Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stará Ľubovňa: Na Ľubovnianskom hrade sa našli vzácne artefakty

V rámci archeologického výskumu realizovaného počas rekonštrukcie severovýchodnej hradby objavili archeológovia predmety, ktoré priblížili život v 17. storočí.

Počas archeologického výskumu, ktorý tento rok realizovali na Hrade Ľubovňa v rámci rekonštrukcie severovýchodnej hradby a dvoch nádvorí, objavili viacero zaujímavých artefaktov.

Výsledky výskumu prezentovali nedávno v Podtatranskom múzeu v Poprade na stretnutí východoslovenských archeológov. Projektová manažérka Ľubovnianskeho múzea (ĽM) Otília Barlíková uviedla, že od apríla do septembra sa okrem spomínaných nádvorí skúmal aj objekt bývalých vojenských kasární. Artefakty chcú v budúcnosti verejne prezentovať.

V pozostatkoch komína situovaného v priestoroch dielne na 3. nádvorí sa napríklad našlo veľké množstvo fragmentov kachlíc. Z nich sa podarilo zrekonštruovať približne 20 kusov.

„To, že sa našlo viacero typov kachlíc z rôznych období, môže znamenať, že pec bola postavená z odpadového materiálu, ktorý ostal po zbúraní iných pecí na hrade," ozrejmila Barlíková.

Počas výskumu objavili aj delové gule z pieskovca a železa, kovový kľúč, fajky a tiež mince - jeden grajciar Leopolda I. z roku 1698, jeden solid Žigmunda III. Vasa z roku 1623.

Medzi objavmi bola tiež kováčska struska, ktorá mohla slúžiť na zhutnenie terénu nádvoria. Našla sa aj rôzna kuchynská a stolová keramika, fragmenty skla a zvyšky ďalších predmetov každodenného používania.

Objavom je okrem samotných artefaktov aj stavebná architektúra hradu. Archeológ zachytil vykurovacie pece, časť kuchyne, studňu respektíve cisternu, obydlia pre vojenskú posádku či delové strieľne z obdobia renesancie a kazematy.

„Tie jednotlivé nálezy poukazujú na to, že celé nádvorie aj kasárne boli stavané postupne, menili svoj účel a našli sa tak artefakty z viacerých období. Zároveň predmety poukazujú na život vojakov v 17. storočí na hrade," dodala Barlíková.

Výskum sa realizoval v rámci rozsiahleho projektu rekonštrukcie hradby a nádvorí za približne 1,2 milióna eur s podporou Ministerstva kultúry SR a Prešovského samosprávneho kraja.

Riaditeľ ĽM Dalibor Mikulík dodal, že na hrade sa realizovalo už viacero archeologických výskumov. Jedny z najrozsiahlejších boli v 70. rokoch minulého storočia.

Podotkol, že celý areál hradu je vlastne archeologickou lokalitou. Ďalší výskum však nateraz nie je v pláne, keďže múzeum aktuálne chystá reštaurovanie omietok hradnej kaplnky.

(tasr)

Minúta  |  

Argentínsky prezident apeloval na začatie „kultúrnej vojny" proti ľavici

Javier Milei chce zabrániť návratu ľavice k moci a bojovať proti socializmu na univerzitách, v médiách a kultúre.

Argentínsky prezident Javier Milei vyzval na založenie medzinárodnej aliancie pravicových lídrov a národov. Vo svojom záverečnom prejave na stredajšej konferencii Conservative Political Action Conference (CPAC) v Buenos Aires povedal, že je potrebné viesť „kultúrnu vojnu", aby sa „ľavičiari" a socialisti nedostali k moci.

„Svet opäť dýcha slobodou," vyhlásil Milei s odkazom na nedávne zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Vo svojom prejave brojil proti svojim kritikom, tlači a politickým oponentom. Zároveň za dôležitý označil boj proti ľavici na univerzitách, v médiách a kultúre.

„Je našou morálnou povinnosťou brániť dedičstvo našej západnej civilizácie," povedal pravicový líder.

„Jediný spôsob, ako bojovať proti socializmu, je sprava. Krajný stred, jeho pozície a nástroje sú vždy a všade funkčné pre zločineckú ľavicu," dodal.

Milei do prezidentského úradu nastúpil takmer pred rokom. Odvtedy spustil radikálne reformy - prepustil tisíce štátnych zamestnancov a úradníkov a masívne obmedzil sociálne programy.

Úsporné opatrenia jeho vlády síce dokázali výrazne znížiť infláciu, zároveň ale utlmili ekonomiku. V tejto kedysi bohatej krajine dnes viac ako 50 percent ľudí žije pod hranicou chudoby, poznamenala DPA.

Na konferencii CPAC Argentina označil svoju vládu za tú „najlepšiu v histórii", pričom svojich kritikov nazval „neandertálcami". Hoci podľa agentúry DPA začal v Argentíne robiť politické kompromisy, vo svojom prejave sa prezentoval ako neústupný politický outsider.

„Sme skeptickí voči koncepcii dialógu, pretože nemáme záujem o pokračovanie politických dohôd. Prišli sme, aby sme sa rozišli s konsenzom," vyhlásil.

Na svojich priaznivcov a spojencov apeloval, aby sa „spojili a vytvorili kanály spolupráce na celom svete".

„Mohli by sme sa nazvať pravicovou internacionálou, sieťou vzájomnej pomoci, ktorú by tvorili všetci tí, ktorí majú záujem šíriť myšlienky slobody po celom svete," uviedol pred tlieskajúcim davom.

Na konferencii sa zúčastnila aj Lara Trumpová, nevesta novozvoleného prezidenta USA a spolupredsedníčka Republikánskej strany, líder španielskej krajne pravicovej strany Vox Santiago Abascal i konzervatívny politický komentátor Ben Shapiro. Prostredníctvom videolinku sa pripojil aj Trumpov bývalý poradca Steve Bannon a exprezident Brazílie Jair Bolsonaro.

(tasr)

Minúta  |  

Južná Kórea: Polícia vyšetruje prezidenta Juna. Je obvinený z vlastizrady

Po vyhlásení stanného práva, ktoré vzbudilo politický chaos, čelí juhokórejský prezident Jun Sok-jol a jeho ministri obvineniam.

Juhokórejská polícia začala vyšetrovanie prezidenta Jun Sok-jola, ministra vnútra I Sang-mina a bývalého ministra obrany Kim Jong-hjuna, ktorý v stredu podal demisiu, v súvislosti s ich úlohou pri pokuse o zavedenie stanného práva. Oznámili to agentúry Jonhap a Reuters.

Podľa juhokórejskej tlačovej agentúry je Jun vyšetrovaný pre obvinenia, že sa vyhlásením stanného práva dopustil vlastizrady. Vyšetrovanie pridelili bezpečnostnému vyšetrovaciemu tímu pod Národným úradom pre vyšetrovanie Národnej policajnej agentúry po podaní dvoch sťažností.

Jednu zo sťažností podala opozičná strana Obnova Kórey a druhú podala skupina 59 aktivistov.

V sťažnostiach bol z vlastizrady a ďalších súvisiacich obvinení obvinený nielen prezident, ale aj bývalý minister obrany, náčelník generálneho štábu armády generál Park An-su a minister vnútra za ich úlohu pri vyhlásení a následnom zrušení stanného práva v utorok.

Juhokórejský parlament zrušil stanné právo vyhlásené prezidentom

Mohlo by Vás zaujímať Juhokórejský parlament zrušil stanné právo vyhlásené prezidentom

Prokuratúra tiež uložila zákaz cestovania bývalému ministrovi obrany Kimovi Jong-hjunovi, ktorého demisiu v noci na štvrtok prijal prezident.

Prezident Jun nečakane oznámil vyhlásenie stanného práva v utorok vo vopred neohlásenom príhovore. Hlava štátu v ňom obvinila opozíciu z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei. Stalo sa tak v čase, keď sa jeho strana a opozícia nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte.

O necelé tri hodiny po vyhlásení stanného práva parlament schválil väčšinou hlasov návrh na jeho zrušenie. Podľa juhokórejskej ústavy ho musí prezident v takom prípade odvolať.

(tasr)

Minúta  |  

V Stredoafrickej republike postavili pamätník Prigožinovi

V hlavnom meste Bangui odhalili pamätník na počesť Jevgenija Prigožina a Dmitrija Utkina, ktorí zahynuli pri leteckom nešťastí, pričom pamätník je symbolom silných väzieb medzi Stredoafrickou republikou a Ruskom.

V Stredoafrickej republike (SAR) odhalili pamätník na počesť zosnulého vodcu ruskej súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny (známej ako Wagner Group) Jevgenija Prigožina, uvádza BBC News.

Súsošie Prigožina a jeho pobočníka Dmitrija Utkina, ktorí vlani zahynuli pri leteckom nešťastí, stojí v hlavnom meste Bangui. Zobrazuje Prigožina v nepriestrelnej veste s vysielačkou v ruke, vedľa stojí jeho kolega s útočnou puškou AK-47.

Bojovníkov z Vagnerovej skupiny do SAR v roku 2018 pozval prezident Faustin-Archange Touadéra, aby pomohli zasahovať proti povstaleckým skupinám.

Dcérske spoločnosti skupiny následne získali zákazky na prevádzku zlatých a diamantových baní. Vagnerovci pôsobia aj v ďalších afrických krajinách, ale najvýznamnejšie zastúpenie majú v SAR.

Vo vyhlásení miestnej polície sa uvádza, že pamätník je „súčasťou bilaterálnych vzťahov" medzi SAR a Ruskom. Na slávnostnom odhalení sa zúčastnil minister obrany SAR Rameau Claude Bireau a najvyšší vojenskí predstavitelia.

Prigožin a Utkin zahynuli 23. augusta 2023 po páde súkromného lietadla severozápadne od Moskvy, pričom zomreli všetci ľudia na palube. Stalo sa tak dva mesiace po ich zmarenej vzbure proti Kremľu, ktorý popiera špekulácie, že za nehodu nesie zodpovednosť.

Wagner Group sa odvtedy premenovala na Corps Africa, hoci v SAR stále pôsobí pod pôvodným názvom.

Touadéra obhajuje prítomnosť cudzích žoldnierov vo svojej krajine.

„Hovorilo sa, že 80 percent územia okupujú ozbrojené skupiny. Dnes sú vďaka tejto spolupráci tieto čísla úplne opačné," povedal Touadéra vlani v decembri pre BBC News.

Drvivá väčšina obyvateľov SAR žije vo veľkej chudobe, hoci krajina je bohatá na diamanty, zlato, ropu a urán. Od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 je takmer nepretržite nestabilná.

Násilie v uplynulých rokoch ustúpilo, hoci boje medzi povstalcami a armádou podporovanou Vagnerovou skupinou sa sporadicky naďalej objavujú.

Prigožin založil Vagnerovu skupinu v roku 2014. Spočiatku pôsobila najmä na Blízkom východe a v Afrike, až do vzbury v lete 2023 bojovala aj na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Taiwanský prezident telefonoval s predsedom Snemovne reprezentantov USA

Podľa jedného zo zdrojov telefonát nepredstavuje dôvod na to, aby Čína zvýšila svoje vojenské hrozby voči Taiwanu.

Prezident Taiwanu Laj Čching-te je aktuálne na návšteve tichomorských krajín, v rámci ktorej navštívil aj americké ostrovy Havaj a Guam.

Počas návštevy telefonoval s predsedom Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Mikeom Johnsonom, uvádza agentúra Reuters, ktorá informáciu získala od dvoch zdrojov oboznámených so situáciou.        

Kancelárie oboch predstaviteľov telefonát bližšie nekomentovali. Jeden zo zdrojov uviedol, že telefonát by nemal byť dôvodom na to, aby Čína zintenzívnila vojenské zastrašovanie Taiwanu.

Zdroje oboznámené so situáciou predtým pre agentúru Reuters uviedli, že Čína by v reakcii na Lajovu návštevu v USA mohla spustiť nové vojenské cvičenia.

USA sú najdôležitejším medzinárodným podporovateľom a dodávateľom zbraní pre Taiwan, hoci s vládou na ostrove prerušili diplomatické styky na začiatku 70. rokov 20. storočia.

Peking považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Na ostrov sa v roku 1949 po porážke v občianskej vojne uchýlila dovtedajšia čínska vládna moc Kuomintangu pod vedením generála Čankajška a odvtedy má nezávislú vládu. Čína však opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejský exminister po vyhlásení stanného práva a armádnom zásahu rezignoval

Kim Jong-hyun čelí kritike a vyšetrovaniu po nariadení armády obsadiť parlament.

Juhokórejský exminister obrany Kim Jong-hjun po vyhlásení prekvapivého stanného práva zo strany prezidenta Jun Sok-jola nariadil armáde, aby vnikla do budovy juhokórejského parlamentu a zabránila poslancom vstúpiť do nej. Počas štvrtkového rokovania parlamentu to uviedol námestník ministra Kim Seon-ho, oznámila agentúra Jonhap.

Prezident Jun nečakane oznámil vyhlásenie stanného práva v utorok vo vopred neohlásenom príhovore. Hlava štátu v ňom obvinila opozíciu z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei. Stalo sa tak v čase, keď sa jeho strana a opozícia nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte.

Budovu parlamentu sa následne pokúsilo obsadiť viac než 280 vojakov podporovaných 24 vrtuľníkmi. Napriek chaosu a potýčkam pred budovou zákonodarného zboru sa však poslancom podarilo zhromaždiť sa a o necelé tri hodiny po vyhlásení stanného práva parlament schválil väčšinou hlasov návrh na jeho zrušenie.

„Ešte raz sa ľuďom hlboko ospravedlňujem," vyhlásil Kim Seon-ho. „Osobne sa cítim zdrvene, veľmi smutne a zarmútene," uviedol.

Námestník ministra poslancom ozrejmil, že osobne bol proti nasadeniu vojsk na vynútenie pravidiel stanného práva a nedokázal vopred odhadnúť, čo sa stane a zabrániť tomu.

„Plne si uvedomujem svoju zodpovednosť za túto situáciu a ponesiem za ňu všetku zodpovednosť," povedal námestník.

O vyhlásení stanného práva sa údajne dozvedel až z médií. Poslancom taktiež ozrejmil, že nevie, kto je autorom textu vyhlásenia stanného práva. Podľa jeho informácii sa však na texte nepodieľalo ministerstvo obrany.

Pred poslancov sa v stredu postavil aj veliteľ juhokórejských pozemných síl Pak An-su, ktorý bol určený za veliteľa stanného práva, počas ktorého vydal dekrét o zákaze všetkej politickej aktivity.

Poslancom povedal, že pred vyhlásením stanného práva navrhoval, aby bola legalita takéhoto kroku podrobená právnej analýze. Bývalý minister obrany mu však údajne povedal, že k takémuto kroku už pristúpili.

Juhokórejský prezident v noci na štvrtok prijal demisiu ministra obrany Kim Jong-hjuna. Ten sa v stredu občanom ospravedlnil za chaos vyvolaný vyhlásením stanného práva a ponúkol svoju rezignáciu. Podľa medializovaných informácií to bol práve Kim, ktorý prezidentovi Junovi odporučil, aby stanné právo vyhlásil.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.