Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko za tento rok vrátilo Poľsku 570 migrantov

Údaje o vracaní migrantov zverejnila poľská pohraničná stráž.

Ide o menší počet ako 40-tisíc ľudí, o ktorých minulý týždeň informovali poľské médiá. Nemecké úrady zase tvrdia, že od januára do septembra 2024 ide o 1 922 osôb.

Na základe Dublinských dohôd, ktoré upravujú vzťahy medzi členskými štátmi Únie v otázke prijímania migrantov, požiadal vlani Berlín okolité štáty o prijatie celkovo 74 662 žiadateľov o azyl, pripomenul portál Euractiv. Takmer 56-tisíc žiadostí bolo prijatých.

Poľská pohraničná stráž „systematicky spolupracuje s nemeckou políciou prostredníctvom spoločných hliadok, spoločných stanovíšť a výmeny informácií prostredníctvom poľsko-nemeckého centra pre hraničnú, policajnú a colnú spoluprácu vo Świecku,“ povedal pre poľskú tlačovú agentúru PAP hovorca poľskej pohraničnej stráže Andrzej Juźwiak.

Nemecký denník Die Welt s odvolaním sa na údaje nemeckej polície predtým informoval, že od októbra 2023 do konca augusta 2024 odhalili pri kontrolách na hraniciach s Poľskom v spolkovej krajine Brandenbursko viac ako 10-tisíc neoprávnených vstupov a 5 100 osôb na hraniciach vrátili späť.

Na otázku týkajúcu sa týchto údajov Juźwiak uviedol, že poľská pohraničná stráž nevykonáva hraničné kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru vrátane poľsko-nemeckej hranice.

Keďže migračný tlak na poľsko-bieloruskej hranici sa v tomto roku značne zvýšil, počet cudzincov premiestnených do Poľska tiež v pomere vzrástol. Podľa poľských úradníkov sa väčšina cudzincov vracia z Nemecka.

Odkedy nemecká vláda zaviedla stacionárne kontroly na hraniciach s Poľskom, médiá informovali o prípadoch, keď nemecká polícia údajne prevážala migrantov do Poľska a nechávala ich na poľskej strane. O tejto otázke rokovali poľský premiér Donald Tusk a nemecký kancelár Olaf Scholz.

Spravodajský portál Interia 17. októbra s odvolaním sa na zdroje z poľského ministerstva zahraničných vecí informoval, že Nemecko by mohlo poslať späť do Poľska až 40-tisíc migrantov. Hovorca ministerstva Paweł Wroński pre televíziu Polsat News však reagoval, že tieto správy sú len špekuláciou o tom, čo by sa stalo, keby Berlín využil všetky dostupné mechanizmy. Napriek tomu „žiadne mechanizmy neboli nikdy využité naplno“, povedal.

(sab)

  |  

ZMOS varuje pred kolapsom zdravotníctva v súvislosti s výpoveďami lekárov

Avizované možné hromadné výpovede lekárov v nemocniciach by znamenali totálny kolaps a nebola by zabezpečená zdravotná starostlivosť pre občanov Slovenska, uviedol to predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.

„Všeobecne na Slovensku platí, že ak nejde o zdravie, o život, tak nejde o nič a v tomto duchu majú lekári navrch, aj celé zdravotníctvo. Ak si povedia niečo, čo chcú dosiahnuť, zväčša to i dosiahnu. Lekári sa pravdepodobne dožadujú toho, čo im bolo prisľúbené," skonštatoval Božik.

Zdravotníctvo je podľa neho vo veľmi zlej situácii nielen na Slovensku, ale i v celej Európe, nie sú lekári, pričom zdravotná starostlivosť totálne upadla za posledných desať, respektíve päť rokov. „Ten úpadok bude pokračovať bez ohľadu na to, či sa lekári v nemocniciach dohodnú alebo nedohodnú, a to aj preto, lebo sa vzďaľuje zdravotná dostupnosť a hovoriť o kvalite zdravotníctva na Slovensku je - či chceme alebo nechceme - momentálne veľmi relatívny pojem," ozrejmil.

Božik zároveň vyhlásil, že je potrebná generálna dohoda na tom, čo bude pre štát priorita. „Lebo my chceme všetko. Chceme aj zdravotníctvo, aj školstvo, cesty, mosty, diaľnice, armádu, políciu a evidentne výkonnosť tohto štátu na to nemá, a to nehovorím o tom, čo chce samospráva, ktorá je pilierom fungovania tohto štátu," vyhlásil.

Šéf ZMOS-u zároveň podotkol, že na to, aby sa zoznámil bližšie s požiadavkami lekárskych odborárov, sa potrebuje stretnúť s predsedom Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petrom Visolajským.

LOZ na svojom brífingu v utorok avizovalo, že lekári z nemocníc sú pripravení podať hromadné výpovede do konca októbra. Výpovede má aktuálne pripravených 2462 lekárov. Pre LOZ je kľúčové, aby bol na Slovensku systém, ktorý zabezpečí zdravotníkov v nemocniciach.

Lekárski odborári zároveň trvajú na dodržiavaní ôsmich bodov memoranda, ktoré v roku 2022 podpísali s vládou SR. Vládu upozornili, že je stále čas na to, aby sa veci vyriešili za rokovacím stolom.

(tasr)

  |  

Rusko je naším priateľom, vyhlásil juhoafrický prezident počas stretnutia s Putinom

Cyril Ramaphosa a Vladimir Putin sa rozprávali v rámci samitu skupiny BRICS v Kazani.

Juhoafrický prezident tiež povedal, že Rusko považuje za cenného spojenca. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Naďalej vnímame Rusko ako cenného spojenca a cenného priateľa, ktorý nás podporoval od začiatku: od čias nášho boja proti apartheidu až po súčasnosť," povedal Ramaphosa ruskému náprotivku. „Tu v Kazani nás v rámci rodiny BRICS čakajú dôležité diskusie," dodal.

Podľa vyjadrenia ruského prezidenta sú vzťahy Ruska a Juhoafrickej republiky (JAR) založené na strategickom partnerstve, rovnosti a vzájomnom rešpekte. „A, samozrejme, Rusko kladie osobitný dôraz na posilnenie vzťahov s krajinami afrického kontinentu," vyjadril sa Putin.

Na minuloročnom samite skupiny BRICS v Johannesburgu sa Putin osobne nezúčastnil, keďže Medzinárodný trestný súd (ICC) naňho vydal zatykač. JAR ako signatár štatútu ICC by mala Putina zatknúť v prípade, že by sa ocitol na jej území.

Juhoafrická republika sa zdržala hlasovania o rezolúciách OSN odsudzujúcich vojenskú ofenzívu Ruska proti Ukrajine z februára 2022, avšak vyzvala na ukončenie tejto vojny.

Trojdňový samit v meste Kazaň, na ktorom sa zúčastňuje viac ako 20 hláv štátov i generálny tajomník OSN António Guterres, je najväčším podujatím v Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Moskva podľa AFP dúfa, že skupina BRICS sa stane akousi protiváhou k "hegemónii" Západu.

Indický premiér Naréndra Módí v utorok na stretnutí s Putinom uviedol, že si praje, aby konflikt na Ukrajine vyriešili mierovo a rýchlo. Opätovne tiež ponúkol, že sprostredkuje mierové rozhovory.

„Sme v neustálom kontakte v súvislosti s konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou," povedal indický premiér Putinovi na úvod stretnutia. „Veríme, že spory sa môžu vyriešiť jedine mierovo. Podporujeme úsilie o rýchle obnovenie mieru a stability," dodal Módí s tým, že India je pripravená poskytnúť všetku možnú pomoc.

Putin vyzdvihol podľa jeho slov privilegované strategické partnerstvo Ruska a Indie.

India sa od začiatku vojny na Ukrajine podľa AFP pohybuje na diplomatickej hrane. Ukrajine prisľúbila humanitárnu podporu, no zároveň sa vyhla výslovnému odsúdeniu ruskej invázie. Módí v auguste počas návštevy Kyjeva vyhlásil, že Naí Dillí nie je voči ukrajinsko-ruskej vojne neutrálne či ľahostajné a stojí na strane mieru.

(tasr)

  |  

Pri nehode na západe Slovenska vyhasol ľudský život

Tragická dopravná nehoda sa stala v utorok pri obci Motešice v Trenčianskom okrese.

Informovalo o tom Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Trenčíne.

Na mieste zasahovalo osem profesionálnych hasičov z okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne a Bánovciach nad Bebravou s tromi kusmi techniky.

Podľa trenčianskej krajskej polície sa nehoda stala na ceste II/516 medzi obcami Motešice a Bobot v okrese Trenčín. Cesta bola v dôsledku nehody uzavretá.

(tasr)

  |  

Sestry a zdravotné asistentky nie sú spokojné so mzdami

Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) bude pokračovať v tlaku na zvyšovanie miezd v sektore.

Vyplýva to z vyjadrenia, ktoré poskytla predsedníčka združenia Monika Kavecká. Zopakovala, že OZ SaPA odmieta akýkoľvek zásah do zákona venujúceho sa odmeňovaniu zdravotníkov. Odborové združenie sestier pritom už skôr avizovalo, že v prípade zmien v zákone sú sestry pripravené podať výpovede z nadčasov.

„Najbližšími spolupracovníkmi s kľúčovou úlohou pri uzdravení a odbornej starostlivosti o pacienta sú lekári a sestry. Odmietame zásah do zákona práve preto, lebo v nemocniciach a oddeleniach, kde nie sú lekári, nie je priestor ani pre sestry a pôrodné asistentky," zdôraznila Kavecká.

Zároveň upozornila, že mapovanie aktuálnej situácie s počtami sestier v 113 zdravotníckych zariadeniach na Slovensku ukázalo, že až 42 percent sestier bolo vo veku nad 50 rokov a ďalších 15 percent bolo vo veku 59 rokov a viac.

„Preto sme sa rozhodli, že jedinou cestou, ako zvrátiť túto katastrofálnu situáciu v zdravotníckych zariadeniach, je pokračovať v tlaku na zvyšovanie miezd. OZ SaPA sa neuspokojuje so súčasným stavom a pokračuje v boji za lepšie pracovné aj finančné podmienky pre sestry a pôrodné asistentky," dodala predsedníčka združenia.

Prezident SR Peter Pellegrini minulý týždeň podpísal konsolidačný balík, ktorý upravuje aj zákon venujúci sa odmeňovaniu zdravotníkov. Rozhodol sa po tom, ako minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) po rokovaní so zástupcami sektora ponúkol kompromisné riešenie v otázke ich platov.

Oznámil dohodu na zvýšení finančných prostriedkov na mzdy zdravotníkov vo výške viac ako 100 miliónov eur. Sestrám a záchranárom ponúka rovnaké zvyšovanie miezd ako pred konsolidáciou. Lekárom by sa platy mohli zvýšiť o 6,4 percenta namiesto troch percent.

Šéf lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský v utorok na tlačovej konferencii informoval, že viac ako 2400 nemocničných lekárov je pripravených podať výpovede do konca októbra. Medzi hlavné požiadavky zdravotníkov patrí dodržiavanie memoranda podpísaného v roku 2022, ktoré sa týka aj miezd zdravotníkov. Podľa neho sa mali lekárom platy zvýšiť o 9,7 percenta.

(tasr)

  |  

České ministerstvo spravodlivosti sa stalo terčom kyberútoku

Obeťami utorkového incidentu sú súdy, štátne zastupiteľstvá či väzenská služba, oznámil rezort na sieti X s tým, že útok stále trvá.

„Ministerstvo spravodlivosti od predpoludňajších hodín čelí kybernetickému útoku, ktorý zasiahol prevádzku celého rezortu, teda ministerstva, súdov, štátnych zastupiteľstiev, Probačnej a mediačnej služby, Väzenskej služby ČR a registra trestov. Dochádza k postupnému obnoveniu prevádzky,“ uviedol rezort a za komplikácie sa ospravedlnil.

O kybernetických útokoch na české štátne inštitúcie či kritickú infraštruktúru štátu opakovane hovorila Česká bezpečnostná informačná služba (BIS), a to najmä v súvislosti s aktérmi z Ruska a Číny.

Kyberšpionáž je pre tieto krajiny podľa českej kontrarozviedky dôležitým nástrojom na získavanie informácií. Vo svojej výročnej správe za rok 2023 označila oblasť kybernetických hrozieb za jednu zo zásadných bezpečnostných tém budúcnosti.

(tasr)