Preskočiť na obsah
  |  

Súd rozhodol o návrhu prokurátorky na obnovu konania v prípade unesenej študentky Sone

Mestský súd Bratislava I povolil vo štvrtok obnovu konania v kauze minuloročného únosu a intoxikácie študentky Sone.

Senát mestského súdu vrátil prípad do prípravného konania a zároveň rozhodol o vzatí Iva P. do väzby. Stíhanie bolo pôvodne zastavené pre jeho duševnú chorobu a z toho plynúcu nepríčetnosť. Rozhodnutie súdu zatiaľ nie je právoplatné.

Hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak ozrejmil, že procesným stranám plynie trojdňová lehota na prípadné podanie sťažnosti. "V prípade, že bude podaná sťažnosť, o veci bude rozhodovať po doručení Krajský súd v Bratislave," priblížil.

Splnomocnenec poškodenej Ondrej Urban rozhodnutie súdu o obnove konania prijal s potešením. "My chceme iba to, aby sa [Ivo P., pozn. red] dostal na klasický súd a nech súd rozhodne na súdnom pojednávaní, či príčetný bol alebo nebol, či sa skutok stal a či je trestný," zdôraznil.

Polícia prijala oznámenie o nezvestnosti študentky minulý rok v septembri. Našli ju v bezvedomí a intoxikovanú pri nemocnici v bratislavskej Petržalke. Vyšetrovateľ bratislavskej krajskej kriminálky obvinil Iva P. z Bratislavy zo zločinu znásilnenia a z prečinu obmedzovania osobnej slobody. Súd vzal obvineného do väzby.

Koncom apríla zastavila prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry voči Ivovi P. trestné stíhanie pre jeho duševnú chorobu. Súd vtedy vydal predbežný príkaz na jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v júli informoval o návrhu prokurátora na obnovu konania z dôvodu nových skutočností týkajúcich sa posudzovania otázky nepríčetnosti obvineného.

(tasr)

  |  

Prokurátor Generálnej prokuratúry zastavil stíhanie obvinených v akcii Vírus

V minulosti NAKA obvinila v rámci akcie Vírus 16 fyzických a dve právnické osoby.

Poverený prokurátor postupoval pri zastavení stíhania podľa hovorkyňe Generálnej prokuratúry Zuzany Drobovej podľa ustanovenia zákona o zastavení trestného stíhania v prípade, ak je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

"Predmetné uznesenie je v súčasnosti doručované obvineným a ich obhajcom. Doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť," dodala Drobová.

Obvinenými v rámci akcie boli aj bývalí riaditelia Vojenského spravodajstva Ľubomír S. a Ján B. a exšéf Slovenského zväzu ľadového hokeja Martin K. Prípad sa týka podozrení z predražených zákaziek pre Vojenské spravodajstvo v rokoch 2013 až 2020.

(tasr)

  |  

Azerbajdžan obviňuje západných diplomatov zo zasahovania do súdneho systému

Čo presne na podujatí v Baku veľvyslanci USA, EÚ a Švajčiarska vyhlásili, nie je známe.

Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo konanie veľvyslancov zo západných štátov, ktorí kritizovali úroveň dodržiavania ľudských práv v krajine. Podľa agentúry Reuters, ministerstvo ich vyhlásenia považuje za zásah do súdneho systému Azerbajdžanu.

Vo vyhlásení ministerstva zverejnenom na sociálnej sieti Telegram sa uvádza, že veľvyslanci Spojených štátov, Európskej únie a Švajčiarska sa vyjadrili na podujatí v Baku a poukázali na zadržiavanie novinárov a „politických aktivistov" v krajine.

Veľvyslanci vydali vyhlásenie krátko po tom, čo azerbajdžanské orgány umiestnili ľudskoprávneho aktivistu Rufata Safarova na štyri mesiace do vyšetrovacej väzby.

Safarovov obhajca v stredu pre agentúru Reuters uviedol, že jeho klient je obvinený z podvodu a výtržníctva. Obvinenia odmieta a má v úmysle sa odvolať.

„Tieto vyhlásenia sú otvoreným pokusom o podkopanie nezávislého súdneho systému v Azerbajdžane. Zasahovanie do priebehu vyšetrovania je neprijateľné a zasahovanie do súdneho procesu je v rozpore s princípom právneho štátu," uvádza sa vo vyhlásení azerbajdžanského rezortu diplomacie. Čo presne na podujatí veľvyslanci vyhlásili, nie je známe.

Safarov, bývalý prokurátor, si odsedel tri roky vo väzení za úplatkárstvo. V roku 2019 ho azerbajdžanský prezident Ilham Alijev omilostil.

Podľa správ z médií plánoval Safarov v priebehu niekoľkých dní odcestovať do Spojených štátov, kde sa chystal prevziať ocenenie Global Human Rights Defender Award od ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena.

Portál Eurasianet pripomína, že Sarafov bol jedným z posledných ľudskoprávnych aktivistov v Azerbajdžane, v prípade ktorého vládna moc pokračuje v zásahoch proti opozícii. Koncom novembra polícia zatkla troch popredných členov opozičnej Strany ľudového frontu.

(tasr)

  |  

Rozhodnutie použiť Orešnik padlo skôr, ako USA povolili Ukrajine použiť ATACMS

Pre denník New York Times to povedali anonymné zdroje oboznámené s minulotýždňovým telefonátom náčelníkov generálnych štábov USA a Ruska Charlesa Q. Browna a Valerija Gerasimova.

Americký Zbor náčelníkov štábov (JCS) o telefonáte informoval aj verejne, vyhlásenie citovala agentúra Reuters. Brown vyjadril Gerasimovovi obavy z nasadenia severokórejských vojakov v ruskej Kurskej oblasti, kam 6. augusta prekvapivo vtrhla ukrajinská armáda, doplnili zdroje pre televíziu CNN.

Rozhovor sa uskutočnil 27. novembra, ale ruská strana požiadala Washington, aby ho vopred neoznamovala. Tlačová služba JCS obsah rozhovoru nekomentovala, uviedla len, že sa „diskutovalo o mnohých otázkach globálnej a regionálnej bezpečnosti vrátane prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine“. Dodala, že o telefonát požiadalo ruské ministerstvo obrany.

Počas rozhovoru Gerasimov Brownovi povedal, že rozhodnutie ruskej armády použiť balistickú strelu Orešnik v bojových operáciách padlo ešte predtým, ako Spojené štáty povolili používať Ukrajine svoje rakety ATACMS pri útokoch na ruské územie, oznámili zdroje z Pentagónu pre NYT.

Ruské sily prvýkrát nasadili novú raketu Orešnik 21. novembra pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Ruský prezident Vladimir Putin následne povedal, že išlo o reakciu na krok USA vo veci nasadenia rakiet ATACMS.

Gerasimov podľa zdrojov televízie CNN informoval Browna aj o vojenských cvičeniach ruskej armády v Stredozemnom mori. Ruské ministerstvo obrany 3. decembra oznámilo, že v rámci týchto cvičení boli odpálené hypersonické protilodné rakety Zirkon. V rozhovore s Brownom však Gerasimov ich odpálenie priamo nespomenul.

Reuters poznamenal, že rozhovor náčelníkov generálnych štábov bol mimoriadne zriedkavým kontaktom medzi najvyššími vojenskými predstaviteľmi Ruska a USA. Brown nastúpil do funkcie predsedu Zboru náčelníkov štábov v decembri 2023.

(tasr)

  |  

Zamestnávatelia sa obávajú dôsledkov výpovedí lekárov, doplatí na to slovenské hospodárstvo

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR sa okrem iného obáva nárastu chorobnosti a výpadku pracovníkov i zvýšených nákladov pre zamestnávateľov, obavy tlmočila v otvorenom liste Lekárskemu odborovému združeniu (LOZ).

AZZZ v liste zdôraznila, že rešpektuje právo zamestnancov, vrátane zdravotníckych pracovníkov, na vyjadrenie svojich nárokov a obáv a uznáva nevyhnutnosť zlepšovať podmienky v slovenských nemocniciach. Popisuje však možné dôsledky hromadných výpovedí.

"V takom prípade sa nedostane veľké množstvo zamestnancov ku zdravotnej starostlivosti, čo môže viesť k zvýšenej chorobnosti alebo zhoršeniu už existujúcich zdravotných problémov. To spôsobí dodatočné náklady nielen na PN-ky, ale zvýšia sa náklady aj na zamestnanie náhradníkov. Takáto situácia môže viesť k spomaleniu celého hospodárstva," upozornil generálny sekretár AZZZ Oto Nevický.

"Hromadné výpovede lekárov tak predstavujú vážnu hrozbu, ktorá má negatívny dopad nielen na zamestnancov, ale aj chod firiem a celú národnú ekonomiku a hospodárstvo," dodal.

V mene zamestnávateľskej asociácie vyjadruje nádej, že existuje spôsob, ako dosiahnuť pozitívne zmeny v slovenskom zdravotníckom systéme bez ohrozenia plynulosti a bezpečnosti poskytovania služieb pacientom.

"Apelujeme na LOZ, aby zvážil dlhodobé dôsledky svojich krokov a vyzývame k upokojeniu situácie a hľadaniu riešení, ktoré ochránia záujmy všetkých - zamestnancov, zamestnávateľov aj pacientov," dodal Nevický.

Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v stredu uviedol, že nevidí žiadny relevantný dôvod, aby lekári svoje výpovede nestiahli. Tvrdí, že rezort zdravotníctva si dôsledne splnil "domácu úlohu" a predstavil konkrétne kroky pri zásadných požiadavkách LOZ.

(tasr)

  |  

Náčelník juhokórejského generálneho štábu podal demisiu

Generál Park An-su vo štvrtok oznámil svoje odstúpenie v súvislosti so zavedením stanného práva, ktoré tento týždeň nakrátko vyhlásil prezident Jun Sok-jol, píše agentúra Reuters.

„Sme síce vojenskí experti, ale nie sme experti na stanné právo,“ povedal generál v parlamente a vyhlásil, že na príprave prezidentovho rozhodnutia sa nepodieľal.

Prezident Jun vyhlásil stanné právo v utorok vo vopred neohlásenom príhovore. V ňom obvinil opozíciu z protištátnych aktivít a sympatií k Severnej Kórei. Stalo sa tak v čase, keď sa jeho strana a opozícia nevedia dohodnúť na rozpočte na budúci rok.

O necelé tri hodiny po vyhlásení stanného práva parlament schválil väčšinou hlasov návrh na jeho zrušenie. Podľa juhokórejskej ústavy ho musí prezident v takom prípade odvolať.

Hlava štátu už v noci na štvrtok prijala demisiu ministra obrany Kim Jong-hjuna, ktorý sa predtým ospravedlnil za chaos vyvolaný vyhlásením stanného práva. Údajne práve on navrhol prezidentovi tento krok, priblížila televízia BBC.

Do čela rezortu obrany bol vymenovaný doterajší veľvyslanec v Saudskej Arábii a štvorhviezdičký generál vo výslužbe Čchoi Bjung-hjuk.

Juhokórejská polícia zároveň začala vyšetrovať prezidenta Jun Sok-jola, ministra vnútra I Sang-mina a exministra obrany Kim Jong-hjuna v súvislosti s ich úlohou pri pokuse o zavedenie stanného práva.

(tasr)