectvo v Sudáne oznámilo, že je v kontakte s tamojšími úradmi, aby objasnilo okolnosti havárie lietadla a zistilo viac informácií.

Sudánske polovojenské Sily rýchlej podpory (RSF) v pondelok uviedli, že zostrelili zahraničné lietadlo v Dárfúre na západe krajiny. Bezprostredne sa objavili informácie, že na palube mohli byť ruskí občania.

„Situáciu komplikuje skutočnosť, že miesto nehody sa nachádza vo vojnou zmietanom Dárfúre," spresnilo ruské veľvyslanectvo. RSF sú od apríla 2023 vo vojnovom stave so sudánskou armádou. RSF na žiadosť o vyjadrenie doteraz nereagovali. Vo vyhlásení však uviedli, že zostrelili zahraničné vojenské lietadlo, ktoré pomáhalo sudánskej armáde. Bez doloženia dôkazov tvrdili, že lietadlo zhadzovalo bomby na civilistov.

Podľa monitorovacej skupiny Armed Conflict Location and Event Data bolo v sudánskej vojne od jej začiatku zabitých viac ako 24-tisíc ľudí. Sudánska armáda pokračuje v zintenzívnenej ofenzíve v blízkosti Chartúmu, zatiaľ čo s ňou spriaznené sily bojujú proti RSF v Dárfúre.

(tasr, ap, tass)