Preskočiť na obsah
  |  

Pred obchodom v Ružinove objavili položenú podozrivú batožinu

Na mieste udalosti zasahuje psovod aj pyrotechnik.

O náleze batožiny položenej na stole informoval ako prvý portál tvnoviny.sk. Bratislavská polícia spresnila, že batožina bola nahlásená na Plynárenskej ulici.

"Na mieste prebiehajú procesné úkony," konkreitzovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková s tým, že viac informácií poskytnúť momentálne nevie.

Správu budeme aktualizovať.

(max, tasr)

  |  

Slovenský zdravotnícky systém je piaty najhorší v Európe

Vyplýva to zo štúdie Healthcare Readiness Index 2023, ktorú zverejnila medzinárodná organizácia Globsec.

Za Slovenskom zaostáva len Rumunsko, Lotyšsko, Poľsko a Bulharsko. Štúdia zdôrazňuje problémy Slovenska v oblasti zdravotníctva vrátane podfinancovaných zdravotníckych systémov, nedostatočnej zdravotníckej infraštruktúry a výrazného nedostatku zdravotníckych pracovníkov.

Slovensko na zdravotníctvo za posledné tri roky v priemere minulo 1592 eur na obyvateľa. "Napriek navýšeniu príspevkov stále zaostávame v platbe štátu za susedným Českom o viac ako 25 eur na osobu mesačne, čo vytvára takmer 900-miliónový ročný rozdiel medzi krajinami," priblížil hlavný autor štúdie Martin Smatana.

Zároveň zdôraznil, že problémy slovenského zdravotníctva sú aj politické. "Priemerná dĺžka pôsobenia ministrov zdravotníctva na Slovensku od roku 2000 do júla 2024 je len 537 dní, čo je jedno z najnižších čísel v Európe. Tento nedostatok kontinuity sťažuje realizáciu dlhodobých reforiem, ktoré sú kľúčové pre zlepšenie zdravotných výsledkov," vysvetlil.

Zo štúdie taktiež vyplýva, že Slovensko zostáva jedným z najhorších performerov v Európe v oblasti aktuálnej pripravenosti zdravotníctva, hneď za Rumunskom a Lotyšskom. Všetky tri krajiny dosiahli podľa nej len 62 percent z výsledku Nórska, pričom majú značné medzery v oblasti financovania zdravotníctva, infraštruktúry, ľudských zdrojov, bazálnych determinantov zdravia či dostupnosti inovácií.

(tasr)

  |  

Fínsko natrvalo uzavrelo dva hraničné priechody s Ruskom

Priechody Inari a Parikkala v okrese Lieksa v centrálnej časti pohraničia uzavreli Helsinki už niekoľkokrát v dôsledku regulácie migrácie z Ruska, pohraničná stráž už začala odstraňovať príslušné značky.

„Toto rozhodnutie nijako nemení súčasnú situáciu a nebude mať vplyv na miestnych obyvateľov. Rozhodnutie natrvalo uzavrieť hraničný priechod Inari bolo definitívne,“ povedal pre verejnoprávny telerozhlas Yle zástupca veliteľa pohraničnej stráže v Severnej Karélii Samuli Murtonen.

Yle pripomenul, že priechod Inari bol uzavretý 1. novembra 2021 a Parikkala 19. apríla 2022. Tieto rozhodnutia boli prijaté v dôsledku vtedajších obmedzení vývozu ruského dreva. Permanentné zrušenie hraničných priechodov podľa televízie schválili fínski aj ruskí pohraničníci.

Fínsko teraz bude musieť zmeniť vládne nariadenie týkajúce sa hraničných priechodov, aby tieto priechody oficiálne zrušilo.

(sab)

  |  

Nehodu s autom na Liptove neprežila kengura

Zrážka sa stala medzi mestskou časťou Vitálišovce – Liptovský Mikuláš a obcou Smrečany.

Ako informovala polícia na sociálnej sieti, "37-ročný vodič viedol vozidlo značky Ford Focus, pričom mu náhle do jazdnej dráhy vbehla kengura a došlo k zrážke".

Žiadne osoby sa pri strete nezranili. "Žiaľ, kengura zrážku s vozidlom neprežila," spresnila žilinská polícia.

(max)

  |  

SaS vyzýva Šaška na čo najskoršie vyriešenie situácie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni

Opozičná strana pritom kritizuje kroky poisťovne pri jednodňovej starostlivosti a avizuje, že plánuje iniciovať poslanecký prieskum vo VšZP.

"Všeobecná zdravotná poisťovňa o 30 percent redukuje rozsah zmluvných vzťahov s klinikami jednodňovej medicíny. (...) Pre časť pacientov to bude znamenať, že budú platiť vyššie doplatky, prípadne si celú zdravotnú starostlivosť na jednodňovke budú musieť zaplatiť sami, ak nechcú trpieť a chcú vyriešiť svoj zdravotný problém," skonštatoval stranícky poslanec Tomáš Szalay.

Jeho kolegyňa Jana Bittó Cigániková skritizovala, že VšZP kroky pri jednodňovej starostlivosti, ktoré realizuje v rámci procesu optimalizácie, komunikovala na konci prepoisťovacieho obdobia.

"Je to mimoriadne perfídne z toho dôvodu, že veľmi dobre vedia, že keby toto povedali v normálnom čase, tak by im poistenci odišli," dodala.

Poslanci preto vyzvali ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) na riešenie situácie. Szalay naň zároveň apeloval, aby sa čo najskôr obsadili všetky miesta v predstavenstve VšZP, v ktorom po odvolaní Michala Ďuriša exministerkou Zuzanou Dolinkovou (Hlas) chýba jeden člen.

Vyzval tiež predsedu vlády Roberta Fica (Smer), aby zo zdravotníctva spravil premiérsku tému.

Štátna VšZP pristúpila k procesu optimalizácie. Chce tak zvýšiť efektivitu vynakladania zdrojov z verejného zdravotného poistenia. Informovala o priebehu optimalizácie vo viacerých fázach. Prvým krokom boli podľa nej opatrenia v jednodňovej zdravotnej starostlivosti.

Medzi nimi je napríklad nepredĺženie zmlúv s poskytovateľmi, pri ktorých identifikovala neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov či dočasné plošné obmedzenie zmluvných objemov pre poskytovateľov na 70 percent priemernej mesačnej úhrady.

(tasr)

  |  

Ústavný súd zamietol sťažnosti Fica a Kaliňáka o postupe sudcu v kauze Súmrak

Sťažovatelia namietali, že sudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v auguste 2022 sám nerozhodol o ich podanom opravnom prostriedku a predložil ho na vybavenie prokurátorovi vtedajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Robert Fico a Robert Kaliňák (obaja Smer) podali sťažnosť v októbri 2022, keď boli obvinení zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.

V priebehu trestného konania namietali nedostatočné poskytnutie informácií o obvinení a porušenie svojho práva na prístup k spisovému materiálu. Argumentovali pritom smernicou Európskej únie o práve na informácie v trestnom konaní.

Pred Ústavným súdom namietali Fico a Kaliňák porušenie svojho práva na účinný prostriedok nápravy, práva na spravodlivý proces, práva na obhajobu a práva na oboznámenie sa s povahou a dôvodom obvinenia.

Dožadovali sa príkazu pre sudcu pre prípravné konanie, aby sám o ich opravných prostriedkoch konal a rozhodol. Požadovali aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške po 5000 eur.

O odmietnutí ústavnej sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti rozhodol senát Ústavného súdu zložený z predsedu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského. Ako súd skonštatoval vo zverejnenom odôvodnení, "namietaný postup a rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie, ktorým postúpil podania sťažovateľov dozorovému prokurátorovi na vybavenie, je súladný s účelom smernice a obsahom práva podľa čl. 47 charty, čo vylučuje porušenie práva sťažovateľov na spravodlivý proces a na účinný opravný prostriedok pred súdom".

Sudca Straka pripojil odlišné stanovisko k výroku a odôvodneniu uznesenia. "Podľa môjho názoru mala byť vec prijatá na ďalšie konanie a Ústavný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou," uviedol.

Otázne je podľa neho, či slovenská právna úprava obsiahnutá v Trestnom poriadku je v súlade s právom podozrivej alebo obvinenej osoby na poskytnutie informácií o obvinení v zmysle smernice EÚ a s právom na účinný prostriedok nápravy súdom podľa Charty základných práv EÚ.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v kauze Súmrak obvinil vtedajšieho opozičného poslanca Fica, Kaliňáka a ďalšie dve osoby v apríli 2022. Generálna prokuratúra SR napokon v novembri toho roku zrušila obvinenia pre zistené porušenia ustanovení Trestného poriadku a zákona.

(tasr)