Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parlament hlasoval o bezpečnostných opatreniach na školách, opozícia ostala sklamaná

Poslanci Národnej rady vo štvrtkovom hlasovaní odmietli opozičný návrh uznesenia k prijatým opatreniam na zaistenie bezpečnosti na školách i obyvateľov ohrozených vyhrážkami bombovými útokmi, ktorý podali poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ.

Opoziční poslanci žiadali, aby parlament uznesením požiadal vládu informovať o prijatých, ako aj plánovaných bezpečnostných a preventívnych opatreniach na ochranu života a zdravia detí, pedagógov, nepedagogických zamestnancov škôl a obyvateľov ohrozených vyhrážkami bombovým útokom.

Žiadali tiež od vlády zoznam účinných opatrení na zabezpečenie čo možno najplynulejšieho chodu vyučovania a vzdelávacieho procesu.

V ďalšom uznesení hovorili poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ o informáciách o hroziacom zastavení prostriedkov z fondov Európskej únie a prostriedkov z plánu obnovy. Chceli preto, aby parlament požiadal vládu o zoznam opatrení, ktoré vykonala na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Európskej únie.

Rovnako sa dopytovali krokov, ktoré vláda plánuje vykonať v súvislosti s výhradami Európskej komisie v oblasti porušovania zásad právneho štátu. Ani toto uznesenie neprešlo plénom.

(tasr)

Minúta  |  

BRICS sa nesnaží nahradiť dolár, ubezpečil Riabkov

Námestník ruského ministra zahraničia reagoval na hrozbu zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý varoval pred aktivitami ohrozujúcimi dominantnú pozíciu dolára vo svetovom obchode, píše agentúra TASS.

„My v BRICS chceme vytvoriť systém, ktorý umožní našim hospodárskym subjektom zabezpečiť ich potreby paralelne s existujúcimi štruktúrami USA a iných krajín,“ povedal Sergej Riabkov v rozhovore pre americkú televíznu stanicu CNN.

Takýto prístup odráža túžbu po „polyfónnom svetovom poriadku“, v ktorom môžu koexistovať rôzne hospodárske systémy, poznamenal druhý najvyšší ruský diplomat, pričom varoval, že pokusy USA udržať si monopol v globálnom finančnom systéme by mohli mať nebezpečné dôsledky.

„Vyzývam rozumných ľudí v tejto krajine, aby sa nad tým zamysleli skôr, ako bude neskoro,“ zdôraznil.

Trump počas víkendu pohrozil, že na členské štáty hospodárskeho zoskupenia BRICS uvalí 100-percentné clo, ak budú pokračovať v aktivitách ohrozujúcich dominantnú pozíciu dolára vo svetovom obchode.

Reagoval tým na ostatný samit BRICS, ktorý sa konal koncom októbra v ruskej Kazani, kde členské štáty diskutovali aj o posilnení svojich mien a nedolárových transakcií.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na Trumpove výroky v pondelok uviedol, že dolár v mnohých krajinách stráca svoju príťažlivosť ako rezervná mena a jeho „erózia“ sa zintenzívňuje. Ak USA použijú ekonomický tlak, aby prinútili krajiny používať dolár, ešte viac to posilní trend prechodu na národné meny v medzinárodnom obchode, povedal Peskov.

Hospodárske zoskupenie BRICS pôvodne v roku 2009 vytvorili Brazília, Rusko, India a Čína. V roku 2010 sa pripojila Južná Afrika a tento rok sa skupina rozšírila o Egypt, Etiópiu, Irán a Spojené arabské emiráty.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejský prezident: Poslanci používajú rozpočet ako rukojemníka v politickom boji

Jun Sok-jol, ktorý pred pár dňami vyhlásil stanné právo, v prejave vysvetlil, že opozičná Demokratická strana sa snaží manipulovať verejnými financiami, podáva ústavné žaloby na ministra vnútra a obrany, či na prokurátorov a sudcov.

„Od inaugurácie našej vlády [strany Sila ľudu 1. júna 2022, pozn. red.] iniciovalo Národné zhromaždenie 22 návrhov na obžalobu vládnych predstaviteľov a od inaugurácie 22. Národného zhromaždenia v júni presadzuje obžalobu ďalších desiatich osôb. To je situácia, ktorá nielenže nemá obdobu v žiadnej krajine na svete, ale ktorá tu nebola od založenia našej krajiny,“ povedal prezident v neohlásenom televíznom prejave, ktorý citoval denník New York Times.

Okrem predstaviteľov exekutívy – ministrov a prokurátorov – parlament podľa Juna zastrašuje aj predsedu rady audítorov a ďalších vrcholných predstaviteľov. Rovnako rozsiahlym problémom, ako prízvukoval, bolo blokovanie niektorých sekcií zákona o rozpočte zo strany opozície.

„Nakladanie so štátnym rozpočtom tiež podkopalo základné funkcie štátu a zmenilo Kóreu na drogový raj a paniku v oblasti verejného poriadku tým, že úplne znížilo všetky hlavné rozpočty na potláčanie drogovej trestnej činnosti a udržiavanie verejnej bezpečnosti,“ vysvetlil prezident.

Južná Kórea: Polícia vyšetruje prezidenta Juna. Je obvinený z vlastizrady

Mohlo by Vás zaujímať Južná Kórea: Polícia vyšetruje prezidenta Juna. Je obvinený z vlastizrady

Pripomenul, že Demokratická strana vyškrtla z rozpočtu na rok 2025 4,1 bilióna wonov (asi 2,7 miliardy eur) vrátane jedného bilióna wonov (asi 669 miliónov eur) na rezervy na pripravenosť na katastrofy, 38,4 miliardy wonov (asi 25,7 milióna eur) na príspevky na podporu starostlivosti o deti a projekt rozvoja plynového poľa v meste pre pracovné miesta pre mladých.

Opoziční poslanci tiež podľa Juna zablokovali hlasovanie o financovaní sociálneho zabezpečenia armády vrátane zvýšenia platov pre dôstojníkov.

„Táto rozpočtová nehoráznosť nie je ničím iným ako manipuláciou so štátnymi financiami Kórejskej republiky. Zákonodarná diktatúra Demokratickej strany, ktorá využíva aj rozpočet ako prostriedok politického boja, neváhala a rozpočet napadla ústavnou žalobou. Vláda je paralyzovaná,“ citoval prezidenta NYT.

Toto „pošliapanie ústavného poriadku“ je podľa prezidenta „zjavným protištátnym činom“, ktorý je súčasťou zosnovaného prevratu. „O životy ľudí sa [parlament, pozn. red.] nestará a vláda je v stave paralýzy v dôsledku ústavných žalôb, špeciálneho vyšetrovania a obhajoby opozičného lídra,“dodal.

Parlament označil Jun Sok-jol za „brloh zločincov“ a „legislatívnu diktatúru“, ktorá hoci má byť základom liberálnej demokracie, sa zmenila na „monštrum“, ktoré samotný systém rúca. Preto avizoval stanné právo, ktoré však nevydržalo ani deň, keďže Národné zhromaždenie odvolalo jeho účinnosť.

(sab)

Minúta  |  

WSJ: Ukrajina plánuje oznámiť svoju pripravenosť na mierové rokovania

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrii Sybiha predtým povedal, že Kyjev odmietne akékoľvek iné bezpečnostné záruky ako členstvo v NATO.

Ukrajina plánuje deklarovať svoju ochotu rokovať a uzavrieť mierovú dohodu s Ruskom. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom v stredu informoval americký denník Wall Street Journal (WSJ).

„Ale musí to byť udržateľný mier,“ povedal človek oboznámený s postojom Kyjeva. „Nestabilný, dočasný mier neslúži záujmom USA ani Ukrajiny,“ dodal pre novinárov.

Ukrajinskí predstavitelia podľa denníka už vedú rozhovory na vysokej úrovni s nastupujúcou administratívou Donalda Trumpa, snažiac sa zmenšiť veľké rozdiely v dosiahnutí urovnania vojny medzi Kyjevom a Moskvou ešte predtým, ako novozvolený prezident nastúpi do úradu.

V stredu sa napríklad hlavný poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak stretol s Keithom Kelloggom, osobitným vyslancom pre Rusko a Ukrajinu a Mikeom Waltzom, nastupujúcim poradcom pre národnú bezpečnosť. Do diskusií bol zapojený aj nastupujúci viceprezident J. D. Vance.

O tomto stretnutí v rovnaký deň s odvolaním sa na svoj zdroj informovala aj tlačová agentúra Reuters. V ukrajinskej delegácii sa okrem Jermaka nachádzala aj vicepremiérka a ministerka hospodárstva Julia Svyrydenková a minister obrany Rustem Umerov.

Jermak sa v rovnaký deň stretol aj s nastupujúcou šéfkou štábu Bieleho domu Susie Wilesovou.

Členstvo v NATO zrejme nie je reálne

„Trumpov tím však neprejavil veľký záujem ponúknuť Ukrajine členstvo v Severoatlantickej aliancii, ktoré Zelenskyj považuje za dôležitú bezpečnostnú záruku proti budúcej ruskej agresii,“ napísal WSJ.

Tieto vyjadrenia sa zhodujú so slovami jedného z bývalých Trumpových bezpečnostných predstaviteľov, podľa ktorého existujú tri hlavné plány na ukončenie vojny. Svoj vlastný má vraj nielen Kellogg a Vance, ale aj Richard Grenell, bývalý Trumpov dočasný riaditeľ amerických tajných služieb. Tieto plány sa však líšia len v niektorých nuansách, ale všetky zabezpečujú zmrazenie vojny pozdĺž súčasnej frontovej línie a odmietnutie Ukrajiny vstúpiť do NATO.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha predtým v utorok povedal, že Kyjev odmietne akékoľvek iné bezpečnostné záruky ako členstvo v NATO. „Neprijmeme žiadne alternatívy, náhradné riešenia alebo náhrady plného členstva Ukrajiny v NATO,“ napísal Sybiha v liste 32 členským štátom NATO. 

Zbrane ako páka

Na druhej strane však Kellogg signalizoval podporu úsiliu administratívy Joea Bidena urýchlene dodať na Ukrajinu zbrane, pričom uviedol, že Trumpovi poskytne páku s Moskvou pri rokovaniach o urovnaní sporu. 

V tomto kontexte treba dodať, že vláda USA v pondelok oznámila, že pripravila pre Ukrajinu nový balík vojenskej pomoci v hodnote 725 miliónov dolárov. Na pomery posledných mesiacov nezvyčajne objemnú dodávku.

Rusi sú na koni

Otázna je ochota zo strany Ruska, ktoré v súčasnosti na Ukrajine postupuje najrýchlejšie od začiatku vojny. Podľa najnovších tvrdení Rusov sa im už podarilo priblížiť k dôležitému mestu Kurachove z dvoch strán a jeho pád je podľa mnohých ukrajinských predstaviteľov iba otázkou času. To napokon útočníkom uľahčí dobytie južnej časti Doneckej oblasti.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov napríklad koncom novembra vyhlásil, že mier na Ukrajine sa dá vyrokovať iba vtedy, ak Spojené štáty a Západ uznajú, že ponúkané návrhy ruského prezidenta Vladimira Putina nemajú alternatívu. 

Rutte odporučil Kyjevu rokovania odložiť

Pripomeňme, že generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte odporučil Ukrajine odložiť mierové rokovania s Ruskom, hoci - ako sme spomenuli - agresor na bojisku postupuje vôbec najrýchlejšie od začiatku vojny.

Uviedol tiež, že je dôležité, aby Kyjev získal dostatočnú vojenskú podporu od západných spojencov. Tá mu podľa neho pomôže uspieť na bojisku a posilniť jeho pozíciu pri prípadných rokovaniach.

„Viac vojenskej pomoci a menej diskusií o mierovom procese,“ zdôraznil tento týždeň pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, informovala agentúra UNIAN s odvolaním sa na americký denník New York Times.

Minúta  |  

Migaľ a Malatinec žiadajú presun hlasovania o športových zákonoch, inak sa ho nezúčastnia

Poslanec Samuel Migaľ (Hlas) vyslovil, že novely zákona z dielne ministerstva športu treba dopracovať.

"Budeme radi, keď sa o týchto zákonoch hlasovať vo štvrtok nebude, nech sa vytvorí priestor na ďalšie rokovania tak, aby sme to mohli do Vianoc ešte uzavrieť," poznamenal s tým, že má k úpravám viaceré návrhy, ku ktorým ešte nedostal pripomienky. Svoju požiadavku o presune hlasovania tlmočil vedeniu parlamentu.

V prípade, ak sa tak neudeje, spolu s kolegom zo strany Romanom Malatincom sa štvrtkového hlasovania nezúčastnia.

O vládnych novelách z dielne ministerstva cestovného ruchu a športu mal parlament hlasovať minulý týždeň. Pred hlasovaním o novele zákona o športe sa však v sále neprezentoval dostatok poslancov. Bolo ich menej ako 76. Pri danom hlasovaní sa Migaľ neprezentoval s námietkou, že sa neakceptovali jeho pripomienky.

Migaľ: Učím sa od Andreja Danka, ako sa dodržiava koaličná dohoda

Mohlo by Vás zaujímať Migaľ: Učím sa od Andreja Danka, ako sa dodržiava koaličná dohoda

Migaľ a Malatinec apelovali aj na zmeny vo Fonde na podporu umenia (FPU). Malatinec hovoril o nefunkčnosti FPU a dopadoch novej úpravy schválenej tento rok. Pripomenul, že k legislatíve mal pripravený pozmeňujúci návrh.

"Po rokovaniach s Andrejom Dankom (SNS) som sa rozhodol, že podporím zmeny vo fonde s tým, že sme sa dohodli, že pokiaľ niektoré veci nebudú fungovať, tak sa k tomuto zákonu vrátime a napravíme," dodal.

Avizovaná neúčasť poslancov Hlasu sa prejavila pred štvrtkovým hlasovaním o vládnej novele zákona o Fonde na podporu športu (FnPŠ), kedy plénum Národnej rady nebolo uznášaniaschopné ani na druhý pokus. V sále sa prezentovalo len 74 poslancov. Parlament bude pokračovať o 12.10 h rokovaním, hlasovať o prerokovaných bodoch bude najbližšie až o 17.00 h.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael pácha genocídu v Pásme Gazy, tvrdí Amnesty International

Ľudskoprávna organizácia vo štvrtkovej správe priblížila, že Tel Aviv v odvete za útok hnutia Hamas 7. októbra rozpútal v palestínskej enkláve „peklo“ a ničenie namierené proti celej palestínskej populácii.

Vojenské kroky, pri ktorých zomiera zbytočne vysoký počet civilistov, vykonávajú Obranné sily Izraela (IDF) „bezostyšne, nepretržite a úplne beztrestne“, dodala Amnesty.

Izrael sa tak dopustil činov, ktoré zakazuje Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, a „to s konkrétnym úmyslom zničiť palestínsku populáciu Pásma Gazy“, tvrdí známa organizácia v takmer 300-stranovej správe.

Tieto činy podľa nej zahŕňajú usmrtenie Palestínčanov, spôsobenie ťažkých ublížení na tele alebo duševných porúch, ako aj úmyselné uvedenie palestínskej populácie do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie.

„Mesiac po mesiaci sa Izrael správal k Palestínčanom v Pásme Gazy ako k menejcennej skupine ľudí, ktorá nie je hodná ľudských práv a dôstojnosti. Naše usvedčujúce zistenia musia poslúžiť ako budíček pre medzinárodné spoločenstvo: toto je genocída. Musí to okamžite prestať,“ vyhlásila generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamardová.

Izrael takéto obvinenia neustále odmieta, pričom svoje konanie označuje za defenzívne a odvoláva sa na svoje právo na sebaobranu. Takisto tvrdí, že Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru a bojovníkov do civilných objektov, ako sú školy a nemocnice, alebo do ich blízkosti, čím palestínskych civilistov zneužíva ako ľudské štíty. Palestínski militanti zase odmietajú tieto obvinenia.

Správa ľudskoprávnej organizácie skúmala deväť mesiacov – od 7. októbra 2023 do začiatku júla 2024 – izraelské porušovanie ľudských práv v Pásme Gazy. Je založená na rozhovoroch s 212 ľuďmi vrátane palestínskych preživších, svedkov, orgánov samosprávy v Gaze i zdravotníckeho personálu.

Amnesty uskutočnila aj terénny výskum a analýzu vizuálnych a digitálnych dôkazov vrátane satelitných snímok.

Od minulého októbra preskúmala organizácia najmenej 15 leteckých útokov, ktoré údajne zámerne spôsobili veľký počet civilných obetí. Množstvo z ľudí, ktorí prišli o život pri izraelskom ťažení, sa podľa organizácie stalo obeťou útokov, pri ktorých IDF zámerne nerozlišovali medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi.

„Vzhľadom na predchádzajúci kontext vyvlastňovania, apartheidu a nezákonnej vojenskej okupácie (palestínskeho územia), v rámci ktorého došlo k spáchaniu týchto činov, sme mohli dospieť k jedinému logickému záveru: Zámerom Izraela je fyzické zničenie Palestínčanov a Palestínčaniek v Pásme Gazy, či už ide o zámer súbežný s vojenským cieľom zničiť Hamas, alebo o prostriedok na dosiahnutie takto stanoveného cieľa,“ upozornila Callamardová.

Také rýchle a rozsiahle ničenie populácie a jej infraštruktúry podľa expertov, na ktorých sa organizácia odvolala, nezaznamenali v žiadnom inom konflikte v 21. storočí. Upozornila, že veľké časti Pásma Gazy sa v dôsledku izraelských útokov stali neobývateľnými.

Výskumná správa tvrdí, že Izrael celé mesiace pokračoval v páchaní genocídnych činov, pričom predstavitelia, ktorí o takomto postupe rozhodli, si boli plne vedomí nenapraviteľných škôd, ktoré tým Palestínčanom spôsobujú.

Podľa Amnesty tiež ignorovali nespočetné varovania pred katastrofálnou humanitárnou situáciou, ako aj právne záväzné rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora (ICC).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.