Preskočiť na obsah
Minúta  |  

WSJ: Ukrajina plánuje oznámiť svoju pripravenosť na mierové rokovania

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrii Sybiha predtým povedal, že Kyjev odmietne akékoľvek iné bezpečnostné záruky ako členstvo v NATO.

Ukrajina plánuje deklarovať svoju ochotu rokovať a uzavrieť mierovú dohodu s Ruskom. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom v stredu informoval americký denník Wall Street Journal (WSJ).

„Ale musí to byť udržateľný mier,“ povedal človek oboznámený s postojom Kyjeva. „Nestabilný, dočasný mier neslúži záujmom USA ani Ukrajiny,“ dodal pre novinárov.

Ukrajinskí predstavitelia podľa denníka už vedú rozhovory na vysokej úrovni s nastupujúcou administratívou Donalda Trumpa, snažiac sa zmenšiť veľké rozdiely v dosiahnutí urovnania vojny medzi Kyjevom a Moskvou ešte predtým, ako novozvolený prezident nastúpi do úradu.

V stredu sa napríklad hlavný poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak stretol s Keithom Kelloggom, osobitným vyslancom pre Rusko a Ukrajinu a Mikeom Waltzom, nastupujúcim poradcom pre národnú bezpečnosť. Do diskusií bol zapojený aj nastupujúci viceprezident J. D. Vance.

O tomto stretnutí v rovnaký deň s odvolaním sa na svoj zdroj informovala aj tlačová agentúra Reuters. V ukrajinskej delegácii sa okrem Jermaka nachádzala aj vicepremiérka a ministerka hospodárstva Julia Svyrydenková a minister obrany Rustem Umerov.

Jermak sa v rovnaký deň stretol aj s nastupujúcou šéfkou štábu Bieleho domu Susie Wilesovou.

Členstvo v NATO zrejme nie je reálne

„Trumpov tím však neprejavil veľký záujem ponúknuť Ukrajine členstvo v Severoatlantickej aliancii, ktoré Zelenskyj považuje za dôležitú bezpečnostnú záruku proti budúcej ruskej agresii,“ napísal WSJ.

Tieto vyjadrenia sa zhodujú so slovami jedného z bývalých Trumpových bezpečnostných predstaviteľov, podľa ktorého existujú tri hlavné plány na ukončenie vojny. Svoj vlastný má vraj nielen Kellogg a Vance, ale aj Richard Grenell, bývalý Trumpov dočasný riaditeľ amerických tajných služieb. Tieto plány sa však líšia len v niektorých nuansách, ale všetky zabezpečujú zmrazenie vojny pozdĺž súčasnej frontovej línie a odmietnutie Ukrajiny vstúpiť do NATO.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha predtým v utorok povedal, že Kyjev odmietne akékoľvek iné bezpečnostné záruky ako členstvo v NATO. „Neprijmeme žiadne alternatívy, náhradné riešenia alebo náhrady plného členstva Ukrajiny v NATO,“ napísal Sybiha v liste 32 členským štátom NATO. 

Zbrane ako páka

Na druhej strane však Kellogg signalizoval podporu úsiliu administratívy Joea Bidena urýchlene dodať na Ukrajinu zbrane, pričom uviedol, že Trumpovi poskytne páku s Moskvou pri rokovaniach o urovnaní sporu. 

V tomto kontexte treba dodať, že vláda USA v pondelok oznámila, že pripravila pre Ukrajinu nový balík vojenskej pomoci v hodnote 725 miliónov dolárov. Na pomery posledných mesiacov nezvyčajne objemnú dodávku.

Rusi sú na koni

Otázna je ochota zo strany Ruska, ktoré v súčasnosti na Ukrajine postupuje najrýchlejšie od začiatku vojny. Podľa najnovších tvrdení Rusov sa im už podarilo priblížiť k dôležitému mestu Kurachove z dvoch strán a jeho pád je podľa mnohých ukrajinských predstaviteľov iba otázkou času. To napokon útočníkom uľahčí dobytie južnej časti Doneckej oblasti.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov napríklad koncom novembra vyhlásil, že mier na Ukrajine sa dá vyrokovať iba vtedy, ak Spojené štáty a Západ uznajú, že ponúkané návrhy ruského prezidenta Vladimira Putina nemajú alternatívu. 

Rutte odporučil Kyjevu rokovania odložiť

Pripomeňme, že generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte odporučil Ukrajine odložiť mierové rokovania s Ruskom, hoci - ako sme spomenuli - agresor na bojisku postupuje vôbec najrýchlejšie od začiatku vojny.

Uviedol tiež, že je dôležité, aby Kyjev získal dostatočnú vojenskú podporu od západných spojencov. Tá mu podľa neho pomôže uspieť na bojisku a posilniť jeho pozíciu pri prípadných rokovaniach.

„Viac vojenskej pomoci a menej diskusií o mierovom procese,“ zdôraznil tento týždeň pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, informovala agentúra UNIAN s odvolaním sa na americký denník New York Times.

Minúta  |  

Migaľ a Malatinec žiadajú presun hlasovania o športových zákonoch, inak sa ho nezúčastnia

Poslanec Samuel Migaľ (Hlas) vyslovil, že novely zákona z dielne ministerstva športu treba dopracovať.

"Budeme radi, keď sa o týchto zákonoch hlasovať vo štvrtok nebude, nech sa vytvorí priestor na ďalšie rokovania tak, aby sme to mohli do Vianoc ešte uzavrieť," poznamenal s tým, že má k úpravám viaceré návrhy, ku ktorým ešte nedostal pripomienky. Svoju požiadavku o presune hlasovania tlmočil vedeniu parlamentu.

V prípade, ak sa tak neudeje, spolu s kolegom zo strany Romanom Malatincom sa štvrtkového hlasovania nezúčastnia.

O vládnych novelách z dielne ministerstva cestovného ruchu a športu mal parlament hlasovať minulý týždeň. Pred hlasovaním o novele zákona o športe sa však v sále neprezentoval dostatok poslancov. Bolo ich menej ako 76. Pri danom hlasovaní sa Migaľ neprezentoval s námietkou, že sa neakceptovali jeho pripomienky.

Migaľ: Učím sa od Andreja Danka, ako sa dodržiava koaličná dohoda

Mohlo by Vás zaujímať Migaľ: Učím sa od Andreja Danka, ako sa dodržiava koaličná dohoda

Migaľ a Malatinec apelovali aj na zmeny vo Fonde na podporu umenia (FPU). Malatinec hovoril o nefunkčnosti FPU a dopadoch novej úpravy schválenej tento rok. Pripomenul, že k legislatíve mal pripravený pozmeňujúci návrh.

"Po rokovaniach s Andrejom Dankom (SNS) som sa rozhodol, že podporím zmeny vo fonde s tým, že sme sa dohodli, že pokiaľ niektoré veci nebudú fungovať, tak sa k tomuto zákonu vrátime a napravíme," dodal.

Avizovaná neúčasť poslancov Hlasu sa prejavila pred štvrtkovým hlasovaním o vládnej novele zákona o Fonde na podporu športu (FnPŠ), kedy plénum Národnej rady nebolo uznášaniaschopné ani na druhý pokus. V sále sa prezentovalo len 74 poslancov. Parlament bude pokračovať o 12.10 h rokovaním, hlasovať o prerokovaných bodoch bude najbližšie až o 17.00 h.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael pácha genocídu v Pásme Gazy, tvrdí Amnesty International

Ľudskoprávna organizácia vo štvrtkovej správe priblížila, že Tel Aviv v odvete za útok hnutia Hamas 7. októbra rozpútal v palestínskej enkláve „peklo“ a ničenie namierené proti celej palestínskej populácii.

Vojenské kroky, pri ktorých zomiera zbytočne vysoký počet civilistov, vykonávajú Obranné sily Izraela (IDF) „bezostyšne, nepretržite a úplne beztrestne“, dodala Amnesty.

Izrael sa tak dopustil činov, ktoré zakazuje Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, a „to s konkrétnym úmyslom zničiť palestínsku populáciu Pásma Gazy“, tvrdí známa organizácia v takmer 300-stranovej správe.

Tieto činy podľa nej zahŕňajú usmrtenie Palestínčanov, spôsobenie ťažkých ublížení na tele alebo duševných porúch, ako aj úmyselné uvedenie palestínskej populácie do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie.

„Mesiac po mesiaci sa Izrael správal k Palestínčanom v Pásme Gazy ako k menejcennej skupine ľudí, ktorá nie je hodná ľudských práv a dôstojnosti. Naše usvedčujúce zistenia musia poslúžiť ako budíček pre medzinárodné spoločenstvo: toto je genocída. Musí to okamžite prestať,“ vyhlásila generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamardová.

Izrael takéto obvinenia neustále odmieta, pričom svoje konanie označuje za defenzívne a odvoláva sa na svoje právo na sebaobranu. Takisto tvrdí, že Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru a bojovníkov do civilných objektov, ako sú školy a nemocnice, alebo do ich blízkosti, čím palestínskych civilistov zneužíva ako ľudské štíty. Palestínski militanti zase odmietajú tieto obvinenia.

Správa ľudskoprávnej organizácie skúmala deväť mesiacov – od 7. októbra 2023 do začiatku júla 2024 – izraelské porušovanie ľudských práv v Pásme Gazy. Je založená na rozhovoroch s 212 ľuďmi vrátane palestínskych preživších, svedkov, orgánov samosprávy v Gaze i zdravotníckeho personálu.

Amnesty uskutočnila aj terénny výskum a analýzu vizuálnych a digitálnych dôkazov vrátane satelitných snímok.

Od minulého októbra preskúmala organizácia najmenej 15 leteckých útokov, ktoré údajne zámerne spôsobili veľký počet civilných obetí. Množstvo z ľudí, ktorí prišli o život pri izraelskom ťažení, sa podľa organizácie stalo obeťou útokov, pri ktorých IDF zámerne nerozlišovali medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi.

„Vzhľadom na predchádzajúci kontext vyvlastňovania, apartheidu a nezákonnej vojenskej okupácie (palestínskeho územia), v rámci ktorého došlo k spáchaniu týchto činov, sme mohli dospieť k jedinému logickému záveru: Zámerom Izraela je fyzické zničenie Palestínčanov a Palestínčaniek v Pásme Gazy, či už ide o zámer súbežný s vojenským cieľom zničiť Hamas, alebo o prostriedok na dosiahnutie takto stanoveného cieľa,“ upozornila Callamardová.

Také rýchle a rozsiahle ničenie populácie a jej infraštruktúry podľa expertov, na ktorých sa organizácia odvolala, nezaznamenali v žiadnom inom konflikte v 21. storočí. Upozornila, že veľké časti Pásma Gazy sa v dôsledku izraelských útokov stali neobývateľnými.

Výskumná správa tvrdí, že Izrael celé mesiace pokračoval v páchaní genocídnych činov, pričom predstavitelia, ktorí o takomto postupe rozhodli, si boli plne vedomí nenapraviteľných škôd, ktoré tým Palestínčanom spôsobujú.

Podľa Amnesty tiež ignorovali nespočetné varovania pred katastrofálnou humanitárnou situáciou, ako aj právne záväzné rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora (ICC).

(tasr)

Minúta  |  

Oznam o streľbe na univerzite v Plzni vyšetruje polícia ako šírenie poplašnej správy

Česká polícia hľadá neznámeho človeka, ktorý vyvolal obavy u oznamovateľa, a ten následne zavolal na tiesňovú linku.

„Už včera vo večerných hodinách sme začali úkony trestného konania pre podozrenie zo spáchania prečinu šírenia poplašnej správy a budeme sa snažiť o čo najrýchlejšie zistenie osoby, ktorá sa tohto protiprávneho konania mala dopustiť a viesť ju k náležitej trestne právnej zodpovednosti. To totiž vzbudilo nielen v oznamovateľovi dôvodnú obavu,“ vysvetlila polícia vo štvrtkovej správe.

Priblížila tiež detaily zásahu. O 16.09 hod dostala hlásenie o tom, že v jednej z fakúlt Západočeskej univerzity (ZČU) bola počuť streľba s následným výkrikom „Alláhu akbar“.

Operačný dôstojník na miesto okamžite vyslal dostupné sily a prostriedky, prvá hliadka tam dorazila šesť minút po prijatí oznámenia. Jednotky boli podľa polície vybavené dlhými zbraňami a potrebným zdravotníckym vybavením.

Polícia po príchode uzavrela okolie a začala evakuovať všetky osoby v budovách, išlo približne o tisíc ľudí. Niektorí sa podľa nej evakuovali ešte pred ich príchodom.

„Po dôkladnom prehľadaní sa nám, našťastie, nepotvrdila informácia, že by došlo k streľbe a nenašli sme žiadnu zranenú osobu,“ zopakovala polícia. Zásah ukončila pred 20.30 hod. Zúčastnilo sa na ňom približne 130 policajtov.

„V týchto prípadoch nemôžeme nikdy podceniť závažnosť žiadneho takého prijatého oznámenia a musíme vyvinúť maximálne úsilie, aby sme ochránili životy a zdravie osôb, preto je naše nasadenie v tej najvyššej možnej miere,“ vysvetlila Polícia ČR a poďakovala sa všetkým zasahujúcim zložkám.

Podľa nej sa tiež osvedčilo, že policajti vďaka výcvikom, ktoré v daných priestoroch pravidelne absolvujú, veľmi dobre poznali dané prostredie. Pozitívne tiež zhodnotila postup študentov aj zamestnancov pri evakuácii, ktorí sa správali podľa odporúčaného návodu „Utekaj, schovaj sa a bojuj“.

(tasr)

Minúta  |  

Súd rozhodol o návrhu prokurátorky na obnovu konania v prípade unesenej študentky Sone

Mestský súd Bratislava I povolil vo štvrtok obnovu konania v kauze minuloročného únosu a intoxikácie študentky Sone.

Senát mestského súdu vrátil prípad do prípravného konania a zároveň rozhodol o vzatí Iva P. do väzby. Stíhanie bolo pôvodne zastavené pre jeho duševnú chorobu a z toho plynúcu nepríčetnosť. Rozhodnutie súdu zatiaľ nie je právoplatné.

Hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak ozrejmil, že procesným stranám plynie trojdňová lehota na prípadné podanie sťažnosti. "V prípade, že bude podaná sťažnosť, o veci bude rozhodovať po doručení Krajský súd v Bratislave," priblížil.

Splnomocnenec poškodenej Ondrej Urban rozhodnutie súdu o obnove konania prijal s potešením. "My chceme iba to, aby sa [Ivo P., pozn. red] dostal na klasický súd a nech súd rozhodne na súdnom pojednávaní, či príčetný bol alebo nebol, či sa skutok stal a či je trestný," zdôraznil.

V prípade unesenej študentky Sone nastal zvrat. Obvinený záchranár Ivo nemá nič isté

Mohlo by Vás zaujímať V prípade unesenej študentky Sone nastal zvrat. Obvinený záchranár Ivo nemá nič isté

Polícia prijala oznámenie o nezvestnosti študentky minulý rok v septembri. Našli ju v bezvedomí a intoxikovanú pri nemocnici v bratislavskej Petržalke. Vyšetrovateľ bratislavskej krajskej kriminálky obvinil Iva P. z Bratislavy zo zločinu znásilnenia a z prečinu obmedzovania osobnej slobody. Súd vzal obvineného do väzby.

Koncom apríla zastavila prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry voči Ivovi P. trestné stíhanie pre jeho duševnú chorobu. Súd vtedy vydal predbežný príkaz na jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v júli informoval o návrhu prokurátora na obnovu konania z dôvodu nových skutočností týkajúcich sa posudzovania otázky nepríčetnosti obvineného.

(tasr)

Minúta  |  

Prokurátor Generálnej prokuratúry zastavil stíhanie obvinených v akcii Vírus

V minulosti NAKA obvinila v rámci akcie Vírus 16 fyzických a dve právnické osoby.

Poverený prokurátor postupoval pri zastavení stíhania podľa hovorkyňe Generálnej prokuratúry Zuzany Drobovej podľa ustanovenia zákona o zastavení trestného stíhania v prípade, ak je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

"Predmetné uznesenie je v súčasnosti doručované obvineným a ich obhajcom. Doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť," dodala Drobová.

Obvinenými v rámci akcie boli aj bývalí riaditelia Vojenského spravodajstva Ľubomír S. a Ján B. a exšéf Slovenského zväzu ľadového hokeja Martin K. Prípad sa týka podozrení z predražených zákaziek pre Vojenské spravodajstvo v rokoch 2013 až 2020.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.