Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Meloniová rokovala s Orbánom aj o situácii na Blízkom východe a na Ukrajine

Meloniová a Orbán diskutovali o možnostiach dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine, a to na základe Charty OSN a na princípoch medzinárodného práva.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová prijala v stredu v Ríme predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, s ktorým rokovala najmä o aktuálnych témach maďarského predsedníctva v Rade Európskej únie, ale aj o situácii na Blízkom východe a na Ukrajine. Hovorili aj o budúcoročnej konferencii o obnove Ukrajiny v júli 2025 v Taliansku.

Premiéri sa zhodli v tom, že spolupráca medzi Talianskom a Maďarskom je v oblasti bezpečnosti a obrany v rámci NATO výborná, najmä s ohľadom na taliansku účasť v mnohonárodnom prápore vedenom Maďarskom s 260 vojakmi.

Dohodli sa, že budú naďalej podporovať iniciatívy NATO a EÚ zamerané na stabilizáciu západného Balkánu a budú podporovať integráciu tamojších krajín. Podľa Orbánovho hovorcu Bertalana Havasiho stretnutie tiež poskytlo príležitosť aj na prediskutovanie problémov ilegálnej migrácie.

(tasr)

Minúta  |  

Britskí lekári tvrdia, že návrh zákona o asistovanej samovražde sa opiera o mylné predstavy

Po rozprave vo Westminsteri 29. novembra, v ktorej poslanci anglického parlamentu hlasovali za legalizáciu asistovanej samovraždy, vyjadrilo 15 odborníkov na paliatívnu starostlivosť svoje obavy.

Poprední lekári paliatívnej starostlivosti v Anglicku a Walese zdôrazňujú, že argumenty za asistovanú smrť sa opierajú o nebezpečné mylné predstavy o realite smrti a umierania.

Odborníci na paliatívnu medicínu vo svojom liste pre denník Times upozornili na niekoľko ďalších mylných názorov, ktoré boli základom diskusie pred hlasovaním, vrátane myšlienky, že ľudia sa pravidelne uchyľujú k smrti hladom a že v Anglicku a Walese sa už uskutočňuje skrytá eutanázia.

„Ďalšie mylné predstavy sa týkali používania morfia na liečbu bolesti a utrpenia na konci života, pričom sa vyskytli protichodné názory, že existuje hranica množstva morfia, ktoré možno bezpečne použiť, a že jeho vysoké dávky sa už používajú ako skrytá asistencia pri umieraní,“ napísali.

„Aj keď nepopierame, že môže dôjsť k zlým úmrtiam, väčšina z nich odráža zlyhanie starostlivosti,“ doplnili lekári.

Návrh zákona o nevyliečiteľne chorých ľuďoch iniciovala poslankyňa Kim Leadbeaterová a umožňuje osobám starším ako 18 rokov požiadať o lekársky asistovanú samovraždu.

Návrh zákona prešiel minulý piatok druhým čítaním, pričom zaň hlasovalo 330 poslancov a 275 bolo proti.

Britský parlament bude diskutovať o návrhu legalizovať eutanáziu

Mohlo by Vás zaujímať Britský parlament bude diskutovať o návrhu legalizovať eutanáziu

(mja)

Minúta  |  

Trump nominoval miliardára a súkromného astronauta za šéfa NASA

Štyridsaťjedenročný Jared Isaacman sa stal vedúcou osobnosťou v oblasti komerčných vesmírnych letov vďaka spolupráci s Muskovou spoločnosťou SpaceX.

Novozvolený prezident USA Donald Trump v stredu nominoval Jareda Isaacmana na post budúceho šéfa Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).

V prípade potvrdenie nominácie bude Isaacman dohliadať na približne 25-miliardový rozpočet NASA. „Som rád, že môžem vymenovať Jareda Isaacmana, vynikajúceho podnikateľa, filantropa, pilota a astronauta, za šéfa NASA," napísal Trump na platforme Truth Social.

„Jared bude riadiť misiu NASA zameranú na objavovanie a inšpiráciu, a zároveň pripraví pôdu pre prevratné úspechy vo vesmírnej vede, technológiách a prieskume," doplnil.
  
Isaacman ako 16-ročný založil spoločnosť Shift4 Payments na spracovanie platieb. Ide o skúseného letca s kvalifikáciu na pilotovanie vojenských lietadiel. Vystupoval tiež na leteckých prehliadkach a dokonca vytvoril aj svetový rekord v lete okolo sveta.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Kirgizsko a Tadžikistan dosiahli dohodu o sporných štátnych hraniciach

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 dochádzalo na hraniciach medzi týmito krajinami k občasným smrtiacim zrážkam.

Stredoázijské krajiny Kirgizsko a Tadžikistan v stredu oznámili uzavretie demarkačnej dohody, čo môže ukončiť desaťročia trvajúce územné spory v regióne.

Časť vzájomnej 970 kilometrov dlhej hranice nebola presne vymedzená, pričom patrí medzi najhornatejšie na svete.

Dohodu dosiahli šéfovia vplyvných tajných služieb Biškeku a Dušanbe dva roky po krvavom pohraničnom konflikte, pri ktorom v septembri 2022 zahynulo približne 100 ľudí.

Vlády oboch krajín vyhlásili, že „dosiahli dohodu a úplne dokončili vytýčenie zostávajúcich úsekov kirgizsko-tadžických štátnych hraníc". Delegácie sa stretli v kirgizskom meste Batken na juhozápade krajiny.

Kirgizský prezident Sadyr Žaparov a jeho tadžický náprotivok Emomali Rachmon rokovali o otázkach hraníc počas zriedkavého stretnutia na vlaňajšom samite OSN, čo vyvolalo optimizmus, že dohoda je možná. Krátko nato sa krajiny zaviazali, že budú pracovať na demarkácii.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Francúzska vláda padla. Poslanci vyslovili Barnierovmu kabinetu nedôveru

Francúzsko sa dostalo do ďalšej politickej krízy v pondelok, keď francúzsky premiér Michel Barnier využil svoju právomoc na presadenie návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bez hlasovania v parlamente.

Poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia vyslovili v stredu večer vláde Michela Barniera nedôveru. Ten sa tak stane vôbec najkratšie slúžiacim premiérom za obdobie francúzskej Piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958.

Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 331 z 574 poslancov. Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere. Barniera pritom do funkcie v septembri vymenoval prezident Emmanuel Macron, aby prelomil patovú situáciu po predčasných voľbách.

Návrh o vyslovení nedôvery predložila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP). Podporilo ho aj Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktorému sa nepodarilo presadiť požadované zmeny v rozpočte na rok 2025.

„Tento rozpočet nebol dokonalý,“ priznal vo svojom prejave premiér Michel Barnier a pripomenul, že na jeho vypracovanie mal len 15 dní.

„Mnohé vaše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ho výrazne vylepšili,“ povedal poslancom. Neskôr priznal, že sa nebojí návrhu na vyslovenie nedôvery, ktorému on a jeho vláda čelili.

Premiér Barnier s členmi vlády teraz budú musieť podať svoju demisiu Macronovi. Stane sa tak v čase, keď je ďalšia z najväčších ekonomík Európskej únie - Nemecko - oslabená a čakajú ju predčasné parlamentné voľby. A tiež niekoľko týždňov pred opätovným nástupom novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Marine Le Penová si myslí, že na prezidenta Emmanuela Macrona sa teraz stupňuje tlak, hoci ho nevyzýva na odstúpenie. Upozornila, že posledné slovo v tejto veci má len Macron.

„Teraz vyzývame Macrona, aby odišiel,“ povedala zasa novinárom Mathilde Panotová, šéfka parlamentnej strany La France insoumise, a vyzvala na predčasné prezidentské voľby s cieľom vyriešiť prehlbujúcu sa politickú krízu.

Po páde francúzskej vlády a neschválení rozpočtu v krajine by sa mohla skomplikovať podpora Ukrajiny, hoci francúzsky prezident opakovane uisťuje o neochvejnej podpore Kyjeva.

Minister obrany a potenciálny budúci premiér Sébastien Lecornu však už v októbri zdôrazňoval, že Francúzsko zaostáva za prísľubom pre 2024, dodať Ukrajine pomoc v hodnote tri miliardy eur.

V dôsledku neschválenia rozpočtu na rok 2025 sa môže stať, že financie na obranu nedosiahnu cieľ 50 miliárd a armáda preto stratí 3,3 miliardy eur, dodal Lecornu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Cenu Ľudovíta Fullu získal Čapka, Trojruža patrí Panákovej

Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana v spolupráci s Fondom výtvarných umení, Literárnym fondom a Slovenskou sekciou IBBY udelili v stredu v Bratislave národné ceny za literatúru a ilustračnú tvorbu pre deti a mládež.

Na slávnostnom podujatí v Zichyho paláci sa zúčastnila aj ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová. „Odborná porota vybrala skutočných profesionálov, ktorých diela už roky obohacujú detský svet," povedala v príhovore šéfka rezortu kultúry.

Cenu Ľudovíta Fullu získal ilustrátor Marián Čapka (1950) za celoživotnú tvorbu a mimoriadny prínos k rozvoju slovenského ilustračného umenia pre deti a tiež „za vytrvalosť v ilustračnej práci, kde sa odráža jeho citlivý a úprimný prístup k deťom".

„Teší ma, že i v čase moderných multimédií, moja tvorba rezonuje u čitateľov a zaujala i odbornú porotu," komentoval laureát ocenenie s tým, že bude povzbudením pri jeho ďalšej tvorbe pre radosť mladých čitateľov.
      
Cena Trojruža je cenou za literárnu tvorbu alebo vynikajúce dielo, ktoré významnou mierou prispelo k rozvoju slovenskej literatúry pre deti. Držiteľkou ocenenia za rok 2024 sa stala dramaturgička Beata Panáková (1959) za „invenčné literárne spracovanie starovekých gréckych mýtov a pozoruhodný prínos v rozhlasovej tvorbe pre deti".

Počas slávnostného večera udelili aj diplomy Čestnej listiny IBBY (Medzinárodná únia pre detskú knihu) 2024. Za literárne dielo ocenenie získal za knihu O malom kozmonautovi (vydavateľstvo Perfekt) Peter Karpinský, za ilustrácie v knihe Prešporské legendy ožívajú (Litera Production) Matúš Maťátko a prekladateľka Oľga Kralovičová za preklad knihy Zimné rozprávky (Ikar).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.